Benjamin Franklin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Benjamin Franklin
Benjamin Franklin
Narodenie 17. január 1706
Boston, Massachusetts, USA
Úmrtie 17. apríl 1790 (84 rokov)
Philadelphia, Pensylvánia, USA
Podpis Benjamin Franklin, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Benjamin Franklin
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Benjamin Franklin

Benjamin Franklin (* 17. január 1706, Boston, Massachusetts, USA – † 17. apríl 1790, Philadelphia, Pensylvánia) bol americký nakladateľ, novinár, autor, filantrop, abolicionista, úradník, vedec, diplomat, vynálezca a objaviteľ. Je jedným z otcov zakladateľov a vodcov americkej revolúcie.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Bostone, významnom prístave Nového Anglicka. Jeho otec Josiah Franklin bol výrobcom mydla a sviečok. Jeho matkou bola Abiah Folgerová. Bol v poradí 15. dieťaťom z celkového počtu 17 detí, ktoré Josiah Franklin splodil (v dvoch manželstvách). Vyučil sa u svojho staršieho brata za tlačiara, pričom toto remeslo aj aktívne celé roky vykonával. Pomerne skoro však odišiel z rodného Bostonu najskôr do Philadelphie (štát Pensylvánia) a koncom roku 1724 do hlavného mesta materskej krajiny, do Londýna. V Londýne sa zdokonaľoval v remesla kníhtlačiara a zároveň sa vzdelával. Späť do Ameriky sa vrátil v roku 1727 a usadil sa vo Philadelphii, kde v roku 1729 začal vydávať veľmi populárne noviny Pennsylvania Gazette.

V roku 1730 sa oženil s Deborah Readovou. Išlo o manželstvo uzavreté len na základe zvykového práva (angl.: common law), a nie cirkevný sobáš, pretože Deborah už bola oficiálne vydatá za istého Johna Rodgersa, ktorý kvôli dlhom utiekol z kolónií na ostrov Barbados, a nebolo možné ho vyhľadať pre potreby rozvodu. Ešte pred sobášom splodil Franklin nemanželského syna s neznámou ženou a s manželkou Deborah ďalšie dve deti: syna Francisa Folgera, ktorý vo veku štyroch rokov zomrel na ovčie kiahne, a dcéru Sarah (familiárne prezývanú Sally). Manželstvo bolo šťastné, hoci Deborah Readová sa intelektuálne manželovi nemohla vyrovnať.

V roku 1731 založil vo Philadelphii verejnú knižnicu (Library Company in Philadelphia), ktorá mala na začiatku 50 pravidelne platiacich členov. V tom istom roku vstúpil aj do miestnej slobodomurárskej lóže Sv. Jána (St John's Lodge) a neskôr sa stal jej veľmajstrom. V roku 1749 sa stal veľmajstrom všetkých lóží v Pensylvánii. V roku 1734 publikoval vo vlastnej tlačiarni The Constitutions of the Free-Masons, prvé pravidlá slobodomurárov v amerických kolóniách. Do slobodomurárskych aktivít sa zapájal aj počas pobytu v Paríži.

Od roku 1736 sa stal aj úradníkom v pennsylvánskom sneme, čím prišiel do kontaktu s domácou politikou. Vďaka jeho dobrému menu a záujmu o veci verejné sa v roku 1737 stal aj hlavným poštmajstrom (angl.: postmaster general) pre mesto Philadelphia, a od roku 1753 zastával tento post dokonca pre všetky severoamerické kolónie. V roku 1775 sa stal prvým ministrom pôšt spojených kolónií.

Vo svojej tlačiarni vydával rôzne knihy, právne dokumenty, vyhlášky a letáky pre celú kolóniu Pennsylvania. Do polovice 30-tych rokov sa stal oficiálnym tlačiarom aj pre kolónie Delaware, New Jersey, Maryland a New York. Od roku 1732 vydával almanach s názvom Poor Richard's Almanack. Mal podobu kalendára doplneného o príslovia, porekadlá a novinky zo svetovej i domácej politiky. Kalendár vydával do roku 1757 a bol veľmi populárnym – v 30-tych rokoch vychádzal v náklade 10 000 exemplárov.[1] Najmä z jeho predaja získal Franklin veľký finančný profit, čo mu umožnilo, aby sa v roku 1748 sa vzdal aktívnej činnosti v tlačiarni a vedenie svojho podniku prenechal škótskemu kníhtlačiarovi Davidovi Hallovi, ktorý pôsobil v Londýne. Do konca života sa Franklin venoval už len vedeckému bádaniu, politike a diplomacii.

Dňa 4. júla 1776 Kongres spojených kolónií prijal Deklaráciu nezávislosti, ktorou bola vyhlásená nezávislosť USA od Veľkej Británie. Benjamin Franklin bol spoluautorom textu.

V rokoch 1779 - 1785 pôsobil ako prvý americký vyslanec vo Francúzsku (nahradil ho Thomas Jefferson). Jedným z jeho najväčších diplomatických úspechov v Paríži bolo v roku 1783 dosiahnutie mierovej zmluvy s Veľkou Britániou, čím bola v podstate ukončená vojna o nezávislosť USA.

Po návrate do USA bol v roku 1785 jednohlasne zvolený za šiesteho prezidenta výkonného snemu štátu Pensylvánia, čo bol v podstate úrad guvernéra. V tejto pozícii sa udržal viac ako tri roky, teda počas troch funkčných období po sebe.

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

Známym sa stal aj vďaka pokusom s elektrinou. Do búrkového mračna vypustil šarkana a objavil, že blesk je istá forma elektriny. Vynašiel tiež bleskozvod. Ako prvý opísal kladný a záporný elektrický náboj.

Jeho portrét je na 100 dolárovej bankovke.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DULL, Jonathan R.: Benjamin Franklin and the American Revolution. Lincoln : University of Nebrasca Press, 2010. 172 s. ISBN 978-0-8032-3033-0
  • LASKA, Vera: Dvě lásky Benjamina Franklina – ženy a diplomacie. Praha : Grafoprint-Neubert, 1994. 204 s. ISBN 80-85785-26-9
  • PARTON, James: Life and Times of Benjamin Franklin. New York : Mason Brother, 1864. 2 zväzky. [reprint: New York 1971]
  • POLIŠENSKÝ, Josef: Benjamin Franklin a první americká revoluce. Praha : Orbis, 1956. 41 s.
  • SÓS, Endre: Spoutané blesky. Praha : Mladá fronta, 1972. 328 s. + 20 s. obrazových príloh [- ide o beletristické spracovanie biografie B. Franklina]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GAUSTAD, Edwin S.: Benjamin Franklin. New York : Oxford University Press USA, 2006, s. 28.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora: