Gibraltár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gibraltar)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gibraltár
Vlajka  štátu Gibraltár Znak  štátu Gibraltár
Vlajka - Gibraltár Znak - Gibraltár
Národné motto:
Nulli Expugnabilis Hosti (z latinčiny, nepodmanený žiadnym nepriateľom)
Location Gibraltar EU.png
Oficiálny názov
  - Dlhý

Gibraltar
  - Krátky Gibraltar
Úradné jazyky angličtina
Hlavné mesto Gibraltár
Najväčšie mesto Gibraltár
Hlava štátu James Dutton
Predseda vlády Alžbeta II.
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

. miesto
6,5 km²
6,5 km²
0 km²
0 %

Susedia
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

188. miesto
28 880

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

5. miesto
4 290 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 1997

. miesto
17 500

Vznik

1713 (Utrechtská zmluva)

Forma štátu domínium s autonómiou
Mena gibraltarská libra
Gramotnosť
Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna Gibraltar Anthem
Medzin. kód (ISO 3166-1) GIB / GI
Kód motorových vozidiel (OSN) GBZ
Internetová doména .gi
Smerové telefónne číslo 350

Gibraltár (často prezývaný The Rock – Skala) je zámorské územie (teda v minulosti „korunná kolónia“) Spojeného kráľovstva.

Nachádza sa na juhu Pyrenejského polostrova, v mieste, ktoré je najbližšie Afrike. Táto strategická poloha umožňuje kontrolovať Gibraltársku úžinu, t. j. spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom.

Španielsko bolo nútené prenechať Gibraltár Spojenému kráľovstvu v roku 1713 Utrechtskou zmluvou po prehratej vojne o španielske dedičstvo. Roku 1830 sa gibraltárska posádka stala formálne britskou kolóniou. V rokoch 1967 a 2002 sa konali referendá o pripojení k Španielsku, ale väčšina obyvateľstva si želala zotrvať ako britská kolónia. Referendom schválenou ústavou v roku 2006 získal Gibraltár plnú moc nad správou vlastného územia. V rukách Britov tak ostala len obrana a medzinárodné vzťahy.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Gibraltáru

Gibraltár má rozlohu 6,5 km². Hranica so Španielskom má 1,2 km, ďalších 12 km je pobrežie. Vápencová skala, na ktorej sa Gibraltár nachádza, má v najvyššom bode 426 m nad hladinou mora. Na skalu vedie visutá lanová dráha. Na Gibraltáre nie je zdroj pitnej vody, okrem zberu dažďovej vody sa dnes využíva reverzná osmóza. Hustota osídlenia je viac ako 4 200 obyvateľov na km². Jediná pevninská cesta na Gibraltár sa kríži s medzinárodným letiskom a toto predstavuje unikátnu križovatku, riadenú bežnými semaformi. Nachádza sa tam jediná európska kolónia opíc. Tieto opice miestni obyvatelia veľmi rozmaznávajú kvôli legende, ktorá tvrdí, že Gibraltár bude britský, kým tu budú žiť opice. Vďaka tomu sú opice veľmi dotieravé až drzé.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Gibraltárska skala bola obývaná už od kamennej doby. Práve tu bola objavená prvá lebka neandertálca ešte pred slávnym objavom v nemeckom Neandertale. O Gibraltáre sa dozvedáme z fenických, kartáginských aj rímskych dokladov (latinské meno Calpe). Po rozpade rímskej ríše tadiaľ putovali armády barbarských Vandalov a Góthov. V roku 711 tu pristála invazná armáda marockých Berberov vedená Tárikom ibn Sijádom. Ten nechal skalu po sebe premenovať na Džabal al Tárik (Tárikova skala), z čoho vznikol skomolením Gibraltár. Mauri na skale postavili pevnosť, z ktorej sa časti zachovali dodnes. Pevnosť bola počas reconquisty dobytá Španielmi v roku 1462.

V roku 1704 Gibraltár dobyl holandsko-britský expedičný zbor vedený sirom Georgom Rookom a tento stav bol formalizovaný v roku 1713 Utrechtskou zmluvou. Španieli skúšali Gibraltár niekoľkokrát neúspešne dobyť, o najtvrdší nápor sa pokúsili v roku 1783 (tzv. Veľké obliehanie).

Počas druhej svetovej vojny boli všetci civilní obyvatelia evakuovaní a Gibraltár sa opäť zmenil na pevnosť a námornú základňu. Odtiaľ Briti ovládali vstup do Stredozemného mora a boli schopní zásobovať Maltu a Severnú Afriku.

Aj po vojne napäté vzťahy s Frankovým Španielskom pokračovali. Ešte dnes o tom svedčí obrovská plechová „strecha“ na východnej strane skaly, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody počas španielskej blokády.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie
Základom obyvateľstva sú miešanci pôvodného španielskeho obyvateľstva, hovoriaceho andalúzkym nárečím, s Arabmi, Britmi, janovskými Talianmi, ktorí sa nechcú považovať za Španielov a prajú si zachovanie terajšieho stavu. Podľa štatistiky z roku 2001 tvoria 83,22 % obyvateľstva. Briti tvoria 9,56 % obyvateľov. V poslednom čase stúpa počet Maročanov, ktorí predstavujú 3,50 %. obyvateľstva a k Španielom sa hlási iba 1,19 % obyvateľov.
Náboženské zloženie
Väčšina obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Rímski katolíci tvoria až 78,09 % obyvateľov. K anglikánskej cirkvi sa hlásia najmä Briti a tvoria 6,98 % obyvateľstva. K iným kresťanom (baptistom, pentekostalistom…) sa hlási 3,21 % obyvateľov. K prívržencom islamu (hl. prisťahovalci z Maroka) sa hlási 4,01 % obyvateľstva a k hinduistom 1,79 %. Žije tu aj komunita židov, ktorí predstavujú 2,12 % obyvateľov územia. Bez vyznania je 2,86 % obyvateľstva.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Gibraltárska ekonomika je založená na turistike, obchode a finančných službách. Na Gibraltáre je údajne zaregistrovaných viac firiem ako má obyvateľov[1]. Ročne navštívi Gibraltár viac ako 7 miliónov turistov. Gibraltár vydáva svoje vlastné mince a bankovky – gibraltarskú libru, je však možné bežne platiť aj britskými librami.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HNonline-článok
Gibraltárska skala
Gibraltárska skala

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]