Gibraltársky prieliv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Satelitný záber na Gibraltársky prieliv.
Pohľad na Gibraltársky prieliv z lietadla. Naľavo zátoka Algeciras a Punta de Tarifa, napravo Maroko. Španielske mesto Ceuta je zahalené v mrakoch a nie je z tohto pohľadu viditeľné.

Gibraltársky prieliv (špa. Estrecho de Gibraltar; arab. مضيقجبلطارق‎) je miestom, v ktorom vzniká prirodzené spojenie 2 vodných más: Stredozemného mora a Atlantického oceánu, a ktoré oddeľuje 2 kontinenty: Európu a Afriku. Z geologického hľadiska predstavuje trhlinu medzi 2 tektonickými doskami: euroázijskou a africkou. Je jednou z najdôležitejších plavebných ciest na svete, ktorá poskytuje prístup k Atlantickému oceánu a Stredozemnému moru a súčasne zabezpečuje spojenie s Blízkym východom a Áziou prostredníctvom Suezského prieplavu. V námorníctve sa na jeho označenie používa skratka STROG (z anglického: Strait Of Gibraltar).[1] V staroveku bol prieliv známy ako Herkulove stĺpy.[2]

V najužšom bode prielivu sú od seba Európa s Afrikou vzdialené 14,4 km. Jeho hĺbka sa pohybuje od 300 až po 900 metrov. Pred 5 miliónmi rokov bol prieliv geologicky uzavretý, čo spôsobilo vysychanie Stredozemného mora, známe ako Messínska kríza salinity. V súčasnosti je dôležitým miestom, kadiaľ prechádzajú rôzne druhy živočíchov, tak sťahovavé vtáky, ktoré sa v závislosti od ročného obdobia premiestňujú medzi Európou a Afrikou, ako aj pre veľryby žijúce medzi Stredozemným morom a Atlantickým oceánom. Kvôli tomu je španielske pobrežie polostrova chránené národným parkom Parque natural del Estrecho.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Od čias fenických a gréckych kolónií bol prieliv známy pod menami Melkartove stĺpy (Feničania), Heraklove stĺpy (Gréci) alebo Herkulove stĺpy, podľa rímskej podoby mena Herakles. Počas obdobia rímskej vlády mal názov tiež Fretum Gaditanum (Cádizský prieliv). Jeho terajší názov pochádza z čias al-Ándalus, arabského dobývania Pyrenejského polostrova, a znamená Tarikova hora (DjebelTarik = Gibraltár), podľa veliteľa Tarika, ktorý spomínanú inváziu začal .[3] V arabčine je názov známy ako Babel Zakat alebo „Brána zľutovania“.

Dôležitosť v histórii ľudstva[upraviť | upraviť zdroj]

Pre jeho strategickú polohu spojenia Stredozemného mora s oceánmi a priechodu medzi 2 kontinentmi bol už v dávnej minulosti miestom početných výmen.[4]

V posledných storočiach vyvolal aj množstvo bojov. Bol miestom, kde začalo arabské dobývanie Pyrenejského polostrova, dobývanie Gibraltáru, bitka pri Trafalgare, a tiež  bol dejiskom 2. svetovej vojny. V súčasnosti predstavuje dôležitú komunikačnú cestu pre lodnú dopravu, čo dokazuje aj miera dopravy v jednom z najdôležitejších prístavov Európy, v prístave Algeciras.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Prieliv je jediné spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantickým oceánom. Nachádza sa medzi Alboránskym morom a Cádizským zálivom. Začína od spojnice Gibraltár-Ceuta a končí spojnicou mys Spartel-mys Trafalgar. Jeho dĺžka je v najužšej časti 14,4 km, konkrétne medzi výbežkami Oliveros (Španielsko) a Cires (Maroko). Hĺbka sa pohybuje od 280 m na podmorskom prahu Umbral de Camarinal až po takmer 1000 m hĺbky v zátoke Algeciras.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Na tomto mieste sú niekoľko desiatok kilometrov jedinečné meteorologické podmienky. Reliéf prielivu reguluje vietor tak, že môže nabrať dva rozdielne smery: západ a východ. To znamená, že buď fúka západný alebo východný vietor. V okolí skalného masívu veľmi zrýchľuje a v jeho tesnej blízkosti dosahuje rýchlosť aj 74 km/h či 93 km/h. 20 kilometrov pred alebo za týmto miestom však môže byť vietor slabý alebo aj nulový.

Cez Gibraltársky prieliv sa vymieňa voda medzi Atlantickým oceánom a Stredozemným morom. Za normálnych okolností sa povrchové vody, ktorú sú relatívne teplé a málo slané, a ktoré prichádzajú z Atlantického oceánu, vlievajú do Stredozemného mora. Naopak vody z väčších hĺbok, ktoré sú relatívne studené a slané, zo Stredozemného mora odchádzajú.

Morské prúdy sú silné, počas dňa sa často menia, čím spôsobujú nehody pri potápaní. Okrem toho sa v tejto oblasti často vytvárajú silné vetry, kvôli lievikovému tvaru prielivu a skalným pobrežným masívom po oboch stranách.

Mesto Gibraltár je britským územím, kde môžeme vidieť jediné voľne žijúce opice v Európe. V súčasnosti existujú rozličné spoločnosti, ktoré turistom ponúkajú výlety, pri ktorých môžu pozorovať veľryby.

Na španielskej strane tvorí Gibraltársky prieliv časť národného parku Parque natural del Estrecho. Na africkom pobreží sa nachádza autonómne španielske mesto Ceuta.

Na druhej strane je Gibraltársky prieliv priechod pre početné migrácie zvierat:

  • pre vtáctvo žijúce na súši medzi Európou a Afrikou a morské vtáctvo medzi Atlantikom a Stredozemím.
  • pre tuniaky a ďalšie migrujúce morské druhy medzi Atlantikom a Stredozemným morom.[5]

Námorná doprava a nelegálne prisťahovalectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Malá šírka tohto prielivu a intenzívna lodná doprava v jeho vodách (viac ako 82 000 lodí ročne), tak medzi Atlantickým oceánom a Stredozemným morom, ako medzi Európou a Afrikou, ho menia na jeden z najpoužívanejších priechodov na Zemi.[6] Ako odhalila organizácia WikiLeaks, vláda Spojených štátov upozorňuje na strategickú dôležitosť tohto priechodu a považuje toto miesto za jedno z najdôležitejších miest na svete z hľadiska významnej geografickej polohy.[7]

Napriek intenzívnemu sledovaniu na španielskych pobrežiach (na čele s integrovaným systémom externého dohľadu el SIVE),[8] a dohodám o zamedzení nelegálnej migrácie medzi Španielskom a Marokom, je Gibraltársky prieliv miestom prechodu mnohých malých lodí s nelegálnymi prisťahovalcami. Sú to väčšinou africkí migranti, ktorí sa snažia dostať z Afriky do Európy. Neľudské podmienky v ktorých cestujú, spôsobujú, že mnohí z nich pri tomto pokuse na základe podchladenia alebo utopenia zomrú.[9] Každý rok sa pokúsi cez  prieliv dostať asi 5 000 afrických migrantov.

14,4 km oddeľuje úplne odlišné životné úrovne. Práve španielsko-marocká hranica je tá hranica Európskej únie, pri ktorej môžeme pozorovať najväčšie rozdiely.

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Tradične bol najdôležitejším prístavom tejto oblasti prístav Gibraltár. Avšak v 20. storočí ho predstihol prístav Algeciras, ktorý sa špecializoval na medzizastávky veľkých lodí na pravidelných cestách cez prieliv. V posledných desiatich rokoch sa na africkom pobreží vybudoval nový prístav Tangier Med, ktorého cieľom je dopĺňať prístav Algeciras a byť ďalšou medzizastávkou pre lode.

V prípade priečnej námornej dopravy najdôležitejších liniek je hlavným prístavom na európskom pobreží opäť prístav Algeciras, ktorý začal byť nedávno dopĺňaný prístavom Tarifa. Na africkej strane je hlavným prijímajúcim prístavom prístav Tangier, hoci veľká časť dopravy bola odklonená do prístavu Tangier Med a do prístavu Ceuta. Pravidelné trajektové linky v súčasnosti spájajú Algeciras s Tangier Med a Ceutou a Tarifu s Tangierom.

Vzhľadom na veľkú hĺbku prielivu sú vybudované infraštruktúry, ktoré prechádzajú cez prieliv, nedostatočné. Treba však vyzdvihnúť energetické zdroje, ako plynovod a dva káble vysokého napätia, ktoré prechádzajú prielivom cez podmorský prah Umbral de Camarinal.

Výskyt silného vetra v tejto oblasti podporil rozvoj veternej energie a viedol k hromadnej výstavbe elektrických veterných turbín. Veterné počasie praje aj rôznym športom. Jedným z nich je windsurfing. Tarifa, na južnom cípe Španielska, hostila niekoľko majstrovstiev sveta.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. See, for instance, Nato Medals: Medal for Active Endeavor, awarded for activity in the international water of the Mediterranean and STROG.
  2. Strabo Geographia 3.5.5.
  3.  «Maritime» (v angličtine). Government of Gibraltar. Citované dňa 9. mája 2010.
  4.  «El catedrático José Ramos presenta el libro El Estrecho de Gibraltar como puente para las sociedades prehistóricas.» | 18/12/2012
  5.  La Guerra del Atún II. Orcas y Atunes 2011
  6.  «Los puertos de Algeciras y Gibraltar no se comunican sus movimientos de buques». El País. Citované dňa 9.mája 2010.
  7.  Noticia en Wikinoticias
  8.  Los ojos del Estrecho de Gibraltar
  9. El puerto de Cádiz, sede del nuevo Grupo Marítimo del Estrecho de la Benemérita
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Estrecho de Gibraltar na španielskej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]