František Mikloško

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O módnom návrhárovi pozri Fero Mikloško.
František Mikloško
František Mikloško
bývalý predseda Slovenskej národnej rady
V úrade
1990 – 1992
bývalý poslanec Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
1.marec 1990 – júl 2010
Biografické údaje
Narodenie2. jún 1947 (71 rokov)
Nitra, Česko-Slovensko
Politická stranaKonzervatívni demokrati Slovenska (od 2008)
Kresťanskodemokratické hnutie (1992  –  2008)
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiamatematik
Rodina
Manželka
Jana Miklošková (2006-)
Odkazy
frantisekmiklosko.sk
Spolupracuj na CommonsFrantišek Mikloško
(multimediálne súbory)

RNDr. František Mikloško (* 2. jún 1947, Nitra) je slovenský politik, bývalý predseda SNR a dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, mladší brat Jozefa Mikloška. V prezidentskej voľbe v roku 2019 kandidoval do funkcie prezidenta Slovenskej republiky (SR).[1]

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

František Mikloško sa narodil v Nitre, kde v roku 1966 ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú.[2]

V roku 1971 ukončil štúdium matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 19711983 pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV v oblasti numerickej matematiky. V rokoch 1983-89 pracoval ako robotník. Pred rokom 1989 bol disident, aktivista takzvanej Tajnej cirkvi. Mikloško pracoval medzi vysokoškolskou mládežou a podieľal sa na tvorbe samizdatov.[2] Patril k organizátorom tzv. Bratislavského Veľkého piatku, významnej pokojnej verejnej manifestácie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu v roku 1988, známej aj pod názvom Sviečková manifestácia, ktorá bola predohrou Nežnej revolúcie.

Politická kariéra po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

František Mikloško sa v novembri 1989 stal členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. V roku 1992 sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. Od roku 1990 bol poslancom Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1990 – 1992 pôsobil vo funkcii predsedu SNR.

V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách. V prvom kole získal 129 414 hlasov (6,51%), čím sa umiestnil na piatom mieste z dvanástich kandidátov.[3] Ďalej pôsobil ako poslanec NR SR. Bol členom výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V slovenskom parlamente pôsobil ako jediný nepretržite od 1. marca 1990 až do júla 2010.

21. februára 2008 oznámil Mikloško, spoločne s Vladimírom Palkom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom odchod z KDH.[4] Založili novú politickú stranu Konzervatívni demokrati Slovenska.

Dňa 29. júla 2008 ohlásil František Mikloško svoju opätovnú kandidatúru na prezidenta za KDS. V prvom kole 21. marca 2009 získal 5,42%, skončil na treťom mieste, do druhého kola sa nedostal.[5]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidoval na treťom mieste za koalíciu strán NOVA, KDS a OKS na poslanca Európskeho parlamentu.[6]

Prezidentské voľby 2019[upraviť | upraviť zdroj]

Mikloško oznámil 7. júna 2018 tretiu kandidatúru na prezidenta ako nezávislý kandidát.[5] V jeho volebnom programe deklaruje desať priorít. Jedným z hlavných motívov je slušnosť, čím nadväzuje sa hlási k odkazu hnutia Za slušné Slovensko. Chce ako prezident fungovať v súlade s Ústavou SR, chce ľudí spájať v duchu slušnosti a spravodlivosti a navodzovať diskusie na rôzne témy.[7]

Ohľadom zahraničnopolitickej orientácie chce Mikloško reprezentovať príslušnosť Slovenska k Západu, taktiež podporuje euroatlantické ukotvenie Slovenska v a NATO a aktualizovanú Bezpečnostnú stratégiu SR vo forme, v akej ju Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pripravilo v roku 2017. V bezpečnostnej politike presadzuje dôsledné odlíšenie legálnej a ilegálnej migrácie. Z dejín Slovenske si berie inšpiráciu z demokratickej a kresťanskej tradície. Je veriacim kresťanom, zároveň však odmieta spájanie sa kresťanstva s nacionalizmom.[8] Postupne ho v kandidatúre podporili politické strany OKS a KDH.[9][10] Podporu mu vyjadrili aj Ján Figeľ, Milan Majerský, Anna Záborská a Marek Krajčí (predstavitelia KDH, OĽaNO a Kresťanskej únie) na spoločnej tlačovej konferencií.[11] Podporilo ho aj Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré združuje takmer 60 organizácií.[12]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Mikloško je ženatý, oženil sa 6. júla 2007 ako šesťdesiatročný. Jeho manželka Jana (za slobodna Sasínová) pochádza z Moravy a je od neho mladšia o 20 rokov.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O post prezidenta by malo zabojovať pätnásť kandidátov. Tu sú ich mená [online]. Trend, 1.2.2019, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
  2. a b O mne [online]. František Mikloško - Rozum a srdce, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.
  3. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  4. KDH je neobnoviteľné, odchádzame. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-06-07].
  5. a b František Mikloško bude kandidovať za prezidenta. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-07].
  6. Strany NOVA, OKS a KDS predstavili svojich kandidátov do eurovolieb [online]. TASR, 2014-04-14, [cit. 2016-07-19]. Dostupné online.
  7. Prezidentský program Františka Mikloška [online]. František Mikloško - Rozum a srdce, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.
  8. Prezidentský program Františka Mikloška [online]. František Mikloško - Rozum a srdce, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.
  9. OKS podporuje Františka Mikloška [online]. OKS, 26.7.2018, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
  10. KDH sa rozhodlo. V prvom kole prezidentských volieb podporí Mikloška [online]. Hospodárske noviny, 16.2.2019, rev. 2019-02-16, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
  11. TASR. Figeľ, Majerský, Záborská a Krajčí vyzvali voličov na voľbu Mikloška. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2019-03-11. Dostupné online [cit. 2019-03-12]. ISSN 1336-720X.
  12. SITA. Fórum kresťanských inštitúcií podporilo Mikloška. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-03-12. Dostupné online [cit. 2019-03-12]. ISSN 1335-4418.
  13. František Mikloško sa oženil [online]. Pravda, 6.7.2007, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]