Gibraltársky prieliv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Satelitný záber na Gibraltársky prieliv.
Pohľad na Gibraltársky prieliv z lietadla. Naľavo zátoka Algeciras a Punta de Tarifa, napravo Maroko. Španielske mesto Ceuta je zahalené v mrakoch a nie je z tohto pohľadu viditeľné.

Gibraltársky prieliv (špa. Estrecho de Gibraltar; arab. مضيقجبلطارق‎) je morský prieliv medzi Európou a Afrikou, ktorý oddeľuje Atlantický oceán od Stredozemného mora. Široký je asi 15 až 45 km, hlboký až 1 118 m a dlhý asi 70 km od mysu Cap Spartel (Maroko) k mysu Punta Almina (Ceuta). Severné pobrežie prielivu tvorené Španielskom a Gibraltarom sa rozkladá na Pyrenejskom polostrove, južné pobrežie, kde leží Maroko a mesto Ceuta (španielska enkláva na africkom pobreží), je súčasťou afrického kontinentu.

Gibraltársky prieliv z geologického hľadiska predstavuje trhlinu medzi dvomi tektonickými platňami: euroázijskou a africkou. Je jednou z najdôležitejších plavebných ciest na svete, ktorá poskytuje prístup k Atlantickému oceánu a Stredozemnému moru a súčasne zabezpečuje spojenie s Blízkym východom a Áziou prostredníctvom Suezského prieplavu. V námorníctve sa na jeho označenie používa skratka STROG (z anglického: Strait Of Gibraltar).[1] V staroveku bol prieliv známy ako Herkulove stĺpy.[2]

Pred 5 miliónmi rokov bol prieliv geologicky uzavretý, čo spôsobilo vysychanie Stredozemného mora, známe ako Messínska kríza salinity. V súčasnosti je dôležitým miestom kadiaľ prechádzajú rôzne druhy živočíchov - sťahovavé vtáky, ktoré sa v závislosti od ročného obdobia premiestňujú medzi Európou a Afrikou, ako aj veľryby, tuniaky a ďalšie migrujúce morské druhy medzi Atlantikom a Stredozemným morom.[3]. Kvôli tomu je španielske pobrežie polostrova chránené národným parkom Parque natural del Estrecho.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Od čias fenických a gréckych kolónií bol prieliv známy pod menami Melkartove stĺpy (Feničania), Heraklove stĺpy (Gréci) alebo Herkulove stĺpy, podľa rímskej podoby mena Herakles. Počas obdobia rímskej vlády mal názov tiež Fretum Gaditanum (Cádizský prieliv). Jeho terajší názov pochádza z čias al-Ándalus, arabského dobývania Pyrenejského polostrova, a znamená Tarikova hora (DjebelTarik = Gibraltár), podľa veliteľa Tarika, ktorý spomínanú inváziu začal.[4]arabčine je známy ako Babel Zakat alebo „Brána zľutovania“.

Dôležitosť v histórii ľudstva[upraviť | upraviť zdroj]

Pre jeho strategickú polohu spojenia Stredozemného mora s oceánmi a priechodu medzi dvomi kontinentmi bol už v dávnej minulosti miestom početných výmen.[5]

V posledných storočiach vyvolal aj množstvo bojov. Bol miestom, kde začalo arabské dobývanie Pyrenejského polostrova, dobývanie Gibraltáru, bitka pri Trafalgare, a tiež  bol dejiskom 2. svetovej vojny. V súčasnosti predstavuje dôležitú komunikačnú cestu pre lodnú dopravu, čo dokazuje aj miera dopravy v jednom z najdôležitejších prístavov Európy, v prístave Algeciras.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Na tomto mieste sú niekoľko desiatok kilometrov jedinečné meteorologické podmienky. Reliéf prielivu reguluje vietor tak, že môže nabrať dva rozdielne smery: západ a východ. To znamená, že buď fúka západný alebo východný vietor. V okolí skalného masívu veľmi zrýchľuje a v jeho tesnej blízkosti dosahuje rýchlosť aj 74 km/h či 93 km/h. 20 kilometrov pred alebo za týmto miestom však môže byť vietor slabý alebo aj nulový.

Cez Gibraltársky prieliv sa vymieňa voda medzi Atlantickým oceánom a Stredozemným morom. Za normálnych okolností sa povrchové vody, ktorú sú relatívne teplé a málo slané, a ktoré prichádzajú z Atlantického oceánu, vlievajú do Stredozemného mora. Naopak vody z väčších hĺbok, ktoré sú relatívne studené a slané, zo Stredozemného mora odchádzajú.

Morské prúdy sú silné, počas dňa sa často menia, čím spôsobujú nehody pri potápaní. Okrem toho sa v tejto oblasti často vytvárajú silné vetry, kvôli lievikovému tvaru prielivu a skalným pobrežným masívom po oboch stranách.

Gibraltár je britské územie, kde je možné vidieť jediné voľne žijúce opice v Európe. V súčasnosti existujú rozličné spoločnosti, ktoré turistom ponúkajú výlety na pozorovanie veľrýb.

Námorná doprava a nelegálne prisťahovalectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Malá šírka tohto prielivu a intenzívna lodná doprava v jeho vodách (viac ako 82 000 lodí ročne) ho menia na jeden z najpoužívanejších priechodov na Zemi.[6] Ako odhalila organizácia WikiLeaks, vláda USA upozorňuje na strategickú dôležitosť tohto priechodu a považuje toto miesto za jedno z najdôležitejších miest na svete z hľadiska významnej geografickej polohy.[7]

Napriek intenzívnemu sledovaniu na španielskych pobrežiach (na čele s integrovaným systémom externého dohľadu el SIVE),[8] a dohodám o zamedzení nelegálnej migrácie medzi Španielskom a Marokom, je Gibraltársky prieliv miestom prechodu mnohých malých lodí s nelegálnymi prisťahovalcami. Sú to väčšinou africkí migranti, ktorí sa snažia dostať z Afriky do Európy. Neľudské podmienky v ktorých cestujú spôsobujú, že mnohí z nich pri tomto pokuse na základe podchladenia alebo utopenia zomrú.[9] Každý rok sa pokúsi cez  prieliv dostať asi 5 000 afrických migrantov.

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Tradične bol najdôležitejším prístavom tejto oblasti prístav Gibraltár. Avšak v 20. storočí ho predstihol prístav Algeciras, ktorý sa špecializoval na medzizastávky veľkých lodí na pravidelných cestách cez prieliv. V posledných desiatich rokoch sa na africkom pobreží vybudoval nový prístav Tanger Med, ktorého cieľom je dopĺňať prístav Algeciras a byť ďalšou medzizastávkou pre lode.

V prípade priečnej námornej dopravy najdôležitejších liniek je hlavným prístavom na európskom pobreží opäť prístav Algeciras, ktorý začal byť nedávno dopĺňaný prístavom Tarifa. Na africkej strane je hlavným prijímajúcim prístavom prístav Tanger, hoci veľká časť dopravy bola odklonená do prístavu Tanger Med a do prístavu Ceuta. Pravidelné trajektové linky v súčasnosti spájajú Algeciras s Tanger Med a Ceutou a Tarifu s Tangerom.

Vzhľadom na veľkú hĺbku prielivu sú vybudované infraštruktúry, ktoré prechádzajú cez prieliv, nedostatočné. Treba však vyzdvihnúť energetické zdroje, ako plynovod a dva káble vysokého napätia, ktoré prechádzajú prielivom cez podmorský prah Umbral de Camarinal.

Výskyt silného vetra v tejto oblasti podporil rozvoj veternej energie a viedol k hromadnej výstavbe elektrických veterných turbín. Veterné počasie praje aj rôznym športom. Jedným z nich je windsurfing, Tarifa, na južnom cípe Španielska, hostila niekoľko majstrovstiev sveta.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. See, for instance, Nato Medals: Medal for Active Endeavor, awarded for activity in the international water of the Mediterranean and STROG.
  2. Strabo Geographia 3.5.5.
  3. La Guerra del Atún II. Orcas y Atunes 2011
  4.  «Maritime» (v angličtine). Government of Gibraltar. Citované dňa 9. mája 2010.
  5.  «El catedrático José Ramos presenta el libro El Estrecho de Gibraltar como puente para las sociedades prehistóricas.» | 18/12/2012
  6.  «Los puertos de Algeciras y Gibraltar no se comunican sus movimientos de buques». El País. Citované dňa 9.mája 2010.
  7.  Noticia en Wikinoticias
  8.  Los ojos del Estrecho de Gibraltar
  9. El puerto de Cádiz, sede del nuevo Grupo Marítimo del Estrecho de la Benemérita

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Estrecho de Gibraltar na španielskej Wikipédii.