Záliv
Skočit na navigaci
Skočit na vyhledávání
Záliv je (hlboký) výbežok oceánu, mora, jazera (v širšom zmysle aj vodného toku) do pevniny, pričom nie je obmedzená cirkulácia vody medzi týmto výbežkom a materským vodným telesom.[1][2][3] Malý záliv a každý výbežok vodného toku do pevniny sa nazýva zátoka.[3][4][5][6]
Najväčšie zálivy[upraviť | upraviť zdroj]
| Názov | Miesto | Rozloha v km2 |
|---|---|---|
| Bengálsky záliv | Indický oceán | 2 172 000 |
| Mexický záliv | Atlantický oceán | 1 543 000 |
| Aljašský záliv | Tichý oceán | 1 327 000 |
| Hudsonov záliv | Atlantický oceán | 1 232 000 |
| Veľký austrálsky záliv | Indický oceán | 494 000 |
| Perzský záliv | Indický oceán | 239 000 |
| Záliv svätého Vavrinca | Atlantický oceán | 238 000 |
| Biskajský záliv | Atlantický oceán | 194 000 |
| Kalifornský záliv | Tichý oceán | 177 000 |
| Botnický záliv | Baltské more | 103 600 |
Zdroj:[7]
Známe zálivy[upraviť | upraviť zdroj]
- Afrika
- Amerika
- Ázia
- Európa
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ záliv. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 691.
- ↑ a b záliv. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 767.
- ↑ zátoka. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
- ↑ zátoka. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V v-ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 545.
- ↑ Jaký je rozdíl mezi mořem a zálivem? — PSK [online]. ptejteseknihovny.cz, [cit. 2018-07-08]. Dostupné online.
- ↑ ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
