Preskočiť na obsah

Zoznam slovenských signatárov Charty 77

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Toto je zoznam doložiteľných slovenských signatárov Charty 77 (signatárov slovenského pôvodu alebo v čase podpisu na Slovensku žijúcich), zoradený podľa dátumu prvého uvedenia ich mena v dokumentoch, zverejňovaných hovorcami Charty.[1][2][3]

  • uvedené mená 36 signatárov sú podľa článku Akcia „KNIHA“ : Charta 77 na Slovensku historika ÚPN Petra Baluna, vydaného v roku 2007 v periodiku Pamäť národa.[1] Zoznam podľa informácie v článku pochádza zo súkromného archívu Miroslava Lehkého, jedného z trojice hovorcov Charty 77 v roku 1990.
  • dátumy zverejnenia sú uvedené podľa publikácie Charta 77 : Dokumenty 1977  1989.[2] Obsahujú dátum prvého zverejnenia zoznamu s menom signatára hovorcami Charty 77. Štyri mená zo zoznamu Miroslava Lehkého (posledné štyri položky: Blaho, Lipenský, Mokrohájsky, Valček) sa nenachádzali v žiadnom inom známom zverejnenom zozname.
#SignatárRokBydliskoPovolanieDátum
zverejnenia
Poznámka
Ján Mlynárik1976historik1. 1. 1977podpísal v Prahe
Dominik Tatarka1977spisovateľ1. 1. 1977
Miroslav Kusý1977Bratislavafilozof1. 2. 1977
Anna Pechancová1977Valečúčtovníčka9. 3. 1977
Jiří Uher1977Prievidzasadzač9. 3. 1977
Zdeněk Vašek1977Bratislavarobotník9. 3. 1977
Pavol Koniar1977Bratislavarobotník13. 6. 1977
Martin Matuštík1977Bratislavaštudent21. 12. 1977podpísal pred odchodom do zahraničia
Marián Zajíček1977Prahaduchovný21. 12. 1977v čase podpisu Charty žil na fare v Pezinku
Jozef Benedek1978Streda nad Bodrogomrobotník23. 5. 1978
Ladislav Benedek1978Streda nad Bodrogomelektrikár23. 5. 1978
Róbert Gombík1978Žiharec, Bratislavaduchovný23. 5. 1978[4]
Gabriel Levický1978Bratislavarobotník10. 10. 1978
Ľudovít Didi1980Vrábleučiteľ9. 6. 1980
Mária Didiová1980Vráble9. 6. 1980učiteľka, robotníčka, manželka Ľ. Didiho[5]
Miklós Duray1984Bratislavatechnik7. 2. 1984
Kyra Matuštíková1984Bratislava7. 2. 1984
Karol Korbel1987Trenčínrobotník30. 6. 1987
Petra Korbelová1988Trenčín30. 6. 1987
Štefan Kuštek1987Žilina-Závodiedôchodca30. 9. 1987
Peter Uher1987Prievidzavrátnik30. 9. 1987
Stanislav Červeň1988Nitra31. 3. 1988
Vladimír Komár1988Košicepsychiater31. 3. 1988
Mária Komárová1988Košiceredaktorka31. 3. 1988
Miroslav Breznický1988Nové Zámkyrobotník30. 6. 1988
Vladimír Pavlík1988Považská Bystricarobotník30. 6. 1988
Marta Korbelová1988dôchodkyňa30. 9. 1988
Tibor Novotka1989Bratislavazmenový majster31. 3. 1989podpísal v Prahe po palachiáde[6]
Miroslav Lehký1989Bratislavaprogramátor30. 6. 1989
Dušan Štipala1989Bratislavavodič30. 9. 1989
Hana Ponická1989Bratislavaspisovateľka31. 12. 1989
Dušan Roháček1989Košiceelektromechanik31. 12. 1989
Vladimír Blaho?Bratislava
Ján Lipenský?Martin
Hieroným Mokrohájsky?Bratislava
Jozef Valček?Senec

Údajní slovenskí signatári

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa publikácie Charta 77 bolo slovenských signatárov 38.[7] Slovenský historik žijúci v Prahe a jeden z prvých signatárov Ján Mlynárik tvrdil, že v zozname chýbajú najmenej štyria pražskí Slováci a ich celkový počet je aspoň 42.[8] Tu sú šiesti údajní slovenskí signatári podľa Mynárika s jeho poznámkou: „Poslední dvaja ako spolupracovníci ŠtB“.[8]

Vlado Čech (RNDr.; * 1950 – † 1994)[9]1977matematik, programátor, podpísal v Brne, od 1977 pomocný brúsič
Tomáš Petřivý[10]1977Bratislava21 ročný študent FAMU
Juraj Daubner 1976 filológ
Michal Lakatoš[11] 1976 právnik
Egon Čierny 1976 orientalista
Pavel Muraško[12] 1976 filológ

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 BALUN, Peter. Akcia „KNIHA“ : Charta 77 na Slovensku. Pamäť národa (Bratislava: ÚPN), 2007, čís. 1, s. 83  95. Dostupné online [cit. 2017-06-21]. ISSN 1336-6297.
  2. 1 2 CÍSAŘOVSKÁ, Blanka; PREČAN, Vilém. Charta 77 : Dokumenty 1977  1989. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2007. 1804 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7285-084-6.
  3. PREČAN, Vilém. Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77 [online]. Praha: Československé dokumentační středisko, [cit. 2017-07-14]. Dostupné online.
  4. BÁN, Andrej. Zblúdený hrdina: príbeh kňaza, ktorý podpísal Chartu 77 a spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou [online]. Denník N, 2021-10-12, [cit. 2021-10-13]. Dostupné online.
  5. PN. Púchovské Noviny [online]. 2019-09-13, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online.
  6. GETTING, Peter. Podpísal Chartu 77, zatkli ho aj za podporu Hedvigy Malinovej. Je to neľahostajný rebel, hovorí historik. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-12-20. Dostupné online [cit. 2024-06-22]. ISSN 1335-4418.
  7. PREČAN, Vilém. Charta 77 : 1977  1989 : od morální k demokratické revoluci : dokumentace. 1. vyd. Praha : Čs. středisko nezávislé literatury, 1990. 526 s. ISBN 80-900422-1-X.
  8. 1 2 PIŠKO, Michal. Charta 77 znela Slovákom cudzo. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-10-22. Dostupné online [cit. 2017-07-15]. ISSN 1335-4418.
  9. Vlado Čech. In: Slováci, ktorí podpísali Chartu 77. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-01-23. Dostupné online [cit. 2022-07-20]. ISSN 1335-4418.
  10. Tomáš Petřivý. In: Slováci, ktorí podpísali Chartu 77. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-02-06. Dostupné online [cit. 2022-07-20]. ISSN 1335-4418.
  11. PIŠKO, Michal. Charta 77 je aj príbehom Slovákov. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-01-08. Dostupné online [cit. 2022-07-20]. ISSN 1335-4418.
  12. MURAŠKO, Taras; SIVOŠ, Jerguš. Keď žije jazyk, žije celý národ. Preprava ukrajinskej disidentskej literatúry Ukrajincami žijúcimi na Slovensku. Pamät národa 01-2013 (Ústav pamäti národa), roč. IX, čís. 1-2013, s. 32  53. Dostupné online [cit. 2019-09-10]. ISSN 1336-6297.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]