Soňa Čechová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Soňa Čechová
slovenská prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti
Rod. menoSoňa Kňazovičová
Narodenie9. september 1930
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie4. marec 2007 (76 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Manžel?
Eduard Friš
Teodor Münz
DetiVladimír Čech (* 1950 –  † 1994)
Marta Frišová (* 1962)

Soňa Čechová (rod. Kňazovičová; * 9. september 1930, Bratislava – † 4. marec 2007, Bratislava)[1][2] bola slovenská prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti, spoluzakladateľka a šéfredaktorka časopisu Mosty.[1][3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v intelektuálnej evanjelickej rodine,[3] politológ Miroslav Kusý k jej pôvodu uvádza: „Pochádzala zo slávnych slovenských národovecky orientovaných rodov – Bellovcov a Kňazovičovcov. Jej starý otec Metod Bella bol signatárom Martinskej deklarácie a jej praprastrýko [Peter Bella] je autorom chorálu Aká si mi krásna, ty rodná zem moja. Boli to však národovci čechoslovakistickí, ktorí v spojení Slovákov s Čechmi videli garanciu zachovania a rozvoja slovenskej identity.“[4] V rokoch 1940 – 1948 študovala na dievčenskom gymnáziu v Bratislave, jeden rok v Prahe. V roku 1952 absolvovala učiteľské štúdium ruštiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[5]

Pracovala ako prekladateľka a redaktorka v nakladateľstve Tatran, kde redigovala napríklad romány Leva Nikolajeviča Tolstého, Franza Kafku, Vladimíra Nabokova a v 70. rokoch aj preklad Pasternakovho románu Doktor Živago.[1][6]

Počas normalizácie sa pohybovala v prostredí česko-slovenského disentu, jej syn Vlado bol jedným zo slovenských signatárov Charty 77.[7][8] Z vydavateľstva Tatran ju ako politicky nespoľahlivú prepustili, v rokoch 1971 – 1973 pôsobila ako knihovníčka na SVŠT, 1974 – 1977 ako knihovníčka vo Výskumnom ústave humánnej bioklimatológie, 1978 – 1989 ako knihovníčka a prekladateľka v Onkologickom ústave.[1]

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 pracovala ako redaktorka, publicistka a fejtonistka v časopise Kultúrny život.[1] V roku 1991, keď začalo hroziť rozdelenie Česko-Slovenska, prišiel jej syn Vlado Čech s myšlienkou vydávať česko-slovenský časopis (Mosty) a Soňa Čechová sa stala jeho redaktorkou. Po tragickej smrti syna v roku 1994 pokračovala v úlohe vydavateľky a šéfredaktorky časopisu. Vďaka mimoriadnej energii a húževnatosti sa jej darilo získavať autorov aj prostriedky a časopis vydávala 15 rokov. Po rozdelení Česko-Slovenska organizovali pravidelné stretnutia „Duchovného parlamentu“ na česko-slovenskom pomedzí a iné kultúrne podujatia.[3]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Z prvého manželstva mala syna Vlada Čecha (* 1950 –  † 1994), s druhým manželom, historikom Eduardom Frišom[2] dcéru Martu Frišovú (Šimečkovú; * 1962; manželka Martina Šimečku). Jej tretím manželom bol filozof Teodor Münz.[9]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Soňa Čechová [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online.
  2. a b FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978. In: Generální heslář Biografického slovníku českých zemí [online]. Praha: Historický ústav AV ČR, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g ŠIKLOVÁ, Jiřina. Soňa Čechová : (9. 9. 1930 – 4. 3. 2007). Listy (Olomouc: Burian a Tichák), 2007, čís. 2. Dostupné online [cit. 2022-07-20].
  4. SKALSKÝ, Vladimír. MOSTY prišli o Soňu Čechovú. Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR (Praha: Slovensko-český klub), apríl 2007, roč. XII, čís. 4, s. 4. Dostupné online [cit. 2022-07-20].
  5. Soňa Čechová. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online.
  6. KUSÝ, Miroslav. Hlavnou múdrosťou života je vedomie zmyslu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-03-06. Dostupné online [cit. 2022-07-21]. ISSN 1335-4418.
  7. Protokol o výslechu Jany Kuralové - 1977, 15. březen, Bratislava [online]. Praha: Československé dokumentační středisko, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online.
  8. SME.sk. Slováci, ktorí podpísali Chartu 77. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1997-01-23. Dostupné online [cit. 2022-07-20]. ISSN 1335-4418.
  9. LAUCKÁ, Barbora. Na návšteve. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-03-09. Dostupné online [cit. 2022-07-18]. ISSN 1335-4418.
  10. Soňa Čechová : II. stupeň, 2002. In: Medaile Za zásluhy : Seznam vyznamenaných [online]. Praha: Kancelář prezidenta republiky, [cit. 2022-07-21]. Dostupné online.
  11. Soňa Čechová. In: Nositelé Ceny Ferdinanda Peroutky [online]. ferdinandperoutka.cz, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]