Preskočiť na obsah

Záliv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mexický záliv

Záliv je (hlboký) výbežok oceánu, mora, jazera (v širšom zmysle aj vodného toku) do pevniny, pričom nie je obmedzená cirkulácia vody medzi týmto výbežkom a materským vodným telesom.[1][2][3] Malý záliv a každý výbežok vodného toku do pevniny sa nazýva zátoka.[3][4][5][6]

Najväčšie zálivy

[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Miesto Rozloha v km2
Bengálsky záliv Indický oceán 2 172 000
Mexický záliv Atlantický oceán 1 543 000
Aljašský záliv Tichý oceán 1 327 000
Hudsonov záliv Atlantický oceán 1 232 000
Veľký austrálsky záliv Indický oceán 494 000
Perzský záliv Indický oceán 239 000
Záliv svätého Vavrinca Atlantický oceán 238 000
Biskajský záliv Atlantický oceán 194 000
Kalifornský záliv Tichý oceán 177 000
Botnický záliv Baltské more 103 600

Zdroj:[7]

Známe zálivy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. záliv. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 691.
  3. a b záliv. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 767.
  4. zátoka. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
  5. zátoka. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok V v-ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 545.
  6. Jaký je rozdíl mezi mořem a zálivem? — PSK [online]. ptejteseknihovny.cz, [cit. 2018-07-08]. Dostupné online.
  7. ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.