Michal Šimečka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Michal Šimečka
slovenský výskumník, novinár a politik
Súčasný poslanec Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 25. mája 2019
Biografické údaje
Narodenie10. máj 1984 (37 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaProgresívne Slovensko
(2016 – súčasnosť)
Alma materKarlova univerzita v Prahe
Oxfordská univerzita[1]
Profesiavýskumný pracovník, zahraničnopolitický analytik
Národnosťslovenská
Rodina
RodičiaMartin M. Šimečka

Michal Šimečka, DPhil. (* 10. máj 1984, Bratislava) je slovenský výskumník, novinár a politik, od roku 2019 poslanec Európskeho parlamentu. Je jedným zo zakladajúcich členov centristicko-liberálneho hnutia Progresívne Slovensko, v ktorom zastáva funkciu podpredsedu. V európskych voľbách v máji 2019 získal 81 735 preferenčných krúžkov a bol lídrom kandidátky PS/Spolu, ktorá zvíťazila so ziskom 20,11%. [2] Od februára 2020 je viceprezidentom liberálnej frakcie Renew Europe.

Pred vstupom do Progresívneho Slovenska bol výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, kde sa venoval problematike európskej integrácie a európskej bezpečnosti, a zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí. Doktorské a magisterské štúdium absolvoval na University of Oxford, kde v roku 2013 získal titul DPhil. v oblasti politických vied. [1]

V novembri 2019 sa stal hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu pre prípravu nového mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských krajinách Únie.[3] V októbri 2020 plénum Európskeho parlamentu schválilo tzv. “Šimečkovu správu” väčšinou 521 hlasov za, 152 proti a 21 poslancov sa zdržalo. [4] Správa navrhuje komplexný nástroj pre monitoring dodržiavania právneho štátu a demokracie v členských krajinách EÚ.[5]

Na sneme Progresívneho Slovenska 6. júna 2020 sa stal podpredsedom strany.[6]

Je synom novinára Martina M. Šimečku a vnukom česko-slovenského filozofa, spisovateľa a disidenta Milana Šimečku. S partnerkou Soňou a dcérou Táňou žijú v Bratislave.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]