Lotyšsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lotyšská republika
Vlajka Lotyšska Znak Lotyšska
Vlajka Znak
Národné motto:
Tēvzemei un Brīvībai
(Za domovinu a slobodu)
Štátna hymna:
Dievs, svētī Latviju!
(Bože, požehnaj Lotyšsko)
EU-Latvia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Latvijas Republika
 • krátky Latvija
Hlavné mesto Riga
56°57′ s.š. 24°6′ v.d.
Najväčšie mesto Riga
Úradné jazyky lotyština
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Andris Bērziņš
Laimdota Straujuma
Vznik 18. november 1918
Susedia Litva, Bielorusko, Rusko, Estónsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
64 589 km² (122.)  
1 000 km² (1,5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2007)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2007)
 
2 281 000 (138.)
2 290 237

35/km² (169.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
29 214 mil. $ (94.)
12 622 $ (51.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0.836 (48.) – vysoký
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
EET (UTC+2)
EEST (UTC+3)
Medzinárodný kód LVA / LV
Medzinárodná poznávacia značka LV
Internetová doména .lv
Smerové telefónne číslo +371
Gramotnosť: 99,7%

Lotyšsko, lotyšsky:Prehrať Latvija, dlhý tvar Lotyšská republika, je štát vo východnej Európe, prostredná z troch pobaltských krajín. Na juhu hraničí s Litvou (dĺžka hraníc 588 km), na juhovýchode s Bieloruskom (167 km), na východe s Ruskom (282 km) a na severe s Estónskom (343 km). Na západe krajinu obmýva na vyše 500 km Baltské more.

Územie[upraviť | upraviť zdroj]

Lotyšská republika sa delí na päť kultúrno-historických regiónov:

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Lotyšska

Obdobia dejín Lotyšskej republiky:

Povrch a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Lotyšska

Lotyšsko sa nachádza na najzápadnejšej časti Východoeurópskej nížiny. Väčšina krajiny je rovinatá, mierne zvlnený terén je iba vo východnej časti krajiny. Najvyšším bodom je vrch Gaiziņkalns vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311,6 metrov. Asi 98 % krajiny leží v nadmorskej výške pod 200 m. Plytký Rižský záliv v Baltskom mori sa nachádza na severozápade krajiny.

Prevažná časť (40 %) lotyšského územia je pokrytá borovicovými a zmiešanými lesmi. Urodné pôdy v krajine sa nachádzajú väčšinou na území Zemgalska.

Územie Lotyšska spadá do mierneho klimatického pásma s chladným letom (okolo 17 °C) a miernymi zimami (-5 °C). Klimatické pásmo je ovplyvnené blízkosťou Baltského mora a Atlantickeho oceánu. Za rok v krajine naprší okolo 800 mm zrážok.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Lotyšskom preteká vyše 700 riek a riečok. Všetky tieto rieky patria k úmoriu Baltského mora. Najväčšími riekami sú Daugava, Lielupe, Gauja a Venta. V krajine sa nachádza viac ako 2 256 jazier, dosahujúcich veľkosť viac ako jeden hektár. Všetky jazerá dohromady tvoria 6 % územia Lotyšska.

Na rieke Daugava sa nachádzajú dve veľké mestá Lotyšska, a to hlavné mesto Riga a Daugavpils. Tretie najväčšie mesto Liepāja je situované na pobreží Baltského mora.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Lotyšsko bolo tradične mnohonárodnou krajinou, no jeho etnický obraz sa v 20. storočí do značnej miery zmenil.

V roku 1897 tu podľa sčítania obyvateľstva bolo okolo 1,9 milióna ľudí 68 % Lotyšov, 12 % Rusov, 7,4 % Židov, 6,2 % Nemcov a 3,4 % Poliakov.

V roku 1935 bol podiel Lotyšov asi 77 % (takmer 1,5 milióna obyvateľov), ale v dramatických štyridsiatych rokoch sa obraz začal meniť. Asi 20 000 Nemcov opustilo krajinu po uzatvorení paktu Ribbentrop-Molotov v roku 1939, keď Lotyšsko pripadlo do sovietskej sféry. Po pripojení k ZSSR v roku 1940 poslala nová moc v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 30 000 ľudí do pracovných táborov. Počas vojny zahynulo vyše 200 000 občanov Lotyšska, vrátane cca 70 000 Židov.

Lotyši majú početnú prevahu na vidieku a v menších mestách, vo väčších aglomeráciách majú väčšinu Rusi a iné minority.

Po roku 1944, keď krajinu znova pripojili k ZSSR, opäť nastúpili masové deportácie (len roku 1949 postihli vyše 40 000 ľudí) a začal sa prílev Rusov a iných etník ZSSR. V dôsledku týchto zmien sa v roku 1959 znížil podiel etnických Lotyšov na 62 % a po polstoročí sovietizácie a rusifikácie v roku 1989 na 52 % (1,39 miliónov obyvateľov).

Toto dedičstvo výrazne zaťažuje národnostnú politiku súčasného Lotyšska. Z cca 700 000 Rusov má takmer polovica lotyšské občianstvo, ostatní sú trpení ako cudzinci s povolením na trvalý pobyt, štát však vyvíja tlak na ich naturalizáciu. Celkovo nemá občianstvo okolo 420 000 obyvateľov krajiny (z nich je takmer 280 000 Rusov). Ich deti, ktoré sa narodili po roku 1991, získavajú občianstvo bez naturalizačnej procedúry.

V krajine žije aj malá skupina Livóncov, pôvodných obyvateľov Livónska, ktorí patria k ugrofínskej jazykovej rodine. Sú príbuznými Estóncov.

Súčasné zloženie obyvateľstva Lotyšskej republiky:

Lotyšsko má najväčší počet príslušníkov národných menšín v Európskej únii. Stále nie je doriešený problém občianskeho statusu Rusov. Podmienkou získania občianstva bol test z lotyšského jazyka, ktorý mnohí miestni Rusi nedokázali splniť, aj keď situácia sa oproti začiatku 90. rokov 20. storočia zlepšila.

Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažujúcim náboženstvom v histórii bolo luteránstvo. Z hľadiska náboženskej štruktúry v krajine žijú luteráni (20 %), rímskokatolíci (21 %), pravoslávni (24 %), ateisti (15 %). 20 % obyvateľstva je bez vyznania alebo uvádza iné náboženské vierovyznanie. Krajina je výrazne sekularizovaná a náboženstvo, najmä v protestantských oblastiach nezohráva veľkú úlohu.

Rímskokatolícke náboženstvo je rozšírené najmä v Latgalsku na východe krajiny. Kým ostatné územia krajiny patrili pod zvrchovanosť protestantského Švédska, územie Latgalska bolo až do delenia Poľska súčasťou katolíckeho Poľského kráľovstva a jeho obyvatelia až do súčasnosti sú rímskymi katolíkmi. Katolíkmi sú aj príslušníci poľskej a litovskej menšiny. Pravoslávie vyznávajú najmä Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. V 20. storočí sa oživil záujem o predkresťanské náboženstvo starých Baltov – Dievturība.

Súčasné politické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Lotyšsko je parlamentnou demokraciou. Prezident, ktorého volí jednokomorový parlament (Saeima), má len reprezentatívnu funkciu ako hlava štátu. Funkciu prezidenta zastáva od júla 2007 Valdis Zatlers. Predsedom vlády je v súčasnosti Aigars Kalvītis.

Najsilnejšou politickou stranou s 23 poslancami v parlamente je Ľudová strana (po lotyšsky:Tautas Partia), ktorá sa javí relatívne stabilne (roku 2002 získala necelých 17 %, roku 2006 takmer 20 %) a dominuje v súčasnej vláde. Po 18 poslancov majú konzervatívci zo Strany nového veku (po lotyšsky: Jaunais Laiks) a blok Roľníckej strany a Zelených. Kým však Strana nového veku oproti predchádzajúcim voľbám stratila 8 %, roľnícko-ekologický blok 8 % získal.

Vo voľbách 2002 bol druhým najsilnejším parlamentným subjektom blok strán pod názvom Za ľudské práva v zjednotenom Lotyšsku, ktorý v roku 2006 získal len asi 6 %.

Na politickej scéne funguje dlhodobejšie viacero strán s názvami typu Za ľudské práva..., Lotyšská cesta, Za domovinu a slobodu, ktoré samé o sebe vyvolávajú pochybnosti o programovanej vyprofilovanosti a stabilite a pripomínajú skôr populistické heslá.

K najrešpektovanejším a najobľúbenejším postavám lotyšskej politiky patrí bývalá prezidentka Vaira Vīķe-Freiberga, ktorá sa narodila v Lotyšsku, ale roky, keď bola krajina súčasťou ZSSR, strávila v Kanade.

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Lotyšsku

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Lotyšsko je rozdelené na 109 oblastí (novads) a 9 miest s osobitným štatútom.

  • Aglonas novads
  • Aizkraukles novads
  • Aizputes novads
  • Aknīstes novads
  • Alojas novads
  • Alsungas novads
  • Alūksnes novads
  • Amatas novads
  • Apes novads
  • Auces novads
  • Ādažu novads
  • Babītes novads
  • Baldones novads
  • Baltinavas novads
  • Balvu novads
  • Bauskas novads
  • Beverīnas novads
  • Brocēnu novads
  • Burtnieku novads
  • Carnikavas novads
  • Cesvaines novads
  • Cēsu novads
  • Ciblas novads
  • Dagdas novads
  • Daugavpils
  • Daugavpils novads
  • Dobeles novads
  • Dundagas novads
  • Durbes novads
  • Engures novads
  • Ērgļu novads
  • Garkalnes novads
  • Grobiņas novads
  • Gulbenes novads
  • Iecavas novads
  • Ikšķiles novads
  • Ilūkstes novads
  • Inčukalna novads
  • Jaunjelgavas novads
  • Jaunpiebalgas novads
  • Jaunpils novads
  • Jelgava
  • Jelgavas novads
  • Jēkabpils
  • Jēkabpils novads
  • Jūrmala
  • Kandavas novads
  • Kārsavas novads
  • Kokneses novads
  • Krāslavas novads
  • Krimuldas novads
  • Krustpils novads
  • Kuldīgas novads
  • Ķeguma novads
  • Ķekavas novads
  • Lielvārdes novads
  • Liepāja
  • Limbažu novads
  • Līgatnes novads
  • Līvānu novads
  • Lubānas novads
  • Ludzas novads
  • Madonas novads
  • Mazsalacas novads
  • Mālpils novads
  • Mārupes novads
  • Naukšēnu novads
  • Neretas novads
  • Nīcas novads
  • Ogres novads
  • Olaines novads
  • Ozolnieku novads
  • Pārgaujas novads
  • Pāvilostas novads
  • Pļaviņu novads
  • Preiļu novads
  • Priekules novads
  • Priekuļu novads
  • Raunas novads
  • Rēzekne
  • Rēzeknes novads
  • Riebiņu novads
  • Riga
  • Rojas novads
  • Ropažu novads
  • Rucavas novads
  • Rugāju novads
  • Rundāles novads
  • Rūjienas novads
  • Salacgrīvas novads
  • Salas novads
  • Salaspils novads
  • Saldus novads
  • Saulkrastu novads
  • Sējas novads
  • Siguldas novads
  • Skrīveru novads
  • Skrundas novads
  • Smiltenes novads
  • Stopiņu novads
  • Strenču novads
  • Talsu novads
  • Tērvetes novads
  • Tukuma novads
  • Vaiņodes novads
  • Valkas novads
  • Valmiera
  • Valmieras novads
  • Varakļānu novads
  • Vārkavas novads
  • Vecpiebalgas novads
  • Vecumnieku novads
  • Ventspils
  • Ventspils novads
  • Viesītes novads
  • Viļakas novads
  • Viļānu novads
  • Zilupes novads

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]