Botnický záliv
Botnický záliv (fin.: Pohjanlahti, švéd.; Botniska viken) je najsevernejšie rameno Baltského mora. Nachádza sa medzi fínskym západným pobrežím a švédskym východným pobrežím. Na juhu zálivu ležia Ålandy, medzi Ålandskym morom a Archipelagoským morom. Tento záliv je zaujímavý tým, že slanosť vody smerom na sever výrazne klesá. Kým na juhu je voda slaná od Baltského mora, úplne na severe už soľ vo vode skoro vôbec necítiť a je možné tam nájsť aj mnoho sladkovodných rýb.
Základné parametre
[upraviť | upraviť zdroj]Botnický záliv je najväčší záliv Baltského mora. Je zhruba 725 km dlhý a 80 – 240 km široký a celkovo zaberá plochu asi 117 000 km². Najväčšia hĺbka je 295 metrov.
Medzi najväčšie prístavy na Botnickom zálive patria Gävle, Söderhamm, Örnsköldsvik, Umeå, Tornio, Kemi, Oulu, Kokkola, Vaasa, Pori a Mariehamn.
Prítoky zálivu tvoria Torneälven, Kemijoki, Oulujoki, Lapuanjoki, Kokemäenjoki a ďalšie rieky.
V zálice sa nachádza niekoľko ostrovov a súostrovií, napríklad Ålandy, Vallgrund a Hailuoto. Mnoho ostrovov a ostrovčekov sa nachádza pri členitom pobreží Fínska a Švédska, najmä pri hrdle zálivu na juhozápade Fínska.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Botnický záliv
|
Tento článok týkajúci sa geografie Švédska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Súradnice: 64°50′39″S 23°01′38″V / 64,844268°S 23,027344°V