Západná Sahara (územie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha Západnej Sahary

Západná Sahara (arab. الصحراء الغربية‎ As-Sahrá’ al-garbíja) je riedko osídlené územie v severnej Afrike zodpovedajúce územiu bývalej Španielskej Sahary. Rozloha územia je 266-tisíc km², v roku 2009 na celom území žilo 513 000 obyvateľov. Úradným jazykom na celom území je arabčina, dialekt hasaníja.

Od prímeria v roku 1991 je územie de facto rozdelené na územie okupované Marokom (asi 2/3 územia pri mori) a územie samostatnej Západnej Sahary, oficiálne nazývanej Saharská arabská demokratická republika (skr. SADR; zvyšok územia), ktorú vyhlásil ešte v roku 1976 na začiatku marockej okupácie Front Polisario. Maroko je podporované Francúzskom, Front Polisario susedným Alžírskom, kde sa nachádzajú od 70. rokov aj utečenecké tábory miestnych obyvateľov. Medzi územím Maroka a územím SADR stojí 2200 km dlhý zemný val (berm) s mínovými poliami.

De iure územie (podľa OSN) na jednej strane stále patrí Španielsku (ako územie nespravované vlastnou vládou - non-self-governing territory), ktoré sa však k nemu od roku 1975 nehlási, a na druhej strane si územie ako celok nárokujú jednak Maroko a jednak Saharská arabská demokratická republika. Saharskú arabskú demokratickú republiku uznáva okolo 45 štátov sveta, organizácia Arabská liga podporuje marocké nároky, ostatné štáty (vrátane USA, Kanady, Ruska, štátov ) zostávajú oficiálne neutrálne.

Podrobnosti pozri aj v článkoch:

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie bolo od roku 1885 španielskou kolóniou. V roku 1934 dostala kolónia názov Španielska Sahara. V roku 1965 OSN predpísalo Španielsku, aby zorganizovalo referendum o budúcnosti Španielskej Sahary v zhode s právom na sebaurčenie a dekolonizáciu. Španielsko toto referendum nezorganizovalo, a v roku 1975 podľahlo tlaku Maroka a Mauritánie, keď koncom roka podpísalo tzv. Madridské dohody, ktorými sa ku koncu februára 1976 vzdalo územia v prospech Maroka a Mauritánie. Platnosť Madridských dohôd je značne sporná z hľadiska španielskeho práva a OSN ich považuje za neplatné z hľadiska medzinárodného práva.

Po odchode Španielov roku 1976 územie okupovali Maroko a Mauritánia a Front Polisario vyhlásil v Alžírsku, kde dodnes sídli, nezávislosť územia pod názvom Saharská arabská demokratická republika. Roku 1979 sa Mauritánia vzdala svojich nárokov a vojna pokračovala už len medzi Marokom a Frontom Polisario. Od prímeria v roku 1991 platí aktuálny stav opísaný vyššie.

Obyvateľstvo a mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice hlavného mesta El-Aaiún

Obyvateľmi sú najmä kočovní Arabi a Berberi. Najväčším mestom je El-Aaiún s počtom obyvateľov 184 000 (údaj k roku 2004). Druhým najväčším sídlom je prístavné mesto Dachla (58 000 obyvateľov, r. 2004).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Je to hospodársky zaostalá oblasť, orientovaná prevažne na ťažbu nerastov a poľnohospodársku výrobu. Ťažia sa fosfáty, urán a železná ruda. Na miestnych pastviskách sa chovajú ovce, kozy a ťavy. Rastlinná výroba je tu len v oázach (pestovanie ďatlí a fíg).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]