Michal Šimečka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Michal Šimečka
slovenský výskumník, novinár a politik
Michal Šimečka
Podpredseda Európskeho parlamentu
V úrade
18. januára 2022 – 17. októbra 2023
Martin Hojsík Nástupca
Podpredseda Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 25. októbra 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérRobert Fico
Poslanec Európskeho parlamentu
V úrade
25. mája 2019 – 17. októbra 2023
Predseda Progresívneho Slovenska
Momentálne v úrade
od 7. mája 2022
Predchodca Irena Bihariová
Biografické údaje
Narodenie10. máj 1984 (39 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaProgresívne Slovensko
(2016 – súčasnosť)
Alma materKarlova univerzita v Prahe
Oxfordská univerzita
Profesiavýskumný pracovník, zahraničnopolitický analytik
Národnosťslovenská
Rodina
RodičiaMartin M. Šimečka
Marta Šimečková, rod. Frišová
PríbuzníMilan Šimečka (starý otec)
Eva Šimečková (stará mama)
Eduard Friš (starý otec)
Soňa Čechová (stará mama)
SúrodenciJúlia Šimečková
Partnerka
Soňa Ferienčíková
DetiTáňa (* 2020)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMichal Šimečka
(multimediálne súbory)

Michal Šimečka, DPhil. (* 10. máj 1984, Bratislava) je slovenský politik, politológ a bývalý novinár, ktorý pôsobí ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Politickú kariéru začal ako poslanec Európskeho parlamentu, do ktorého bol zvolený v roku 2019. 18. januára 2022 sa stal prvým slovenským podpredsedom Európskeho parlamentu. Je zakladajúcim členom a od mája 2022 predsedom sociálnoliberálneho politického hnutia Progresívne Slovensko.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Bakalárske štúdium absolvoval na Fakulte sociálnych vied Karlovej Univerzity, kde medzi rokmi 2003 – 2006 študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Potom získal magisterský titul s vyznamenaním na University of Oxford, na ktorej v roku 2013 získal titul DPhil. v oblasti politických vied.[1]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Začínal ako novinár, keď medzi rokmi 2002 až 2004 písal pre slovenský denník SME a neskôr (2004 – 2006) pre Financial Times, Praha.[1] Po štúdiu (2007 – 2010) pracoval ako analytik politického rizika, v Exclusive Analysis v Londýne a (2010, 2011) ako externý prednášajúci na Karlovej Univerzite a Univerzite Komenského.

V rokoch 2011 – 2014[1] pôsobil ako poradca pre zahraničnú politiku poslancov EP Borisa Zalu (SMER-SD) a Libora Roučka (ČSSD). Potom sa stal výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, kde sa venoval problematike európskej integrácie a európskej bezpečnosti (2015 – 2017 ako vedúci výskumný pracovník). Zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí.[1][2]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V európskych voľbách v máji 2019 bol lídrom kandidátky koalície Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, ktorá zvíťazila so ziskom 20,11 %.[3] So ziskom 81 735 preferenčných hlasov bol zvolený za europoslanca.[4] V novembri 2019 sa stal hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu pre prípravu nového mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských krajinách Únie.[5]

Vo februári 2020 bol zvolený za podpredsedu liberálnej frakcie Renew Europe.[6] V tom istom roku sa 6. júna na sneme Progresívneho Slovenska stal podpredsedom strany.[7] V októbri 2020 plénum Európskeho parlamentu schválilo tzv. „Šimečkovu správu“ väčšinou, 521 hlasov bolo za, 152 proti a 21 poslancov sa zdržalo. Správa navrhla komplexný nástroj pre monitoring dodržiavania právneho štátu a demokracie v členských krajinách EÚ.[8]

Šimečka bol 18. januára 2022 zvolený za jedného zo 14 podpredsedov Európskeho parlamentu. Na funkciu ho navrhla jeho frakcia Obnovme Európu. V hlasovaní získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom v tejto funkcii.[9] 7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu Progresívneho Slovenska, so ziskom 152 zo 156 hlasov delegátov, čím nahradil Irenu Bihariovú, ktorá na tento post znova nekandidovala .[10] V roku 2023 bol spomedzi 705 europoslancov 14. najvplyvnejší na základe jeho legislatívnej aktivity, pôsobenia v riadiacich pozíciách, schopnosti spolupracovať a presadzovať politickú agendu do praxe.[11]

V parlamentných voľbách v roku 2023 bol na kandidátke Progresívneho Slovenska ako jeho predseda na prvom mieste, kde dostal 303 423 hlasov, čím bol tretí v absolútnom počte preferenčných hlasov, po predsedovi SMER-SD Robertovi Ficovi a predsedovi HLAS-SD Petrovi Pellergrinim.[12] Progresívne Slovensko na čele so Šimečkom skončilo druhé so ziskom 17,96 %, čím získalo 32 mandátov.[13] Prezidentka Zuzana Čaputová sa dva dni po voľbách, 2. októbra, stretla so Šimečkom ako predsedom druhej najsilnejšej strany.[14] Šimečka viedol „neformálne diskusie" s predsedami ostatných parlamentných strán o zostavení alternatívnej vlády bez Smeru, v zložení PS, HLAS – SD, SaS a KDH.[14] Z povolebného prieskumu, ktorý vykonala agentúra SANEP, uskutočneného medzi 3. a 5. októbrom, vyplynulo, že väčšina ľudí (49,2 %) preferovala vznik koalície strán HLAS-SD, SMER-SD a SNS, iba 32,7% ľudí by preferovalo koalíciu strán PS, HLAS-SD, SaS a KDH.[15]

Po poverení Roberta Fica na zostavenie vlády sa začali formálne rokovania. Na rokovaniach Šimečku s predstaviteľmi Hlasu požadoval Hlas aj kreslo predsedu vlády, aj rezort Ministerstva vnútra.[16] Progresívne Slovensko bolo ochotné pristúpiť na prvú podmienku, rezort vnútra však prenechať Hlasu odmietlo.[16] Odpoveď na túto ponuku sa Šimečka dozvedel až z tlačovky Hlasu.[17] 10. októbra 2023 Peter Pellegrini oznámil, že ukončuje rokovania so stranami PS, KDH a SaS.[18] Na druhý deň podpísal s Robertom Ficom a Andrejom Dankom memorandum o porozumení, kde sa dohodli na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií.[19] Týmto krokom sa Progresívne Slovensko dostalo do opozície, a Šimečka ako predseda najsilnejšej opozičnej strany povedal, že bude venovať všetok čas a energiu, aby boli aktívnou, odbornou a tvrdou opozíciou.[20]

Po zvolení do Národnej rady Šimečka 17. októbra 2023 rezignoval na post podpredsedu Európskeho parlamentu.[21] 25. októbra na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR bol zvolený za podpredsedu parlamentu, spolu s Ľubošom Blahom, Petrom Žigom a Andrejom Dankom. V tajnom hlasovaní dostal 92 hlasov, proti hlasovalo 29 poslancov a 21 sa zdržali.[22]

Politické názory[upraviť | upraviť zdroj]

LGBT[upraviť | upraviť zdroj]

Michal Šimečka aktívne podporuje LGBT komunitu, a garantuje liberálny smer Progresívneho Slovenska pod jeho vedením.[chýba zdroj] Podporil kampaň Dúhová stužka, keďže „Až 77% LGBT+ ľudí sa na verejnosti nedrží za ruky, pretože sa obávajú napadnutia. Aj preto som sa zapojil do kampane Dúhová stužka.“[23] Zároveň v roku 2021 vystúpil s príhovorom na festivale Dúhový PRIDE Bratislava.[24]

Diskriminácia rómskych komunít v EÚ[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2022 Šimečka vyzval Radu EÚ, aby po 6 rokoch od začatia infrindžmentov proti Česku, Slovensku a Maďarsku ráznejšie zakročila proti diskriminácii Rómov v členských štátoch, kedy akcentoval zlú sociálnu situáciu a diskrimináciu Rómov vo všetkých oblastiach života a potrebu vzdelávania na prelomenie generačnej chudoby.[25]

Zákaz výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2020 Šimečka v rámci skupiny europoslancov podal návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty.[26] Návrh uznesenia nie je záväzný, ale vyjadruje názor väčšiny parlamentu a obsahuje nezáväznú výzvu Európskej komisii, aby konala.[27]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Je synom novinára Martina M. Šimečku a prekladateľky, tlmočníčky a novinárky Marty Šimečkovej (rod. Frišovej).[28][29] Jeho starí rodičia boli filozof, spisovateľ a disident Milan Šimečka,[30] prekladateľka a vysokoškolská pedagogička Eva Šimečková (rod. Lahodová),[30][31] historik, publicista a politik Eduard Friš[32] a prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti Soňa Čechová (rod. Kňazovičová), ktorá pochádzala z významnej slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jeho prapradedom bol Matej Metod Bella, jeden z troch slovenských poslancov Uhorského snemu, neskôr signatár Martinskej deklarácie a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.[33][28] Jeho sestra Júlia Šimečková (* 1989) je molekulárna biologička.[29][34]

S partnerkou Soňou Ferienčíkovou, tanečnicou a choreografkou, má dcéru Táňu (* 2020).[35][36] Žije v Bratislave.[37]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d Životopis Michal ŠIMEČKA [online]. Štrasburg: Európsky parlament, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  2. ↑ Michal Šimečka - Progresívne Slovensko [online]. progresivne.sk, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online. Archivované 2022-01-21 z originálu.
  3. ↑ GABRIŽOVÁ, Zuzana. Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku [online]. euractiv.sk, 2019-05-27, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  4. ↑ Pravda. Eurovoľby vyhrala koalícia PS/Spolu, pred Smerom a ĽSNS. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-05-26. Dostupné online [cit. 2022-01-21]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ GABRIŽOVÁ, Zuzana. Spravodajca k právnemu štátu Šimečka: Nový mechanizmus môže byť míľnik v európskej integrácii [online]. euractiv.sk, 2019-11-14, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  6. ↑ SITA. Šimečku zvolili za podpredsedu európskych liberálov. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-02-04. Dostupné online [cit. 2022-01-21]. ISSN 1336-197X.
  7. ↑ Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-06. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ GABRIŽOVÁ, Zuzana. Šimečkova správa o právnom štáte prešla, realizácia stojí na ochote členských štátov [online]. euractiv.sk, 2020-10-08, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. Šimečka bol zvolený za jedného z podpredsedov europarlamentu. Pravda (Bratislava: Perex), 2022-01-18. Dostupné online [cit. 2022-01-21]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ Progresívne Slovensko si zvolilo nového predsedu, Šimečka dostal hlas od takmer všetkých delegátov. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2022-05-07. Dostupné online [cit. 2023-04-21].
  11. ↑ SITA. Šimečka patrí medzi najvplyvnejších europoslancov. Je jediným slovenským zástupcom. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-05-09. Dostupné online [cit. 2023-10-26]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ SME.sk. Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? 10 poslancov s najviac krúžkami. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-01. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ SME.sk. Kompletné výsledky volieb 2023: Ako bude vyzerať budúci parlament?. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-01. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ a b TASR. Prezidentka sa v utorok stretne s P. Pellegrinim aj M. Majerským. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-02. Dostupné online [cit. 2023-10-03].
  15. ↑ Akú vládu si želajú Slováci? ta3 prináša exkluzívny prieskum. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2023-10-06. Dostupné online [cit. 2023-10-06].
  16. ↑ a b KYSEĽ, Tomáš; SLIZ, Martin. Pellegrini požiadal Šimečku o post premiéra aj rezort vnútra. PS je ochotné ustúpiť, nie však vo všetkom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-10-06. Dostupné online [cit. 2023-10-06].
  17. ↑ HANÁK, Peter. Líder PS Michal Šimečka: Sme tvrdou opozíciou. Budeme proti strane Hlas aj proti Pellegrinimu (rozhovor). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-10-14. Dostupné online [cit. 2023-10-18].
  18. ↑ Hlas sa rozhodol a ukončil špekulácie. Rokovať o zostavení vlády bude už len so Smerom a SNS. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-10-10. Dostupné online [cit. 2023-10-10]. ISSN 1336-1996.
  19. ↑ TASR. Smer-SD, Hlas-SD, SNS podpísali memorandum, rozdelili si rezorty. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-11. Dostupné online [cit. 2023-10-11].
  20. ↑ HANZELOVÁ, Zuzana Kovačič; KOSTANJEVEC, Oliver. Šimečka: Mám čisté svedomie v tom, že sme urobili všetko, čo bolo možné. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-12. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1335-4418.
  21. ↑ SITA. Šimečka rezignuje na post podpredsedu Európskeho parlamentu k 17. októbru. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-13. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ TASR. Poznáme podpredsedov NR SR: Sú nimi Blaha, Žiga, Danko a Šimečka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-25. Dostupné online [cit. 2023-10-26].
  23. ↑ Michal Šimečka: Až 77% LGBT+ ľudí sa na verejnosti nedrží za ruky, pretože sa obávajú napadnutia. Európske noviny (Bratislava: ProRacio), 2021-05-15. Dostupné online [cit. 2023-09-14].
  24. ↑ ŠIMEČKA, Michal. [Rodina môže mať veľa podôb] [online]. Facebook : Michal Šimečka : Progresívne Slovensko, 2021-07-02, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.
  25. ↑ Doslovný zápis z rozpráv - Situácia marginalizovaných rómskych komunít v EÚ (rozprava) - Štvrtok, 7. apríla 2022 [online]. Štrasburg: Európsky parlament, 2022, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.
  26. ↑ Individuálne návrhy uznesení Michal ŠIMEČKA [online]. Štrasburg: Európsky parlament, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.
  27. ↑ Návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty [online]. Štrasburg: Európsky parlament, 2020-12-15, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.
  28. ↑ a b KYSEĽ, Tomáš. Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-09-04. Dostupné online [cit. 2023-09-14].
  29. ↑ a b ŠIMEČKA, Michal. [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] [online]. Facebook : Michal Šimečka, 2018-11-24, [cit. 2023-09-29]. Dostupné online.
  30. ↑ a b Milan Šimečka – životopis [online]. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2020-09-03, [cit. 2023-09-29]. Dostupné online.
  31. ↑ Šimečková, Eva. In: COURAGE : connecting collections [online]. cultural-opposition.eu, [cit. 2023-09-29]. Dostupné online.
  32. ↑ FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978. In: Generální heslář Biografického slovníku českých zemí [online]. Praha: Historický ústav AV ČR, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online.
  33. ↑ SKALSKÝ, Vladimír. MOSTY prišli o Soňu Čechovú. Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR (Praha: Slovensko-český klub), apríl 2007, roč. XII, čís. 4, s. 4. Dostupné online [cit. 2022-07-20].
  34. ↑ HORÁK, Otakar. Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-04-07. Dostupné online [cit. 2024-02-17]. ISSN 1339-844X.
  35. ↑ Rýchle linky [online]. Bratislava: Divadelný ústav, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  36. ↑ Michal Šimečka: Bol to strašný rok, pre mnohých asi najťažší, aký sme zažili. Mal však tri momenty, za ktoré budem navždy vďačný. Európske noviny (Bratislava: ProRacio), 2021-01-03. Dostupné online [cit. 2023-09-14].
  37. ↑ MOGILEVSKAIA, Anna. Šimečka priznal, že zarobí 115-tisíc ročne aj za koľko kúpil byt. Čo o sebe prezradili ďalší lídri kandidátok? [online]. Pravda.sk, 2023-09-01, [cit. 2023-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michal_Šimečka&oldid=7819373“