Preskočiť na obsah

Karibské more

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karibské more
Mapa Karibského mora
SvetadielAmerika
Štátypozri kapitolu Štáty
Súradnice15° sev. š., 75 záp. d. (približný stred mora)
Šírka700 - 1 400 km (sever-juh)
Dĺžka2 500 - 2 900 km (západ-východ)
Rozloha2 754 000 km²
Nadradený celokAmerické stredomorie (resp. Atlantický oceán)
Susedné celkyMexický záliv, (vlastný) Atlantický oceán
Podradený celok-
Prítok(y)pozri kapitolu Rieky
Max. hĺbka7 686 m
Priem. hĺbka2 200 m
Objem7 190 000 km3

Karibské more (iné názvy pozri nižšie) je americké okrajové more Atlantického oceánu. Leží medzi Yucatánskym prielivom, Antilami, kontinentálnou Strednou Amerikou a Južnou Amerikou.

S pojmom Karibské more súvisí aj termín Karibik - pozri Karibik.

Karibské more je jedným z najväčších morí; má rozlohu asi 2 754 000 km².[1] Salinita vody je 36 ‰.[2]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný normovaný slovenský názov mora je Karibské more.[3] Kodifikačné príručky (PSP a KSSJ) tento názov (ani jeho varianty) neuvádzajú a nikdy neuvádzali, s výnimkou Peciarovho slovníka vydaného v roku 1968[4].

Staršie slovenské názvy sú: Karaibské more[5], Antilské more[6][7], Antillské more[8].

Názvy v miestnych jazykoch: po španielsky Mar Caribe alebo Mar de las Antillas, po francúzsky mer des Caraïbes alebo mer des Antilles, po holandsky Caraïbische Zee alebo Caribische Zee alebo staršie Antillenzee, po anglicky Carribean Sea alebo staršie Sea of Antilles/Antillian Sea.

Hranice

[upraviť | upraviť zdroj]
Satelitný obrázok Amerického stredomoria, čiže Mexického zálivu a Karibského mora

Karibské more ohraničené na západe a juhozápade Yucatánom a pevninskou Strednou Amerikou, na severe Veľkými Antilami, na východe Malými Antilami (vrátane Barbadosu a Trinidadu, ale bez Južných Záveterných ostrovov) a na juhu Južnou Amerikou. S Mexickým zálivom ho spája Yucatánsky prieliv, s Tichým oceánom Panamský prieplav a s vlastným Atlantickým oceánom séria prielivov v Antilách, napr. Windwardský prieliv, Monský prieliv, Anegada Passage.

Presný priebeh hranice je nasledovný: Karibské more sa na severe začína v Yucatánskom prielive, a to konkrétne líniou spájajúcou mysy Cabo Catoche (v Mexiku) a Cabo San Antonio (na Kube), ktorá Karibské more oddeľuje od Mexického zálivu. Hranica Karibského mora potom pokračuje po južnom brehu ostrova Kuba, prechádza Windwardským prielivom (medzi Kubou a ostrovom Haiti), po južnom brehu ostrova Haiti (iný názov: Hispaniola) a prechádza Monským prielivom (medzi ostrovmi Haiti a Portoriko). Potom pokračuje po južnom brehu ostrova Portoriko a následne od severovýchodného výbežku Portorika na juh až po (vrátane) ostrov Trinidad, a to takým spôsobom, že sú do Karibského mora zahrnuté všetky ostrovy medzi Portorikom a Trinidadom, vrátane ich pobrežných plytkých vôd zo strany vlastného Atlantického oceánu. Potom hranica pokračuje severojužnou líniou spájajúcou mys Galeota Point (na Trinidade) s ústím rieky Orinoko (vo Venezuele). Od ústia Orinoka hranica pokračuje po severnom brehu kontinentálnej Južnej Ameriky (Južné Záveterné ostrovy teda kompletne patria do Karibského mora) a následne po východnom brehu kontinentálnej Strednej Ameriky až po Yucatánsky prieliv.[9][10][11]

Štáty

[upraviť | upraviť zdroj]

V Karibskom mori sa nachádzajú alebo doň svojim územím aspoň zasahujú tieto nezávislé štáty: Antigua a Barbuda, Barbados, Belize, Dominika, Dominikánska republika, Francúzsko, Grenada, Guatemala, Haiti, Holandské kráľovstvo, Honduras, Jamajka, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Mexiko, Nikaragua, Panama, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty (USA), Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Venezuela.

Zálivy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zálivy Karibského mora sú: [11][3]

Rieky

[upraviť | upraviť zdroj]

Významné rieky vlievajúce sa do Karibského mora (uvedené sú tu rieky na pevnine a na ostrovoch Kuba, Haiti, Portoriko, Jamajka a Trinidad): Aguán, Aroa, Atrato, Belize, Black River, Caroni, Cauto, Coco, Escondido, Great River, Guanajibo, Chagres, Chavón, Hondo, Jacaguas, Magdalena, Minho, Motagua, Orinoko, Patuca, Plantain Garden River, Ranchería, Río Grande de Matagalpa, Rio Grande de Patillas, San Juan, San Pedro, Sarstún, Sinú, Sixaola, Tocuyo, Tuy, Ulúa, Unare, Yaque del Sur, Yaracuy, Yarra, Zaza.[12][13]

Dno a geológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dno je tvorené niekoľkými panvami (teda väčšími relatívne hlbšími časťami), ktoré sú oddelené podmorskými chrbátmi (teda väčšími relatívne plytšími časťami). Panvy Karibského mora sú (zoradené od západu na východ):

Vedľa Karibského mora, hneď za jeho hranicami, sa nachádza Hispaniolská priekopa (medzi ostrovmi Turks a Caicos a ostrovom Haiti; max. hĺbka 4 452 m) a svojou veľkou hĺbkou známa Portorická priekopa (je to pás severne od Portorika, medzi východným koncom ostrova Haiti a približne Anguillou; max. hĺbka: 8 740 m[17]).[14][15]

Hispaniolská a Portorická priekopa sú miesta častých zemetrasení. Malé Antily sú tiež miestom aktívneho vulkanizmu.[chýba zdroj]

Karibské more (okrem jeho severnej časti) sa nachádza na karibskej platni.

Karibské more vzniklo pred približne 160 miliónmi rokov, t. j. počas jury, v rámci rozpadu Pangey. Na rozdiel od dneška však v miestach približne dnešnej Panamy spočiatku dlho nebola súvislá súš, čiže voda Karibského mora nebola oddelená od vody Tichého oceánu. Súš v oblasti Panamy vznikla (a teda Karibské more svoju dnešnú podobu dostalo) asi až pred 2,5 miliónmi rokov.[18]

Koralové útesy

[upraviť | upraviť zdroj]

Karibik je domovom viac ako 9 % koralových útesov sveta (celková plocha približne 50 000 km²). Väčšina koralov sa nachádza v okolí ostrovov a pri pobreží Strednej Ameriky. V Karibskom mori sa nachádza aj druhý najväčší bariérový útes na svete, Mezoamerický koralový útes. Rozprestiera sa na 1 000 km pozdĺž pobrežia Mexika, Belize, Guatemaly a Hondurasu.[19]

Podnebie a teplota vody

[upraviť | upraviť zdroj]
Mapa priemerných teplôt vody Karibiku počas 25 až 27. augusta 2005. V oblasti Mexického zálivu (medzi polostrovom Yucatán, Kubou a Floridou) vidno formujúci sa hurikán Katrina.

Karibské more leží v trópoch západnej pologule.

Teplota vrchných vrstiev vody Karibského mora je v letných mesiacoch 24-28 °C, v zime 25 °C.[2] Karibské more je jedno z najteplejších morí na svete a taktiež more s častým výskytom tropických búrok a hurikánov.

Ekonomika a turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Karibského mora (i Mexického zálivu) je významná ťažbou ropy a zemného plynu. Ropu v Karibskom mori ťaží Kolumbia, Venezuela, Trinidad a Tobago, Barbados a Kuba.[20]

Ďalšia dôležitá ekonomická aktivita je rybolov.

Turizmus je nemenej dôležitý ekonomický faktor. Podľa Caribbean Tourism Organization Karibik (t. j. oblasť, ktorej jadro tvorí Karibské more) v roku 2025 navštívilo 35 miliónov klasických turistov a 35,5 milióna osôb na výletných lodiach.[21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ The Caribbean Sea : Location, Geology, Climate, Size, History, Economy, Islands [online]. www.allthesea.com, [cit. 2020-06-16]. Dostupné online. Archivované 2018-01-04 z originálu.
  2. 1 2 Karibské more. in: FILIT
  3. 1 2 Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-01-05, [cit. 2026-05-21]. Dostupné online.
  4. ↑ PECIAR, Š. Slovník slovenského jazyka, Doplnky, dodatky. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968, S. 275
  5. ↑ KREJČÍ, J. et al. Zemepis pre školy meštianske - tretí stupeň. Praha: Nákladom Československej grafickej únie, 1922, S. 87
  6. ↑ ŽÁRY, Štefan. Preklady. [s.l.] : Slovenský spisovatel̕, 1986. 371 s. S. 149.
  7. ↑ Jaké hlboké je more? in: Vlasť a svet. č. 2 1894. S. 8
  8. ↑ OLERÍNY, V. et al. Žraločie plutvy. Bratislava: SVKL, 1961, S. 24
  9. ↑ OAS seaname Detail for Caribbean Sea [online]. ncei.noaa.gov, [cit. 2026-05-14]. Dostupné online.
  10. ↑ Limits of Oceans and Seas. International Hydrographic Organization. 1953. S. 14, 15
  11. 1 2 Velký atlas světa. 2. nezm. vyd. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1989. ISBN 80-7011-020-1. S. 110-113.
  12. ↑ Velký atlas světa. 2. nezm. vyd. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1989. ISBN 80-7011-020-1. S. 110-113, 116.
  13. ↑ Google Maps (prístup 14. 5. 2026)
  14. 1 2 Velký atlas světa. 2. nezm. vyd. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1989. ISBN 80-7011-020-1. S. 110-113, 131, 132.
  15. 1 2 Map Showing Geology, Oil and Gas Fields, and Geologic Provinces of the Caribbean Regio [online]. pubs.usgs.gov, [cit. 2026-05-14]. Dostupné online.
  16. ↑ TOMCZAK, M., GODFREY, J. S. Regioanl Oceanography - an Introduction. 2001 (1994). S. 284
  17. ↑ IHO-IOC GEBCO Gazetteer of Undersea Feature Names. citované in: H.A. Stewart, A.J. Jamieson. The five deeps: The location and depth of the deepest place in each of the world's oceans. Earth-Science Reviews, Volume 197, October 2019, 102896
  18. ↑ Iturralde-Vinent, M. A. CHAPTER 22 A Brief Account of the Evolution of the Caribbean Seaway: Jurassic to Present. in: PROTHERO, D. R. From Greenhouse to Icehouse - The Marine Eocene-Oligocene Transition. 2003. S. 386 a nasl.
  19. ↑ Mesoamerican Reef | Places | WWF [online]. World Wildlife Fund, [cit. 2020-06-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ PYTERAF, Marzena. The Caribbean [online]. geoexpro.com, 2025-01-06, [cit. 2026-05-14]. Dostupné online.
  21. ↑ Caribbean360 Editorial. Caribbean tourism arrivals hit 35 million in 2025 [online]. caribbean360.com, 2026-04-14, [cit. 2026-05-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 13°59′53″S 72°56′57″Z / 13,998037°S 72,949219°Z / 13.998037; -72.949219

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karibské_more&oldid=8217545“