Chafarinas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa ostrovov

Chafarinas (po španielsky Islas Chafarinas) je skupina neveľkých ostrovov patriacich Španielsku, ležiacich v Stredozemnom mori 3,5 km od pobrežia Maroka neďaleko od hranice Maroka s Alžírskom, 48 km východne od Melilly, španielska exkláva na marockom pobreží.

Ostrovy a okolité more majú status národnej prírodnej rezervácie. Na ostrovoch je malá španielska posádka a maják.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Chafarinas pochádza zo slova „chofar“, čo znamená v miestnom nárečí arabského jazyka „pirát“. Názov je spojený s tým, že koncom 19. a na začiatku 20. storočia ostrovy boli základňou pirátov. Tieto ostrovy sa spomínali pod menom Tres insulae v latinskom spise z 3. storočia „Itinerarium Antonini“.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto skupina sa skladá z troch ostrovov (zo západu na východ): Congreso, Izabel II. a Del Rey. Maximálna nadmorská výška: kopec Cerro Nido de las Águilas „Orlie hniezdo“ na ostrove Congreso s výškou 137 m. Celková rozloha ostrovov: 52,5 ha

  • Congreso: 25,6 ha
  • Isabel II: 15,3 ha
  • Del Rey: 11,6 ha

Ostrovy sú vulkanického pôvodu. Od pevniny sú oddelené plytkým prielivom s hĺbkou 10 – 15 m.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Priemerná ročná teplota: 19,5°C
  • Maximálna teplota v lete: 41,1°C (priemerná 23,3°C)
  • Minimálna teplota: 5,2°C (priemerná 16,5°C)
  • Priemerná vlhkosť: 76,9%
  • Priemerný atmosferický tlak: 1 017,8 mm Hg
  • Priemerné zrážky: 297,2 mm

Rastlinná a živočíšna ríša[upraviť | upraviť zdroj]

Na pevnine: 180 druhov rastlín (15 endemických severoafrických druhov); 12 druhov plazov (1 endemický), 90 druhov vtákov (10 druhov hniezdiacich na ostrovoch), 153 druhov bezstavovcov:11 druhov slimák, 12 druhov stonožka, 74 druhov pavúkov, 56 druhov hmyzu.

V mori: 64 druhov vodných rias, 26 druhov ostnokožcov, 150 druhov krúžkovcov, 60 druhov rýb.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Stále obyvateľstvo na ostrovoch nie. Na ostrove Izabelly II. je malá posádke španielskej armády, obsluhujúca biologickú stanicu a maják. Ostrovy Congreso a Del Rey sú neobývané. Na ostrove Congreso je posádková budova, v súčasnosti sa nepoužíva. Celkové množstvo obyvateľstva je 195 ľudí (1970).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy náležia Španielsku od 6. januára 1848, kedy na ne vystúpila expedícia z Málagy, z dvoch vojnových lodí pod velením generála Serrana, ktorá o niekoľko hodín predstihla francúzsku expedíciu, ktorá zamýšľala prehlásiť ostrovy za vlastníctvo Francúzska.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 35° 10? 55" s. š., 2° 25? 48" z. d.