Lichtenštajnsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lichtenštajnské kniežatstvo
Vlajka Lichtenštajnska Znak Lichtenštajnska
Vlajka Znak
Národné motto:
"Für Gott, Fürst und Vaterland"
(Pre Boha, Princa a Vlasť)
Štátna hymna:
Oben am jungen Rhein
(Hore na mladom Rýne)
Europe location LIE.png
Miestny názov  
 • dlhý Fürstentum Liechtenstein
 • krátky Liechtenstein
Hlavné mesto Vaduz
48°7′ s.š. 9°30′ v.d.
Najväčšie mesto Schaan
Úradné jazyky nemčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Princ
Regent
Predseda vlády
konštitučná monarchia
Hans Adam II
Alois
Adrian Hasler
Vznik 23. január 1719
Susedia Švajčiarsko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
160 km² (189.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (2000)

 • hustota (júl 2005)
 
35 000 (189.)
33 307

218,8/km² (37.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2009
$3.409 mld.1 $ (163.)
$95,249 1 $ (2.)
Index ľudského rozvoja (2010) 0,905 (8.) – veľmi vysoký
Mena švajčiarsky frank (CHF)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET (UTC+1)
CEST (UTC+2)
Medzinárodný kód LIE / LI
Medzinárodná poznávacia značka FL
Internetová doména .li
Smerové telefónne číslo +423
1 zdroj: CIA World Factbook

Lichtenštajnsko, dlhý tvar Lichtenštajnské kniežatstvo, je malá krajina v strednej Európe. Bezprostredne susedí len so Švajčiarskom a Rakúskom. Krajina leží v Rýnskom údolí, medzi Alpským Rýnom a Alpami. Najvyšší bod je Grauspitz s výškou 2 599 m n. m.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Lichtenštajnsko

Lichtenštajnsko leží v údolí Rýna v Alpách, ktorého tok tvorí západnú hranicu krajiny. Východná časť Lichtenštajnska je situovaná vo vyššej výške, najvyšší vrch krajiny je Grauspitz, ktorý dosahuje 2 599 m n. m. Napriek alpínskej polohe krajiny, má mierne podnebie vďaka chránenému údoliu, slnečnému počasiu a teplému suchému vetru. V zime sú horské svahy vhodné pre zimné športy.

Dĺžka lichtenštajnských hraníc je 76 km. Hranica s Rakúskom má dĺžku 35 km a so Švajčiarskom 41 km.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Lichtenštajnsko vzniklo spojením panstva Schellenbergu (1699) a susedného grófstva Vaduzu (1712), ktoré rodina Lichtenštajnovcov získala kúpou za takmer 405 000 guldenov. Od roku 1719 bolo Lichtenštajnské kniežatstvo uznané nemeckým cisárom Karolom VI. ako samostatné územie. Od rozpadu Svätej rímskej ríše nemeckého národa roku 1806 bolo Lichtenštajnsko (12. júl 1806) suverénnym štátom v Rýnskom zväzku, v rokoch 1815 – 1866 samostatný štát v Nemeckom spolku. Od roku 1852 tvorilo s Rakúskom colnú úniu. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska roku 1918 s ním bolo kultúrne, hospodársky a ekonomicky spojené.

Zámok Vaduz

Od toho času je úzko prepojené so Švajčiarskom, od roku 1919 ho zastupuje v otázkach zahraničnej politiky, od roku 1923 spolu tvoria colnú úniu. Rovnako ako ono si zachováva nízke dane, neutralitu a bankové tajomstvo. Švajčiarsko tiež zastupuje záujmy krajiny vo svete, okrem Bernu, Berlína, Bruselu, Štrasburgu, Viedne, Washingtonu, Ženevy a OSN v New Yorku, kde má Lichtenštajnsko vlastné zastúpenie.

Meno Lichtenštajnska pochádza, dnes ako u jedinej krajiny na svete, od šľachtického rodu, a jeho meno zasa od hradu Liechtenstein v Rakúsku, na okraji Viedenského lesa, o ktorom pochádza prvá písomná zmienka z roku 1136. Lichtenštajnovci ho opustili okolo roku 1300.

Po 2. svetovej vojne boli majetky Lichtenštajnovcov v Česku a Poľsku zhabané. Lichtenštajnsko sa snažilo dokonca zabrániť vstupu Česka do (ako člen Európskeho ekonomického priestoru), pokiaľ nezruší Benešove dekréty a nevráti im zhabané majetky (cca 1 600 km², hrady a zámky).

Centrum hlavného mesta Vaduz

Stopy pôsobenia Lichtenštajnovcov nájdeme aj v Česku, najmä na Morave: Bejkovec, Bítovanky, Bludov, Borovné Krasonice, Hradiště, Chromeč, Kroměříž, Lednice (Eisgrub), Malenovice, Nové Meziříčsko, Pernštejn, Pohořelice, Slavětice, Slavonice, Studená, Telč, Valtice (Feldsberg), Zdenkov, a známe paláce a miesta v Olomouci, Brne a Prahe.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina je kniežatstvom – dedičnou konštitučnou monarchiou. Od roku 1989 stojí na čele krajiny knieža Hans Adam II. Lichtenštajnský, parlament (Zemský snem) má 25 členov volených obyvateľstvom, vláda je tvorená 5 vládnymi poradcami a ich zástupcami. Členov vlády, navrhnutých Zemským snemom, schvaľuje knieža. Od 1. júla 1986 (ústavou dané v roku 1984) majú volebné právo aj ženy, volebné právo však nemajú v komunálnych voľbách. Na rozdiel od iných konštitučných monarchií má lichtenštajnské knieža v rukách aj niektoré dôležité právomoci.

Rod Lichteštajnovcov žil predovšetkým vo Viedni, odkiaľ roku 1938 odišli pred nacistami do Lichtenštajnska, ktoré sa tým stalo ich stálym sídlom.

Roku 2003 Hans Adam II. presadil, po kontroverznej verejnej debate, rozšírenie kniežacích právomocí zmenou ústavy schválenej v referende. Zároveň ale vzniklo silné hnutie za demokratické práva občanov.

Bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi SR a Lichtenštajnským kniežatstvom (LK) neboli nadviazané diplomatické styky. Diplomatické styky bývalej ČSR s LK boli v r. 1939 prerušené a po vojne neboli znovu nadviazané, nebolo uznané ani právo Švajčiarska zastupovať LK vo vzťahoch s ČSR. Dôvodom povojnového stavu v československo-lichtenštajnských vzťahoch bola otázka lichtenštajnského majetku v ČSR skonfiškovaného na základe prezidentských dekrétov z r. 1945 (tzv. Benešove dekréty) ako majetku osôb nemeckej národnosti. V zmysle týchto dekrétov podliehal konfiškácii majetok osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátne občianstvo týchto osôb (predstavitelia lichtenštajnského rodu sa prihlásili k nemeckej národnosti pri sčítaní ľudu v r. 1930). Základom lichtenštajnského stanoviska je, že uvedené konfiškovacie dekréty sa proti občanom LK použili neoprávnene, pretože tieto osoby nemali nemeckú národnosť. Príslušníci lichtenštajnského rodu viedli v ČSR v r. 1945 – 46 najmenej 4 súdne spory vo veci týchto pohľadávok, ktoré prehrali.

V decembri 1992 FMZV ČSFR zaslalo MZV LK nótu vo veci nadviazania diplomatických stykov medzi SR a LK. V marci 1993 vo svojej odpovedi LK uviedlo, že je pripravené uznať SR (aj ČR), ale vzhľadom na nadviazanie diplomatických vzťahov by chcelo upraviť majetkovo-právne otázky (prehodnotenie Benešových dekrétov). Toto stanovisko zastávajú lichtenštajnskí predstavitelia aj v súčasnosti.[1]

V decembri 2009, po návšteve ministerky zahraničných vecí Lichtenštajnského kniežatstva Aurelie Frick, Slovensko a Lichtenštajnsko znovu nadviazali diplomatické vzťahy, podpisom Memoranda o nadviazaní diplomatických stykov.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Celkový ročný objem HDP dosahuje cez 3 miliardy USD.

Spolovice je tvorený priemyslom, vývojom, výrobou a vývozom – presné stroje, nástroje, vybavenie (Hilti), automobilové komponenty (ThyssenKrupp Presta), stomatologické vybavenie a potreby (Ivoclar Vivadent), spracovanie potravín (Hilcona Schaan), elektronika (Unaxis Balzers). Vývoz – 20 % USA, 1/6 Švajčiarsko a 2/3 krajiny EÚ, kde hlavným partnerom je Nemecko.

Druhá polovica HDP je tvorená sektorom služieb a finančným sektorom.

Poľnohospodárstvo tvorí menej ako 1 % HDP.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Lichtenštajnsku je okolo 250 km ciest a 7,5 km železníc. Železnica je spravovaná Rakúskymi spolkovými železnicami (ÖBB) ako časť železnice medzi mestami Feldkirch v Rakúsku a Buchs SG vo Švajčiarsku.

V krajine je aj 28 km splavných tokov riek.

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 obcí (Gemeinden – jednotné číslo Gemeinde), väčšinou pozostávajúcich len z jedného mesta. Sú to tieto:

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

V krajine prevládajú listnaté lesy (do výšky 1300 m n. m.), do výšky 1 800 m n. m. rastie ihličnatý les a nad túto výšku už len kosodrevina a horské rastliny (machy a lišajníky).

Fauna je v krajine zastúpená podobne ako v slovenských horách, tvoria ju najmä: kuny, lasice, líšky, svište, vysoká zver, zajace a množstvo druhov vtákov.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Lichtenštajnsko je štvrtou najmenšou krajinou Európy po Vatikáne, Monaku a San Maríne. Menej ako 2/3 obyvateľov sa považujú za Lichtenštajncov (de facto Nemci). Približne 1/3 tretina trvalých obyvateľov sú cudzinci, najmä Švajčiari (11 %), Nemci (4 %), Rakúšania (6 %), Rumuni, Juhoslovania a Turci (9 %).

Úradným jazykom je nemčina, hoci väčšina obyvateľstva hovorí alemanským dialektom nemčiny.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

75,7 % obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania, 6,9 % tvoria evanjelici, 4,2 % moslimovia, 1,3 % majú iné vierovyznanie, 1 % je bez vierovyznania a 10,9 % obyvateľstva neudalo svoje vierovyznanie. Tieto údaje sú platné k roku 2003.

Kultúra, šport[upraviť | upraviť zdroj]

Bohatstvo Lichtenštajnska podporuje pestrý kultúrny a športový život.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V krajine pôsobia regionálne známe popové skupiny. Ďalej tu nájdeme mnohé spolky pestujúce lokálnu kultúru.

Vo Vaduze je Krajinské múzeum (Landesmuseum, otvorené v roku 2003), Múzeum umenia (Kunstmuseum), Múzeum lyžiarstva (Skimuseum), Poštové múzeum (Postmuseum) a mnoho miestnych moderných múzeí.

V Schaane je Divadlo na Kostolnom námestí (Theater am Kirchplatz). Vo Vaduze nové divadlo Zámocká pivnička (Schlösslekeller, od roku 2003).

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbalové kluby a národné družstvo sú súčasťou Švajčiarskeho futbalového zväzu a jeho ligy, okrem jeho každoročnej účasti na Pohári UEFA, kam sa väčšinou kvalifikuje FC Vaduz. Národné družstvo sa usilovne zúčastňuje svetových a európskych majstrovstiev, na záverečné turnaje sa však nikdy neprebojovalo.

Časy slávy mnohých lyžiarskych víťazstiev Lichtenštajnska, podobne ako Švajčiarska, sa zdajú byť minulosťou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]