Burkina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Burkina Faso
Vlajka Burkiny Štátny znak Burkiny
Vlajka Znak
Národné motto:
Unité, Progrès, Justice
(Jednota, pokrok, spravodlivosť)
Štátna hymna:
Une Seule Nuit
(Jedna jediná noc)
Miestny názov  
 • dlhý Burkina Faso
 • krátky Burkina
Hlavné mesto Ouagadougou
12°20′ s.š. 1°40′ z.d.
Najväčšie mesto Ouagadougou
Úradné jazyky francúzština


Štátne zriadenie
Prezident
republika pod vojenskou juntou
Ibrahim Traoré
Vznik 5. august 1960
Susedia Benin, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Mali, Niger, Togo
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
274 200 km² (73.)  
400 km² (0,1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2020)
 • sčítanie (2006)

 • hustota (2020)
 
21 510 181 (64.)
14 017 262

64/km² (120.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2020
45 339 mil. $ (116.)
2 207 $ (161.)
Index ľudského rozvoja (2019) 0,452 (182.) – nízky
Mena frank BCEAO/CFA (XOF)
Časové pásmo
 • Letný čas
GMT (UTC)
bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód BFA / BF
Medzinárodná poznávacia značka BF
Internetová doména .bf
Smerové telefónne číslo +226

Súradnice: 12°16′00″S 2°04′00″Z / 12,266667°S 2,066667°Z / 12.266667; -2.066667

Burkina, dlhý tvar Burkina Faso, je vnútrozemský štátZápadnej Afrike, ktorého rozloha činí 274 200 km2. Na severe susedí s Mali, na východe s Nigerom, na juhovýchode s Beninom, na juhu s TogomGhanou a na juhozápade s Pobrežím Slonoviny. Krajina je bývalou francúzskou kolóniou a teda aj jej oficiálnym jazykom je francúzština[1] a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s Francúzskom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti Burkiny vznikali v 11. a 12. storočí tri mosijské ríše, ktoré sa roku 1896 stali súčasťou Francúzskej Západnej Afriky a roku 1919 samostatnou kolóniou, ktorá bola roku 1932 zrušená a roku 1947 znovu obnovená.

11. decembra 1958 získala dnešná Burkina, vtedy nazývaná Horná Volta, postavenie autonómnej republiky v rámci Francúzskeho spoločenstva, na čele s Mauricem Yaméogom ako premiérom a Paulom Massonom ako vysokým komisárom.[2] 5. augusta 1960 získala nezávislosť od Francúzska ako Republika Horná Volta (franc. Republique de Haute Volta) a 20. septembra sa stala členom Organizácie Spojených národov. 11. júla hornovoltský prezident M. Yaméogo a francúzsky premiér Michel Debré podpísali dohodu o vystúpení Hornej Volty z Francúzskeho spoločenstva, ktorá bola ratifikovaná 27. júla.[3]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútropolitický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roku 1966 zvrhol prvého prezidenta Maurice Yaméoga vojenský puč, ktorý vyvolal hospodárske ťažkosti. Vojenská vláda po čase znovu povolila činnosť politickým stranám a krajina sa mohla opäť považovať za stabilnú a demokratickú. Roku 1977 vstúpila do platnosti ústava, vo voľbách sa však zúčastnilo priemerne len 20 % z prevažne analfabetického obyvateľstva. Roku 1980 prevzala moc nová vojenská vláda, zrušila ústavu a zakázala činnosť politickým stranám. Pri puči v októbri 1987 bol zavraždený prezident Thomas Sankara. Moc prevzal Blaise Compaoré. V júni 1991 vstúpila do platnosti nová ústava zakotvujúca pluralitný systém. V prezidentských voľbách bol opakovane zvolený Blaise Campaoré, avšak všetky voľby boli sporné. Po protestoch podporovaných armádou Campaoré odstúpil v októbri 2014. Jeho nástupcom sa stal bývalý premiér Roch Marc Christian Kaboré, zvolený vo voľbách v novembri 2015.[4]

Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]

Burkinsko-slovenské medzinárodné vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko udržiava s Burkinou diplomatické styky prostredníctvom svojho veľvyslanectva v AbujiNigérii a prostredníctvom veľvyslanectva Burkiny vo Viedni.[5]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Burkina je nerozvinutý poľnohospodársky štát, ktorého hlavný export tvoria zlato a poľnohospodárske produkty, najmä bavlna,[6] ale aj káva, čaj, arašidy a koža. Obchoduje najmä so Švajčiarskom (65,7 % exportu k roku 2016), Indiou (6,3 % exportu, 4,1 % importu), Južnou Afrikou (5,2 %), Singapurom (4,6 %), Francúzskom (7,1 % importu), Čínou (12,2 % importu), Pobrežím Slonoviny (8,2 % importu), Japonskom (7,8 % importu), Holandskom (4,5 % importu), Španielskom (4,2 % importu), Ruskom (4 % importu) a Spojenými štátmi,.[7][8] Vzhľadom na dominanciu zlata a bavlny ako exportných artiklov sú príjmy krajiny zo zahraničného obchodu značne závislé od cien týchto komodít na svetových trhoch. V posledných rokoch Burkina zaznamenala nárast v ťažbe a vývoze zlata.[6]

Podľa údajov z roku 1995 burkinská rastlinná výroba vyprodukovala 26 000 ton kávy, 500 000 ton manioku a 674 000 ton batátov, pričom v živočíšnej výrobe sa k danému roku chovalo 420 000 kusov hovädzieho dobytka, 350 000 kusov oviec a 920 000 kusov kôz.[8] Podľa odhadu z roku 2011 tvorí 43 % rozlohy štátu poľnohospodárska pôda, z toho 20,8 % orná pôda, 0,3 % trvalé plodiny a 21,9 % trvalé pasienky. Poľnohospodárstvu sa venuje až približne 90 % obyvateľstva a podľa odhadu k roku 2016 sa na hrubom domácom produkte podieľa 32,6 % (na prvom mieste je sektor služieb s 45,2 %), avšak kvôli závislosti od dostatočnej vlahy preň veľké prírodné riziko predstavujú opakujúce sa obdobia sucha.[6]

Obrat rybolovu v jazere Tanganika v roku 1995 činil 23 050 ton rýb a ťažba dreva 4,6 miliónov m3 dreva.[8]

Doprava a komunikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná sieť nie je dostatočne rozvinutá.[5] V roku 1992 predstavovala 14 473 km[8] v roku už 15 272 km. Železničná sieť predstavuje len 622 km (k roku 2014). V krajine sa nachádzajú dve letiská so spevnenou a 21 letísk s nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou.[6] Z toho je jediné medzinárodne letisko v hlavnom meste Ouagadougou. Jediná letecká spoločnosť sídliaca v krajine, Air Burkina, S.A., operuje dve stredné dopravné lietadlá Embraer 170.[9]

Podľa odhadu k júlu 2016 je v krajine 64 000 registrovaných telefónov pevnej linky a 15 404 040 mobilných telefónov (tzn. na 100 obyvateľov pripadá 79 mobilných telefónov. Prístup na Internet má len 14 % obyvateľov (2 723 950 používateľov). K roku 2007 v krajine sídlila jedna štátna a jedna súkromná televízna stanica.[6]

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Burkina Faso je nábožensky rozmanitá krajina. Dominantným náboženstvom je islam. Podľa štatistík sa 63,2 % populácie hlási k islamu.[10] Väčšina moslimov v Burkine Faso sú sunnitskí moslimovia, ktorí nasledujú Malíkovskú právnu školu (tzv. Malíkovský mazhab)[11] ovplyvnenú súfizmom. Šíitska forma islamu má v krajine malé zastúpenie. Značný počet sunnitských moslimov sa stotožňuje s poriadkom Tijaniyah. Rímskych katolíkov je 24,6 %, protestantov 6,9 %. Tradičné africké náboženstvo vyznáva 4,2 % obyvateľov.[10] Mnoho ľudí praktizuje islam alebo kresťanstvo spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne ich synkretizmus.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Article 35, Constitution du Burkina Faso, Adoptée par le Référendum du 02 Juin 1991. Kiti N° AN-VIII-330/FP/PRES du 11 juin 1991.
  2. Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. Historical Dictionary of Burkina Faso. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, p. xliii.
  3. Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. Historical Dictionary of Burkina Faso. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, pp. xliv-xlv.
  4. Novým prezidentom Burkiny je expremiér Roch Marc Christian Kaboré. In SME, 2015-12-01 [cit. 2017-12-10].
  5. a b Burkina Archivované 2018-12-14 na Wayback Machine. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, c2016 [cit. 2017-12-10].
  6. a b c d e Burkina Faso Archivované 2019-09-06 na Wayback Machine. In The World Factbook. Washington, D.C. : Central Intelligence Agency, c2017 [cit. 2017-12-10].
  7. Všetky číselné údaje k roku 2016 podľa: Burkina Faso Archivované 2019-09-06 na Wayback Machine. In The World Factbook.
  8. a b c d Burkina. In Novotný, Jiří (ed.). Vreckový atlas sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. ISBN 80-8042-292-3, s. 147.
  9. Our Fleet. Ouagadougou : Air Burkina, [s. a.] [cit. 2017-12-10].
  10. a b Burkina Faso. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-19. Dostupné online. (po anglicky)
  11. LEVTZION, Nehemia; POUWELS, Randall L.. The History od Islam in Africa. 1. vyd. Athens, Ohio : Ohio University Press,, 2000. S. 2.
  12. HAVELKA, Ondřej. Burkina Faso. In: Západní Afrikou. 1. vyd. Praha : GEN, 2011. ISBN 80-86681-77-7. S. 278-291.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burkina