Samizdat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Samizdat (samo-vydávané, po rusky самиздат) je spôsob, akým občianski aktivisti obchádzali cenzúru v krajinách východného bloku v čase studenej vojny.

Komunistické štruktúry samizdat tvrdo potlačovali a disidentov, ktorí ho vydávali, súdili a väznili.

Myšlienkou samizdatu bolo vydávať len malé množstvo výtlačkov, obyčajne písaných cez kopírovací papier na písacom stroji. Každý čitateľ bol povzbudzovaný, aby tlačovinu opísal, alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožil a poskytol ďalej.

Jedným z prejavov cenzúry totiž bolo odopretie prístupu k rozmnožovacej technike. Napríklad v Česko-Slovensku (do polovice šesťdesiatych rokov) alebo v Rumunsku (až do pádu komunistického režimu) podliehalo povoleniu aj jednoduché vlastníctvo písacieho stroja. Vo všetkých komunistických krajinách bol prísne kontrolovaný prístup k cyklostylom, kopírovacím strojom a ďalšej podobnej technike. Skôr, než sa začal prejavovať nástup informačných technológií, došlo k pádu komunistických režimov a uvoľneniu cenzúry.

Literatúra:

LESŇÁK, R.: Listy z podzemia. Kresťanské samizdaty 1945 - 1989. Bratislava : Vydavateľstvo USPO Peter Snolík, 1998, 487 s.