Letný čas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

██ Oblasti používajúce letný čas

██ Oblasti, ktoré už nepoužívajú letný čas

██ Oblasti, ktoré nikdy nepoužívali letný čas

Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu (hodiny sa posunú dopredu). Cieľom letného času je úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejších večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka). Po skončení letného času sa hodiny posunú nazad, čo zodpovedá slnečnému času, v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa v médiách nazýva aj zimný čas, ktorý vlastne neexistuje (označenie je nadbytočné). Na rozlíšenie od "normálneho" (zimného) času sa preto v niektorých krajinách označuje letný čas ako "šetriaci denné svetlo" (anglicky Daylight saving time) u nás oficiálne ako stredoeurópsky letný čas (SELČ).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. B. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad Mrhanie denným svetlom).

V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko (ktoré skončilo v ten istý rok), Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (od 30. apríla 1916 do roku 1918). Aj Spojené kráľovstvo zaviedlo letný čas už v roku 1916. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny. Spojené štáty americké zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918.

Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20 storočia. Každoročný letný čas bol však zavedený až v roku 1979. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend (v noci zo soboty na nedeľu). Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas trvá sedem mesiacov, pokiaľ pred rokom 1996 trval len šesť.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Európsky letný čas

Letný čas sa používa najmä v miernom pásme, v tropickom pásme, kde je dĺžka dňa v lete takmer rovnaká ako dĺžka dňa v zime, by to nemalo význam. Rovnako to platí aj o polárnych oblastiach, kde noc trvá pol roka. Letný čas sa teda používa vo všetkých štátoch Európy (s výnimkou Islandu, od roku 2011 aj Bieloruska a Ruska). Podľa pravidiel určujúcich európsky letný čas prechod nastáva vo všetkých časových pásmach súčasne o 1:00 UTC. Na Slovensku sa teda začína letný čas o 2:00, keď sa ručičky posunú na 3:00 a končí sa 3:00, keď sa čas posunie na 2:00.

Niektoré krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo, chcú dokonca prejsť na celoročný letný čas, čo by v Spojenom kráľovstve, kde je západoeurópsky čas (ZEČ), znamenalo natrvalo prijať na pásmo SEČ a zjednotiť sa tak s väčšinou Európy.[chýba zdroj]

Za a proti[upraviť | upraviť zdroj]

Letný čas má mnohé klady aj zápory. Najväčším argumentom pre jeho zavedenie bolo väčšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie je už zanedbateľné. Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5 % spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí spôsobené narušením ustáleného rytmu striedania bdenia a spánku.