Michal Šimečka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Michal Šimečka
slovenský výskumník, novinár a politik
podpredseda Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 18. januára 2022
poslanec Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 25. mája 2019
Súčasný predseda Progresívneho Slovenska
Momentálne v úrade
od 7. mája 2022
Predchodca Irena Bihariová
Bývalý podpredseda Progresívneho Slovenska
V úrade
8. mája 2019 – 7. mája 2022
Irena Bihariová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie10. máj 1984 (38 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaProgresívne Slovensko
(2016 – súčasnosť)
Alma materKarlova univerzita v Prahe
Oxfordská univerzita
Profesiavýskumný pracovník, zahraničnopolitický analytik
Národnosťslovenská
Rodina
RodičiaMartin M. Šimečka

Michal Šimečka, DPhil. (* 10. máj 1984, Bratislava) je slovenský politologický výskumník, novinár a ľavicový politik, poslanec a podpredseda Európskeho parlamentu. V minulosti pracoval pre europoslancov za Smer-SD a ČSSD. Je jedným zo zakladajúcich členov centristicko-liberálneho hnutia Progresívne Slovensko, v ktorom zastával funkciu podpredsedu a dňa 7. mája 2022 bol snemom strany zvolený za jej predsedu.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Bakalárske štúdium absolvoval na Fakulte sociálnych vied Karlovej Univerzity, kde medzi rokmi 2003 – 2006 študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Potom získal magisterský titul s vyznamenaním na University of Oxford, na ktorej v roku 2013 získal titul DPhil. v oblasti politických vied.[1]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Začínal ako novinár, keď medzi rokmi 2002 až 2004 písal pre slovenský denník SME a neskôr pre britský denník Financial Times medzi rokmi 2004 – 2006. Po štúdiu pracoval ako externý prednášajúci na Univerzite Komenského a Karlovej Univerzite.

Medzi rokmi 2011 až 2014 bol poradcom pre zahraničnú politiku poslancov Európskeho parlamentu Borisa Zalu (Smer - SD) a Libora Roučku (ČSSD), po čom sa stal výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, kde sa venoval problematike európskej integrácie a európskej bezpečnosti. Zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí.[1][2]

V európskych voľbách v máji 2019 bol lídrom kandidátky koalície Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, ktorá zvíťazila so ziskom 20,11 %.[3] So ziskom 81 735 preferenčných hlasov bol zvolený za europoslanca.[4] V novembri 2019 sa stal hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu pre prípravu nového mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských krajinách Únie.[5]

Vo februári 2020 bol zvolený za podpredsedu liberálnej frakcie Renew Europe.[6]

Na sneme Progresívneho Slovenska sa 6. júna 2020 stal podpredsedom strany.[7] Dňa 7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu.

V októbri 2020 plénum Európskeho parlamentu schválilo tzv. „Šimečkovu správu“ väčšinou 521 hlasov za, 152 proti a 21 poslancov sa zdržalo. Správa navrhuje komplexný nástroj pre monitoring dodržiavania právneho štátu a demokracie v členských krajinách EÚ.[8]

Šimečka bol 18. januára 2022 zvolený za jedného zo 14 podpredsedov Európskeho parlamentu. Na funkciu ho navrhla jeho frakcia Obnovme Európu. V hlasovaní získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom v tejto funkcii.[9]

7. mája 2022 bol na sneme Progresívneho Slovenska zvolený za jeho predsedu, čím nahradil Irenu Bihariovú. Ako jediný kandidujúci získal 152 hlasov zo 156.

LGBT[upraviť | upraviť zdroj]

Michal Šimečka aktívne podporuje LGBT komunitu, a garantuje liberálny smer Progresívneho Slovenska pod jeho vedením.

Podpora Dúhovej stužky[upraviť | upraviť zdroj]

Michal Šimečka podporuje kampaň Dúhová stužka, a pozýva k podpore aj svojich priaznivcov: "Až 77% LGBT+ ľudí sa na verejnosti nedrží za ruky, pretože sa obávajú napadnutia. Aj preto som sa zapojil do kampane Dúhová stužka. Pridajte sa aj vy. Každý, kto v období 10. až 24. mája prispeje na kampaň, dostane od organizátorov dúhovú stužku." [10]

Príhovor pri otvorení festivalu Dúhový pride Bratislava[upraviť | upraviť zdroj]

Michal Šimečka vystúpil s príhovorom na festivale Dúhový pride Bratislava. "Nie ste sami. Toto je hlavné posolstvo, ktoré som účastníčkam a účastníkom Pridu zdôraznil pri otvorení festivalu. Nechcú nič navyše, túžia len po živote v bezpečí, ľudskej dôstojnosti a po možnosti žiť svoj život podľa vlastných predstáv, po boku tých, ktorých milujú. Táto túžba je univerzálnym ľudským právom, zdieľame ju všetci, a je našou povinnosťou pomôcť tomu, aby bola naplnená aj na Slovensku." [11] uviedol Šimečka, s tým že "Slovensko si už nemôže dovoliť strácať najlepších ľudí len preto, že sa u nás necítia bezpečne"

Diskriminácia rómskych komunít v EÚ[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2022 sa Šimečka zapojil do rozpravy na pôde parlamentu EÚ a vyzval Radu EÚ aby po 6 rokoch od začatia infrindžmentov proti Česku, Slovensku a Maďarsku ráznejšie zakročila proti diskriminácii rómov v členských štátoch:

„Vážený pán predsedajúci, približne 80 % Rómov v Európe žije podľa štatistík Agentúry EÚ pre základné práva v úplnej chudobe, v katastrofálnych podmienkach, často bez prístupu k pitnej vode, lekárskej starostlivosti či vzdelaniu. A zlá sociálna situácia často na úrovni rozvojových krajín je samozrejme umocnená tým, že táto najväčšia národnostná menšina v Európskej únii žije v diskriminácii vo všetkých oblastiach života.

A prakticky všetci experti vrátane Komisie sa zhodujú, že kľúčom k prelomeniu generačnej chudoby je práve vzdelávanie. A preto sa chcem aj tu dnes spýtať pani komisárky: od spustenia infrindžmentov proti Slovensku, Česku a Maďarsku za diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní ubehlo už vyše šesť rokov. Deti, ktoré sa vtedy narodili, sú dnes v prvom ročníku, väčšina z nich pravdepodobne odsúdená na neúspech. A preto sa pýtam: kedy Komisia konečne zakročí, aby zamedzila pretrvávajúcej diskriminácii týchto detí v členských štátoch?“[12]

Zákaz výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty[upraviť | upraviť zdroj]

Michal Šimečka patrí do skupiny europoslancov ktorí podali dňa 15. decembra 2020, počas vrcholiacej 2. vlny korona-pandémie, individuálny návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty. [13]

Návrh uznesenia nie je priamo záväzný, ale vyjadruje názor väčšiny europarlamentu a obsahuje nezáväznú výzvu eurokomisii aby konala.

V návrhu sa uvádza: " keďže existujú alternatívy plastových čajových vrecúšok, ako sú opakovane použiteľné kovové nádoby a biologicky rozložiteľné a kompostovateľné materiály, ktoré sú už dostupné na trhu EÚ;

1. domnieva sa, že čajové vrecúška by nemali obsahovať plasty a že namiesto nich by sa mali používať opakovane použiteľné alebo, ak to nie je možné, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné materiály;

2. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zákaz uvádzania čajových vrecúšok obsahujúcich plasty na trh EÚ;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii." [14]


Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Je synom novinára Martina M. Šimečku a vnukom česko-slovenského filozofa, spisovateľa a disidenta Milana Šimečku. S partnerkou Soňou a dcérou Táňou žijú v Bratislave.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Životopis Michal ŠIMEČKA [online]. Štrasburg: Európsky parlament, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  2. Michal Šimečka - Progresívne Slovensko [online]. progresivne.sk, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  3. GABRIŽOVÁ, Zuzana. Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku [online]. euractiv.sk, 2019-05-27, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  4. Pravda. Eurovoľby vyhrala koalícia PS/Spolu, pred Smerom a ĽSNS. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-05-26. Dostupné online [cit. 2022-01-21]. ISSN 1336-197X.
  5. GABRIŽOVÁ, Zuzana. Spravodajca k právnemu štátu Šimečka: Nový mechanizmus môže byť míľnik v európskej integrácii [online]. euractiv.sk, 2019-11-14, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  6. SITA. Šimečku zvolili za podpredsedu európskych liberálov. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2020-02-04. Dostupné online [cit. 2022-01-21]. ISSN 1336-197X.
  7. Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-06-06. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1339-844X.
  8. GABRIŽOVÁ, Zuzana. Šimečkova správa o právnom štáte prešla, realizácia stojí na ochote členských štátov [online]. euractiv.sk, 2020-10-08, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
  9. TASR. Šimečka bol zvolený za jedného z podpredsedov europarlamentu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2022-01-18. Dostupné online [cit. 2022-01-21]. ISSN 1336-197X.
  10. https://europskenoviny.sk/2021/05/15/michal-simecka-az-77-lgbt-ludi-sa-na-verejnosti-nedrzi-za-ruky-pretoze-sa-obavaju-napadnutia/
  11. https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.194918607868411/805396533487279/
  12. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/CRE-9-2022-04-07-INT-4-042-0000_SK.html
  13. https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/103746/MICHAL_SIMECKA/other-activities/motions-indiv
  14. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2020-0447_SK.html