Livónci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Livónci alebo Livovia bol ugrofínsky kmeň, ktorý žil v 9. - 13. storočí pri pobreží Rižského zálivu. Následne boli germanizovaní a asimilovaní Lotyšmi a Estóncami. Koncom 19. storočia ich ešte žilo vyše 3000 v západnom Kurónsku. Podľa Livóncov je pomenované Livónsko.

Livónci v 13. storočí[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1198 sa Lotyšsko stalo centrom bojov jednej z križiackych výprav, organizovanej rímskym pápežom. V nej biskup Bertold porazil Livóncov, ktorí žili na území dolného toku rieky Gauia, ale sám v tomto boji stratil svoj život. Jeho následník - biskup Albert von Buxhoevden zvaný Albert I. Rižský - založil v roku 1201 Rigu, ktorá mala slúžiť ako pevnosť protí agresii križiakov v Pobaltsku. V roku 1206 postavili hrad Cēsis. Bol to oporný bod pre pokorenie severného Latgalska a južného Estónska.

O rok neskôr (1207) sa Livónci podriadili biskupovi a dali sa pokrstiť. Získané územia, koré dostali názov Livónsko (Livlandia) si medzi sebou rozdelil biskup a Rád mečových bratov, založený v roku 1202. Následne v rokoch 1206 - 1224 križiaci porazili Latgalov a v roku 1208 aj Selov.

V roku 1223 nemecký rád, plieniaci krajinu zo smeru od dolného toku Visly až na východ, zničil Prusko. Naproti nemu - od Daugavy a Rižského zálivu - zo smeru od západu postupoval Rád mečových bratov. V roku 1237, po porážke litovcov pri Saule, sa oba rády spojili a Rád mečových bratov (ako miestne oddiely nemeckého rádu) sa začal nazývať Livónskym rádom.

Získať územie Kuršov bolo zložité. Len v roku 1231 sa Livónskemu rádu podarilo obsadiť časť severnej a strednej Kurlandie, avšak o niekoľko rokov neskôr (1252) už mali dobyté celé územie. V roku 1260 v bitke medzi Litovcami a križiakmi pri Durbe, Kuršovia a Estónci prešli na stranu Litovcov, čoho výsledkom bolo porazenie nemeckých rytierov. Počas nasledujúcich šistich rokov sa museli Kuršovia upokojiť. V roku 1267 boli nútení podpísať mierovú zmluvu s križiakmi. Poslednou inštanciou križiakov bol zisk územia Zemgalov v roku 1290.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]