Tomáš Petřivý
| Tomáš Petřivý | |
| slovenský básnik, prozaik a disident | |
| Narodenie | 29. december 1955 Bratislava, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 5. máj 1986 (30 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Tomáš Petřivý (* 29. december 1955, Bratislava – † pravdepodobne 5. máj 1986, tamtiež)[1][2] bol slovenský básnik, prozaik a disident.[1]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Študoval scenáristku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) a bol jedným z prvých slovenských signatárov Charty 77, ktorú podpísal už v roku 1977. Za podpis Charty 77 a pre styky s disidentským hnutím bol roku 1978 vylúčený zo štúdia na FAMU a začala sa o neho zaujímať komunistická tajná služba ŠtB. Skôr ako prišiel o pas, sa mu podarilo dostať do Varšavy, kde nadviazal kontakty s poľskými aktivistami demokratickej opozície. Prvé stretnutie poľských a československých opozičných aktivistov sa uskutočnilo v júli 1978 v Krkonošiach.[1][3][4]
V apríli 1979 musel nastúpiť na vojenskú službu, kde bol šikanovaný. Krutý nátlak nevydržal a pokúsil sa o samovraždu. Namiesto psychiatrického vyšetrenia bol postavený pred vojenský súd, ktorý ho v Prešove odsúdil za úmyselné vyhýbanie sa vojenskej služby na desať mesiacov. Po prepustení bol znovu postavený pred civilný súd a za údajnú potýčku na stretnutí československých a poľských disidentov s československými pohraničníkmi a colníkmi ešte v roku 1978. Okresným súdom v Ústí nad Orlicí bol odsúdený v roku 1980 na dva roky nepodmienečne. Prepustili ho 4. mája 1981 po odpykaní polovice trestu podmienečne na dva roky.[1]
Spolu s Jánom Budajom a Vladimírom Archlebom založil Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP).[5][6] Pracoval ako kurič a živil sa rôznymi príležitostnými prácami, pôsobil v bratislavskom undergrounde a udržiaval styky s disidentmi. Svoje básne, poviedky, úvahy o filme a recenzie publikoval v samizdatových časopisoch Zebra, Kontakt, Fragment, Altamira.[1]
Zomrel za záhadných okolností a možnej účasti ŠtB v máji 1986, presný dátum nie je známy. Nájdený bol v jeho petržalskom byte dva týždne po smrti, ktorej príčinou bola oficiálne otrava barbiturátmi v kombinácii s alkoholom.[2][4]
Próza Hra o Judáša (F. R. & G., 1993) a zbierka Hra o všetko (F. R. & G., 2005) sú literárnymi fragmentami z jeho pozostalosti, ktoré zostavil a vydal jeho priateľ Oleg Pastier.[1]
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g Tomáš Petřivý [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2023-02-02]. Dostupné online.
- ↑ a b PIŠKO, Michal. Charta 77 znela Slovákom cudzo. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-10-22. Dostupné online [cit. 2023-02-02]. ISSN 1335-4418.
- ↑ SITA. Tomáš Petřivý, slovenský signatár Charty 77, dostane od Poľska cenu. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2017-01-24. Dostupné online [cit. 2023-02-02]. ISSN 1336-197X.
- ↑ a b Slováci, ktorí podpísali Chartu 77. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-02-06. Dostupné online [cit. 2023-02-02]. ISSN 1335-4418.
- ↑ happening. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-02-02]. Dostupné online.
- ↑ BALOGH, Alexander. Obnovená strata verejného priestoru. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-06-04. Dostupné online [cit. 2023-02-02]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Tomáš Petřivý *1955 – †1986, in memoriam. In: Slavnostní předání Ceny Václava Bendy 2015 [online]. ustrcr.cz, 2015, [cit. 2023-02-02]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- PETŘIVÝ, Tomáš. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VII. O – Q. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2020. 718 s. ISBN 978-80-8149-127-6. S. 415 – 416.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Tomáš Petřivý – Literárne informačné centrum
- Tomáš Petřivý v dokumentárnom cykle ŠtB: Prísne tajné RTVS (2022)