Kerčský prieliv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kerčský prieliv

Kerčský prieliv (po rusky Керченский пролив - Kerčenskij proliv) je prieliv medzi ČiernymAzovským morom, zvieraný Tamanským polostrovom na východe a Kerčským polostrovom (ktorý je súčasťou Krymského polostrova) na západe. Prieliv je široký 4,5 až 15 km a hlboký maximálne 18 m. Zo severu na juh prielivom prechádza hranica medzi UkrajinouRuskom.

Dňa 23. októbra 2003 sa stal prieliv predmetom sporu medzi týmito dvomi štátmi, z ktorých Rusko začalo so stavbou hrádzeTamanského polostrova k malému ostrovu Tuzla.

Po pričlenení Krymu k Rusku v roku 2014 začala ruská strana so stavbou mostu spájajúceho Krym s Tamanským polostrovom. Tzv. Krymský most bol otvorený pre osobnú dopravu v máji 2018.[1][2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. SITA. Most medzi Krymom a Ruskom otvorili, nákladiaky po ňom zatiaľ jazdiť nemôžu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-16. Dostupné online [cit. 2018-12-07]. ISSN 1335-4418.
  2. SITA. Rusko otvorilo most na anektovaný Krym. Putin ho označil za symbol jednoty. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-05-16. Dostupné online [cit. 2018-12-07]. ISSN 1336-2674.

Súradnice: 45°22′48″S 36°42′39″V / 45,380005°S 36,710815°V / 45.380005; 36.710815