Európsky parlament

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Europarl logo.svg
Politické skupiny európského parlamentu 2014
European Parliament 2014.svg
Politická skupina Predseda Počet mandátov
EPP Manfred Weber 216
S&D Gianni Pittella 190
ECR Syed Kamall 75
ALDE Guy Verhofstadt 70
GUE-NGL Gabriele Zimmer 52
Greens-EFA Philippe Lamberts 50
EFDD Nigel Farage 45
ENF Marine Le Pen 38
Nezaradení Poslanci bez skupiny 15
Zdroj: Európsky parlament

Európsky parlament je jedným z orgánov Európskej únie (EÚ). Poslanci Parlamentu sú volení priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu boli v júni 1979. Poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EÚ staršími ako 18 rokov. V Belgicku, Luxembursku a Grécku majú občania povinnosť voliť.

Európsky parlament má 750 poslancov plus predseda (spolu 751). Zloženie Európskeho parlamentu (počet poslancov z jednotlivých členských štátov) určuje na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom jednomyseľne Európska rada.

Európsky parlament má sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu.

Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od roku 1992 značne rozšírili právomoci EP. Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná právomoc. Taktiež politická rola Parlamentu v EÚ postupne rastie.

Legislatívna právomoc[upraviť | upraviť zdroj]

Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EÚ o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti. Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor (napr. dane).

Rozpočtová právomoc[upraviť | upraviť zdroj]

Parlament rozhoduje o rozpočte EÚ spoločne s Radou EÚ. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, no poľnohospodárske výdavky môže len doplniť; posledné slovo pri tejto položke má Rada EÚ. Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa rokovania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil. Parlament taktiež kontroluje, ako sú rozpočtové výdavky využité.

Kontrolná právomoc[upraviť | upraviť zdroj]

Parlament dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EÚ a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Parlament má kľúčovú rolu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc parlament zatiaľ nikdy nevyužil.

Politická rola[upraviť | upraviť zdroj]

Rokovacia miestnosť v budove EP v Bruseli

Politická rola Európskeho parlamentu stále rastie. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša dotazy na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rozolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EÚ. Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom. Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv. Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajiny prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.

Každý občan členskej krajiny EÚ je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EÚ doplňuje, ale nenahrádza, národné občianstvo. Občania EÚ majú právo podávať petície EP, právo predkladať svoje sťažnosti európskemu ombudsmanovi a právo osloviť akúkoľvek inštitúciu, alebo orgán EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ (jazyky všetkých členských krajín EÚ) a obdržať odpoveď v rovnakom jazyku.

Najsilnejším subjektom v EP je EPP-ED, ktorá je súčasne jedinou frakciou s členmi zo všetkých 25 členských krajín. Socialisti (PES) utrpeli síce značné straty v Nemecku a Veľkej Británii, ale túto porážku vyvažuje ich zisk vo Francúzsku a Španielsku. Obe najsilnejšie frakcie si tak v porovnaní s výsledkami eurovolieb v r. 1999 v podstate udržali svoje doterajšie pozície.

Slovenskí europoslanci v politických skupinách EP[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné obdobie 2004 – 2009[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2004 – 2009)

Volebné obdobie 2009 – 2014[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2009 – 2014)

Posledné Európske voľby sa uskutočnili v dňoch 4.7. júna 2009.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Európsky parlament[upraviť | upraviť zdroj]