Rád mečových bratov
O iných významoch výrazu Livónsky rád pozri Livónsky rád (rozlišovacia stránka).| Rád mečových bratov | |
 znak rádu | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Latinský názov | Fratres militiæ Christi Livoniae |
| Vznik | 1202 1204 (oficiálne schválený pápežom Inocentom III.) |
| Zánik | 1237 (zlúčenie s Rádom nemeckých rytierov a vytvorenie samostatnej vetvy tzv. Livónsky rád) |
| Typ | rytiersko-vojenský rád |
| Úloha | šírenie a obrana kresťanskej viery v Pobaltí |
| Zakladateľ | rížsky biskup Albert von Buxhoevden |
| Sídlo |
|
| Veľmajster | Volquin |
| Pôsobenie | Pobaltie |
| Jazyk | nemčina a latinčina |
| Odev | Biely plášť doplnený červený meč a rovnoramenný kríž s rozšírenými koncami |
| Ďalšie informácie | |
| Wikimedia Commons | Rád mečových bratov |
| Dejiny Lotyšska |
|
Rád mečových bratov (lat. Fratres miliciae Christi de Livonia) známy aj pod názvami Rytieri meča, Livónsky rád alebo Livónski rytieri zohral úlohu pri šírení kresťanstva v Livónsku (dnes súčasťou Lotyšska a Estónska). Rád mečových bratov bol založený v roku 1202 a zanikol v roku 1561.
Heraldika
[upraviť | upraviť zdroj]V erbe rádu sa nachádzajú červené skrížené meče a kríže v bielom poli.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Rád mečových bratov bol založený v roku 1202 v Rige podľa vzoru Rádu templárov rižským biskupom Albertom von Buxhoevden. Pápež Inocent III. ho v roku 1204 potvrdil a prikázal mu poslušnosť voči biskupom (čo rád ignoroval)[chýba zdroj]. Na čele Rádu mečových bratov stál doživotne volený veľmajster. Okrem rytierov, ktorí mali pochádzať z ušľachtilého rodu, Rád mečových bratov zjednocoval vojakov, mníchov a remeselníkov. Hlavným mestom Rádu mečových bratov bolo Viljandi (dnes Estónsko).
Počas niekoľkých rokov si Rád mečových bratov prisvojil celé Livónsko a časť Estónska. Pri ďalšej expanzii sa stále dostával do väčších konfliktov s okolitými baltskými kmeňmi, v roku 1236 utrpel veľkú porážku od spojených vojsk Semigalov a Samogitov neďaleko Šiauliai (v dnešnej Litve). Konflikty existovali aj so Svätou stolicou, ktorá Rádu mečových bratov vyčítala brutálny postup voči pohanom aj voči pokrsteným, a snahu starať sa viac o vlastný majetok ako o šírenie kresťanstva.
V marci 1226 vydal vtedajší pápež Gregor IX. v Rimini Zlatú bulu, ktorou Rád nemeckých rytierov poveril šírením kresťanstva na území pohanských baltských Prusov. Preto došlo k únii Rádu Nemeckých rytierov s Rádom mečových bratov. Túto úniu potvrdil pápež Gregor IX. listinou Za zjednotenie dvoch Rádov z 30. mája 1237. Rád mečových bratov napriek tomu expandoval, okolo roku 1290 si prisvojil Kursko.
Po roku 1525 vládol Rád mečových bratov samostatne v Livónsku, po zániku Livónska roku 1561 bol s konečnou platnosťou zrušený a zlúčený s Rádom nemeckých rytierov.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rád mečových bratov
