Maroko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Marocké kráľovstvo
Vlajka Maroka Znak Maroka
Vlajka Znak
Národné motto:
الله، الوطن، الملك
(Alah, krajina, kráľ)
Štátna hymna:
Hymne Chérifien
Morocco (orthographic projection, WS claimed).svg
Miestny názov  
 • dlhý المملكة المغربية
Al-mamlaka al-Maghribíja
 • krátky Al Maghrib
Hlavné mesto Rabat
34°2′ s.š. 6°51′ v.d.
Najväčšie mesto Casablanca
Úradné jazyky arabčina


Štátne zriadenie
Kráľ
Predseda vlády
konštitučná monarchia
Mohamed VI.
Abbas El Fassi
Vznik 2. marec 1956
Susedia Španielsko, Alžírsko, Saharská arabská demokratická republika
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
446 550 km² (56.)  
250 km² (0,1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (január 2018)
 • hustota (január 2018)
 
35 325 000 (37.)

70,5/km² (99.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
135 742 mil. $ (53.)
4 503 $ (107.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,631 (124.) – stredný
Mena marocký dirham (MAD)
Časové pásmo
 • Letný čas
GMT (UTC)
bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód MAR / MA
Medzinárodná poznávacia značka MA
Internetová doména .ma
Smerové telefónne číslo +212
Údaje nezahŕňajú Západnú Saharu

Maroko, dlhý tvar Marocké kráľovstvo, je štát nachádzajúci sa na severe Afriky. V krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov. Pod správu Maroka patrí aj anektované územie Západnej Sahary. Pobrežie krajiny leží na okraji Atlantického oceánu a na severe prechádza cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. Hlavné mesto krajiny je Rabat.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Maroko je prímorský štát v Severnej Afrike omývaný na západe Atlantickým oceánom a na severe Stredozemným morom. Jej najsevernejší bod tvorí Gibraltársky prieliv. Krajina hraničí so Španielskom jednak po mori, ako aj s exklávami Ceuta (6,3 km), Melilla (9,6 km) a Peñón de Vélez de la Gomera. Na východe a juhovýchode hraničí s Alžírskom (1 559 km) a na juhu s Mauritániou (1 561 km). V roku 1979 Maroko obsadilo svojho novovzniknutého južného suseda Západnú Saharu, ktorej 2/3 územia dodnes de facto kontroluje. Ich pôvodná vzájomná hranica je 443 km dlhá. Juhovýchodná časť tohto územia je pod kontrolou frontu Palisario, a označuje sa Saharská arabská demokratická republika.

Krajinou sa v severovýchodno-juhozápadnom smere tiahnu pohoria Antiatlas, Vysoký Atlas a Stredný Atlas. Vo Vysokom Atlase sa nachádza najvyšší vrch krajiny aj celého Atlasu – Džabal Tubkal (4 165 m n. m.). Severne od nich sa nachádza pohorie severozápadno-juhovýchodného smeru Ríf (Er-Rif). V jeho predhorí sa tiahne úrodná pobrežná nížina. Na juhovýchode krajinu ovplyvňuje rozsiahla Saharská púšť. Atlantické pobrežie je ploché a stúpa smerom do vnútrozemia k tabuľovitej krajine Marockej mesety (s nadmorskou výškou okolo 800 m n. m.). Pohoria Atlasu zabraňujú prieniku teplých vetrov zo Sahary, takže väčšina krajiny má subtropické[1] a subsaharské podnebie.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologicky sa krajina člení na 4 oblasti, z juhu na sever sú to: Antiatlas, Meseta, Atlas a Rif. Tieto oblasti sú súčasťou mauretaníd, transsaharského pásma a v menšej miere aj tethýdnej oblasti. Popri Atlantickom pobreží sa navyše nachádzajú panvy vyplnené druhohornými a mladšími usadenými horninami.[2] Na rozdiel od väčšiny severoafrických štátov v oblasti vystupujú v hojnejšom množstve aj prvohorné a prekambrické horniny, čo je dôsledkom väčšieho výzdvihu tejto oblasti.

Najstaršie kryštalinické horniny oblasti boli zvrásnené počas panafrického vrásnenia a majú prekambrický vek. Tvoria transsaharské pásmo, vystupujúce hlavne v oblasti Antiatlasu. Tieto horniny boli neskôr prevrásnené znovu počas mauritánskeho vrásnenia (ekvivalent hercýnsko). Nachádzajú sa tu preto veľkú hrúbky kambrickýchkarbónskych hornín, hlavne pieskovcov, bridlíc a vápencov s hojnými skamenelinami, hlavne trilobitov a graptolitov[2]. Od skončenia mauritánskeho vrásnenia neboli niektoré oblasti viac vyzdvihované, takto vznikla aj Marocká meseta, ktorá je zarovnanou platformou pokrytou veľkými hrúbkami druhohorných a treťohorných usadených hornín. Oblasť Vysokého Atlasu bola ovplyvnená hlavne vznikom Atlantického oceánu a s ním spojených paniev. Najvýznamnejšie z nich sú panvy Argana, Essaouira a Doukkala.[3]

Oblasť pohoria Ríf, je súčasťou mediteránnej vetvy alpsko-himalájskeho pásma a je úzko spätá so španielskou Bétickou Kordillierou. Tvoria ho triasovo-paleogénne horniny.[2]

Nerastné suroviny[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina má zásoby polymetalických rúd, hlavne zinku, olova, medi a striebra ale tiež železa, kobaltu, niklu a arzénu. Významným obchodným artiklom sú zásoby fosfátov, ktorých ťažba má svetový význam. Dôležitá je tiež ťažba solí, v menšej miere i ropy a plynu.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina je obývaná od praveku. V staroveku tu vybudovali svoje osady Feničania, neskôr aj Rimania. Púštne oblasti v tej dobe obývali kočovní Berberi. V 5. storočí Rimanov vypudili Vandali, ktorí však neskôr splynuli s pôvodným berberským obyvateľstvom. V 6. storočí krajinu obsadili byzantské vojská. Neskôr začali oblasť postupne obsadzovať Arabi, ich prvé výpady do oblasti sa uskutočnili v rokoch 681683.

Pôvodní obyvatelia v tomto období postupne prijali islam, no mnohé kmene si udržali politickú samostatnosť, čoho dôkazom bolo berberské povstanie v roku 740, ktoré sa kalifovi nepodarilo potlačiť. Maroko sa neskôr stalo miestom územných záujmov Fátimovského a Córdobského kalifátu. V rokoch 1061 – 1269 ovládali Maroko Almoravidi a Almohadovia. V roku 1269 obsadili Berberi hlavné mesto Marakeš.

V rokoch 1465 až 1554 ovládali krajinu Vattásovci. Nad časťou pobrežia neskôr získali kontrolu Portugalci a Španieli. Portugalci však boli z krajiny vypudení. Svoj vplyv neskôr zväčšili Francúzi. Proti koloniálnej nadvláde vypuklo niekoľko povstaní, ktoré však boli potlačené. Jedno z najväčších viedol v 20. rokoch 20. storočia Abd al-Karím.

Počas druhej svetovej vojny sa na území Maroka vylodili v novembri 1942 spojenecké vojská počas operácie Torch. V rokoch 1955 a 1956 sa Francúzsko a Španielsko vzdali svojich koloniálnych nárokov. Severná časť krajiny bola pôvodne pod španielskou a južná pod francúzskou nadvládou. Samostatný štatút medzinárodného územia nieslo mesto Tanger. Krajina získala nezávislosť v roku 1956. Prvým vládcom novodobého Maroka bol Mohamed V., ktorého po smrti nahradil v roku 1961 jeho syn Hassan II.

6. novembra 1975 sa Španielsko, Mauritánia a Maroko dohodli v Madride na rozdelení dovtedy španielskej Západnej Sahary. Túto dohodu však ignorovalo hnutie Palisario, ktoré vyhlásilo Saharskú arabskú demokratickú republiku. V roku 1979 asi 100 000 marockých vojakov obsadilo aj zvyšok Západnej Sahary, ktorej sa vzdala Mauritánia. 25% územia stále kontroluje front Palisario. Napriek súčasnému pokoju zbraní nie je problém Západnej Sahary doriešený.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Maroko je de iure konštitučná monarchia s voleným parlamentom. Výkonnú moc vykonáva vláda, ale kráľ Mohamed VI. má veľké množstvo právomocí, napríklad možnosť rozpustiť parlament.

Maroko donedávna bojkotovalo kvôli pripustení a de facto uznaní existencie Západnej Sahary a ako jediný africký štát nebolo členom Africkej únie.

Medzi dôležité mestá v krajine patria Casablanca, Marakeš, Agadir, Fes, Tanger, Oujda.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 384 – 387
  2. a b c Schlüter, T., 2008, Geological Atlas of Africa. Springer-Verlag, Berlin, s. 174 – 179
  3. Davison, I., 2005, Central Atlantic margin basins of North West Africa: Geology and hydrocarbon potential (Morocco to Guinea). Journal of African Earth Sciences, 43, s. 254 – 274
  4. McCoy, J.F., 2003, Geo-Data. The World Geographical Encyclopedias. 3rd Edition Thomson Gale, Detroit, s. 370

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]