Letný čas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

██ Oblasti používajúce letný čas

██ Oblasti, ktoré už nepoužívajú letný čas

██ Oblasti, ktoré nikdy nepoužívali letný čas

Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu (hodiny sa pri prechode naň posunú dopredu - napríklad z 2:00 na 3:00). Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejších večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka). Zavedením letného času, sú ľudia donútení začínať svoje pravidelné aktivity skorej a teda aj vstávať skorej, čo je zdrojom šetrenia denného svetla. Po skončení letného času sa hodiny posunú nazad, čo zodpovedá slnečnému času, v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa v médiách nazýva aj zimný čas, ktorý vlastne neexistuje (označenie je nadbytočné). Na rozlíšenie od tohto "normálneho" (zimného) času sa preto v niektorých krajinách označuje letný čas ako "šetriaci denné svetlo" (anglicky daylight saving time) ale u nás oficiálne len ako stredoeurópsky letný čas (SELČ).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. B. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad Mrhanie denným svetlom).

V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko (ktoré skončilo v ten istý rok), Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (od 30. apríla 1916 do roku 1918). Aj Spojené kráľovstvo zaviedlo letný čas už v roku 1916. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny. Spojené štáty americké zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918.

Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20 storočia. Každoročný letný čas bol však zavedený až v roku 1979. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend (v noci zo soboty na nedeľu). Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas trvá sedem mesiacov, pokiaľ pred rokom 1996 trval len šesť.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Európsky letný čas

Letný čas sa používa najmä v miernom pásme. V tropickom pásme, kde je dĺžka dňa v lete takmer rovnaká ako dĺžka dňa v zime, by to nemalo význam. Rovnako to platí aj o polárnych oblastiach, kde noc trvá pol roka. Letný čas sa teda používa vo všetkých štátoch Európy (s výnimkou Islandu, od roku 2011 aj Bieloruska a Ruska).

Letný čas v krajinách EÚ upravuje smernica 2000/84/ES, ktorá ukladá členským štátom povinnosť prejsť na letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na zimný čas v poslednú októbrovú nedeľu a to jednotne aby sa predišlo potenciálnym problémom v doprave aj inde. [1]

Podľa pravidiel určujúcich európsky letný čas prechod nastáva vo všetkých časových pásmach súčasne o 1:00 UTC. Na Slovensku sa teda začína letný čas o 2:00, keď sa ručičky posunú na 3:00 a končí sa 3:00, keď sa čas posunie na 2:00.

Niektoré organizácie v krajinách ako napríklad Spojené kráľovstvo, navrhujú dokonca prejsť na celoročný letný čas, čo by v Spojenom kráľovstve, kde je západoeurópsky čas (ZEČ), znamenalo natrvalo prijať na pásmo SEČ a zjednotiť sa tak s väčšinou Európy.[2]

Za a proti[upraviť | upraviť zdroj]

Letný čas má mnohé klady aj zápory. Najvážnejším argumentom pre jeho zavedenie bolo lepšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie.

Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie využívanej na svietenie je už zanedbateľné (oproti spotrebe na iné účely). Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5 % spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. [3]

Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí spôsobené narušením ustáleného rytmu striedania bdenia a spánku. Prejavom zmeny rytmu u citlivých ľudí môže byť nervozita, migréna, bolesť žalúdka či poruchy spánku.[4]

Pre zrušenie používanie letného času v EÚ vznikla iniciatíva "Pre iba jeden čas"[5], ktorú založil český senátor za KDU-ČSL Petr Šilar a na pôde Európskeho parlamentu ju presadzuje jeho spolustraník Tomáš Zdechovský. Pre predloženie návrhu vo forme európskej iniciatívy občanov je potrebné získať milión podpisov občanov EÚ.

Trvanie letného čas v danom roku[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum prechodu na letný čas (o 2:00 sa ručičky posunú na 3:00) - Dátum ukončenia letného času (o 3:00 sa hodiny posunú na 2:00):

  • 25. marca (nedeľa) - 27. októbra 2018 (nedeľa)
  • budúci rok: 31. marca (nedeľa) - 27. októbra 2019 (nedeľa)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VÝBEROVÁ, Petra. Zruší EÚ striedanie letného a zimného času? O názor žiadajú verejnosť. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-07-09].
  2. Press Release October 22, 2008 It's Time for a Change to Save Lives and Reduce Injuries. Archived online. (anglicky)
  3. JÍLEK, Karel. ZIMNÍ ČAS: Změna času ušetří půl procenta spotřeby energie [online]. Neviditelný pes, 2000-10-20 [cit. 2018-03-25]. (česky) Dostupné online.
  4. Problém s posunom na letný čas sa môže prejaviť u citlivých ľudí. Pravda.sk, 2018-03-24. Dostupné online [cit. 2018-03-25].
  5. For Only One Time [online]. www.foronlyonetime.eu, [cit. 2018-03-25]. Dostupné online.