Severná vojna
Veľká severná vojna alebo Severná vojna bol ozbrojený konflikt, ktorý v rokoch 1700 až 1721 prebiehal medzi severnou alianciou, prezentovanou Ruským impériom, Dánsko-Nórskom a Saskom spolu s ďalšími krajinami, proti Švédskemu impériu, ktorého cieľom bolo vybojovanie nadvlády vo vodách Baltského mora. Vojenský konflikt sa napokon skončil roku 1721 a to vojenskou porážkou armád Švédskeho impéria, v dôsledku čoho došlo k významnému nárastu hospodársko-vojenskej moci Ruska v Pobaltskej oblasti. Veľká severná vojna bola v konečnom dôsledku fakticky začiatkom zásahov Ruska do politickej situácie v prostredí európskeho svetadielu.
Ruská ríša sa pod vedením cára Petra I. snažila oslabiť geopolitickú moc Švédskeho impéria, ktoré bolo v tých časoch tou najväčšou severskou veľmocou. Na stranu Ruskej ríše sa pridalo aj Poľsko-litovské kráľovstvo, Sasko a Dánsko-Nórska personálna únia. Všetci vládcovia krajín vytvorili Severný spolok. Švédske impérium však vstúpilo do vojny skôr než Ruská ríša. Roku 1700 švédska armáda napokon trpezlivo očakávala následne drvivo porazila ruské vojsko v bitke pri Narve.
Švédske impérium následne pokračovalo v bojoch proti Poľsko-litovskému kráľovstvu a Dánsku. Ruský cár menom Peter I. Veľký začal v tomto období uskutočňovať na území Ruska ďalekosiahle reformy nielen v armáde, ale aj spoločenskom živote.
Roku 1708, keď došlo k vyradeniu Poľsko-litovského kráľovstva z bojiska, vpadli švédske vojská smerom dovnútra Ruskej ríše. Ich vojenské ťaženie sa však nevyvíjalo podľa ich predstáv a napokon začiatkom júla roku 1709 boli v bitke pri Poltave drvivo porazení. Švédsky kráľ menom Karol XII. bol nútený utiecť do Osmanskej ríše. Roku 1714 sa napokon odtiaľ vrátil. Vtedy sa odohrala významná námorná bitka pri myse Hangö (v súčasnosti Hanko, Fínsko), známa ako bitka o Gangut, v ktorej napokon ruské námorníctvo drvivo zvíťazilo nad švédskymi loďami.
Veľká severná vojna sa napokon skončila roku 1721 a to uzavretím Nystadtského mieru, ktorý zo švédskej strany dohodla Karolova sestra Ulrika Eleonóra.
Ten znamenal dôsledne posilnenie ruského hospodársko-vojenského postavenia v severnej Európe. Vďaka mierovej zmluve získal ruský cár menom Peter I. Veľký pod vládu územie Livónska, Estónska, Ingrie a časť Fínska. Došlo taktiež k tomu, že práve Ruská ríša získala prístup k vodám Baltského mora, na brehu ktorého začala ešte roku 1703 s budovaním mesta Sankt Peterburgu, ktoré bolo známe ako ,, Ruské okno Európy".
Zároveň to bola Ruská ríša na čele s cárom Petrom I. Veľkým, ktorá ako rozľahlé impérium získala podstatne väčšie možnosti jednak obchodného ale aj komunikačného styku s dŕžavami západnou Európou.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severná vojna
