Preskočiť na obsah

Stredozemné more

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu stredozemné more pozri stredozemné more (rozlišovacia stránka).
Družicová snímka Stredozemného mora
Stredozemné more

Stredozemné more (iné názvy pozri nižšie) je vnútorné more (presnejšie: medzipevninské more) Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a Áziou.

Zahŕňa všetky morské vody medzi medzi Gibraltárskym prielivom, Marmarským morom a Suezským prieplavom.[1] V niektorých textoch Stredozemné zahŕňa aj Marmarské more, čiže hraničí s Čiernym morom.[2] Niekedy, najmä v starších textoch, sa do Stredozemného mora zahŕňa nielen Marmarské more, ale aj Čierne more (vrátane Azovského mora).[3][4][5][6][7][8][9]

Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto mora je Stredozemné more[10][11]; tento názov je doložený od 19. storočia[12]. Občas, najmä staršie, sa vyskytujú tvary Stredozemské more[13][14][15] (doložený od 19. storočia) a Stredné more[16][17][18]. Zriedkavý je tvar Mediteránne more[19]. Existujú aj názvy Európske stredomorie[20]/ Európske stredozemné more[21], Eurafrické stredomorie[22]/Eurafrické stredozemné more[5] a staršie niekedy Románske more[23]/Románske stredozemné more[24] - všetko ako opak napr. Amerického stredomoria, čiže Amerického Stredozemného mora; názov európske Stredomorie (písaný len s veľkým S) ale môže alternatívne označovať európske krajiny okolo Stredozemného mora. V Biblii sa používa tvar Veľké more[25]. Zastarané názvy sú: medzizemné more[26]/medzizemno more[27]/Mezizemní moře[28], Prostredzemné veliké more[29], púlzemské more[28].

Latinské názvy Stredozemného mora sú: Mare nostrum/Nostrum mare (doslova: Naše more), More internum/Internum mare (Vnútorné more), Intestinum mare/Mare intestinum[30][31] (Vnútorné more/Domáce more), Mare magnum/Magnum mare[32] (Veľké more), mare (more)[32] a od stredoveku aj Mare mediterraneum/Mediterraneum mare (Stredozemné more).

Takmer celé hranice Stredozemného mora (bez Čierneho mora) tvoria časti pevnín Európa, Afrika a Ázia. Pokiaľ ide o zvyšok, teda vodné hranice, tak:[1][2]

  • západnú hranicu tvorí Gibraltársky prieliv (t.j. spojenie Stredozemného mora s vlastným Atlantickým oceánom), pričom Gibraltársky prieliv ešte patrí do Stredozemného mora,
  • severovýchodnú hranicu tvoria (v závislosti od toho, kam sa zahrnie Marmarské more) Dardanely (t. j. spojenie Stredozemného mora s Marmarským morom) alebo ju tvorí Bospor (t. j. spojenie Stredozemného mora s Čiernym morom),
  • a juhovýchodnú hranicu tvorí severný koniec Suezského prieplavu (t. j. spojenie Stredozemného mora so Suezským zálivom, ktorý sa niekedy považuje za súčasť Červeného mora[33]).

Základné parametre

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné parametre Stredozemného mora (bez Čierneho mora):

  • rozloha: 2 505 000 km²
  • najväčšia hĺbka: 5 121 m juhozápadne od polostrova Peloponéz
  • teplota vody:
    • priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C
    • hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku
  • slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe

Časti (moria, zálivy, prielivy, ostrovy) Stredozemného mora

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenované moria Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú:

Významné zálivy Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: Lionský záliv, Janovský záliv, Terstský záliv, Tarentský záliv, Malá Syrta, Veľká Syrta, Messénsky záliv, Antalyjský záliv.

Významné prielivy Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: Gibraltársky prieliv, Bonifácky prieliv, Sicílsky prieliv, Messinský prieliv, Otrantský prieliv a Dardanely.

Významné ostrovy Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: Sicília (najväčší a najľudnatejší), Baleáry, Sardínia, Korzika, Kréta, Malta, Cyprus, Egejské ostrovy

Pobrežiе Stredozemného mora (bez Čierneho mora):

  • еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria;
  • africké je len mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.

Stredozemné more (bez Čierneho mora) obmýva brehy 22 nezávislých štátov - porovnaj napr. v článku Stredomorie (Stredozemné more).

Významné prístavy (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: Tanger Med, Algeciras, Valencia, Palma de Mallorca, Barcelona, Marseille, Janov, Neapol, Gioia Tauro, Mġarr, Birżebbuġa (Malta Freeport), Split, Salamina-Paloukia, Pireus, Solún, Izmir, Alexandria, Port Said, Bejrút, Haifa.

Významné prítoky Stredozemného mora (bez Čierneho mora) sú: Níl, Ebro, Rhôna, Pád.

Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov Tethys, z ktorej boli počas alpínskeho horotvorného procesu vyvrásnené mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť (Vezuv, Etna).

Príjemná subtropická klíma, slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj cestovného ruchu. Svetoznáma je napr. Riviéra.

Fauna je bohatá a rôznorodá, pre rybolov sú dôležité sardinky, makrela, tuniak, ďalej sú to ustrice, langusty, koraly a pod.

Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných šelfových oblastiach Jadranského a Egejského mora sa ťaží ropa a zemný plyn.

Historický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry Egypta, Fenície, Kartága, Grécka a Ríma. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v stredoveku, stratilo ho však objavením námorných ciest do Indie a Ameriky. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe Suezského prieplavu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Limits of Oceans and Seas. 1953. S. 15-18
  2. 1 2 3 Stredozemné more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 455
  3. World Ocean Volumes (prístup 4. 5. 2026) str. 2
  4. KÄMPF, Jochen. Advanced Ocean Modelling (Using Open-Source Software). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2010. 181 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-10610-1. S. 138.
  5. 1 2 TOMCZAK, M., GODFREY, J. S. Regioanl Oceanography - an Introduction. 2001 (1994). S. 271
  6. The Oceans, Their Physics, Chemistry, and General Biology. New York: Prentice-Hall, c1942 S. 643
  7. Středozemní moře. in: Masarykův slovník naučný VI. 1932. S. 1008, 1009
  8. Mittelländisches Meer. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 197.
  9. ERTL, H., CSIZMADIA, A. Učebná kniha - Tankönyv pre slovenské každodenné a opakujúce …Budapešť: Singer a Wolfner, 1903, S. 21
  10. Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022
  11. stredozemský. in: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  12. RADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29
  13. MOCKO, Z. et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991, S. 30
  14. PAULINY, E. et al. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, S. 14
  15. ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 381 (Poznámka: Názov je označený ako nesprávny.)
  16. VASIĽ, M. Všeobecná zootechnika. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2015, S. 13
  17. BEROVÁ, L. Feničania - obchodníci staroveku. Historická revue 4/2003. S. 9
  18. Náčrt dejín po počiatky kapitalizmu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 56
  19. SENEŠ, J. Nové názory na stratigrafiu spodného miocénu Južného Slovenska na základe nových výskumov v Strednej Európe. Geologický zborník 3-4 1956. S. 205
  20. středomoří. in: Slovník spisovného jazyka českého
  21. STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 108
  22. Lidé a země - zeměpisný a cestopisný měsíčník. č. 7 1959 S. 316, 317, 321
  23. moře. In: Ottův slovník naučný. Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. 17. díl. Praha: J. Otto. 1901. S. 719-720
  24. HOLUB, K. Zeměpis astronomický a fysikální. V Praze: I.L. Kober, 1910. sv. 2, S. 159
  25. Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986]. 1. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. 1612 s. ISBN 978-80-7162-683-1. S. 1108.
  26. JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda. Zemepis Prírodopis. Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. V Budíne: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28
  27. JANČOVIČ, Š. et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník. Sarvaš: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848, S. 150
  28. 1 2 more. in: Historický slovník slovenského jazyka
  29. more. in: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (V hesle more je -ň- (prostredzemňé), ale v hesle prostredzemní je -n- (prostredzemné).)
  30. Internum mare [online]. arcanum.com, [cit. 2026-05-12]. Dostupné online.
  31. Internum Mare [online]. pleiades.stoa.org, [cit. 2026-05-12]. Dostupné online.
  32. 1 2 PETRICIOLI, Marta. L'Europe Méditerranéenne. [s.l.] : Peter Lang, 2008. 365 s. Dostupné online. ISBN 978-90-5201-354-1. S. 86.
  33. Red Sea. in: Encyclopaedia Britannica online 2. 5. 2026
  34. HOFRICHTER, R. Das Mittelmeer - Geschichte und Zukunft eines ökologisch sensiblen Raums. 2020 S. 60
  35. Egejské more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 135 (Poznámka: Ale v hesle Stredozemné more je Krétske more uvedené oddelene od Egejského mora.)

Súradnice: 37°38′25″S 11°51′55″V / 37,640335°S 11,865234°V / 37.640335; 11.865234