Viliam Šalgovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Viliam Šalgovič
. Poslanec Slovenskej národnej rady
V úrade
1946 – 1948
. Poslanec Národného zhromaždenia ČSR
V úrade
1948 – 1954
. Poslanec Slovenskej národnej rady
V úrade
1962 – 1971
. Poslanec Federálneho zhromaždenia (SN)
V úrade
1970 – 1989
. Predseda Slovenskej národnej rady
V úrade
1975 – 1989
Biografické údaje
Narodenie12. december 1919
Ružindol, Slovensko
Úmrtie6. február 1990 (70 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaKSS (KSČ)

Viliam Šalgovič (* 12. december 1919, Ružindol – † 6. február 1990, Bratislava) bol slovenský a česko-slovenský politik Komunistickej strany Slovenska, jeden z hlavných predstaviteľov konzervatívneho prúdu v KSČ a člen kolaboračného prosovietskeho krídla v strane v čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, poslanec Národného zhromaždenia ČSR na prelome 40. a 50. rokov a potom dlhodobý poslanec Slovenskej národnej rady a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia až do roku 1990, kedy krátko po nežnej revolúcii spáchal samovraždu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyučil sa za typografa. Za vojny slúžil v armáde Slovenského štátu. V roku 1943 prešiel k Červenej armáde. Absolvoval vojenské učilište v ZSSR a pôsobil ako osvetový dôstojník u 1. československého armádneho zboru. Po oslobodení bol v rokoch 1945-1951 spravodajským dôstojníkom československej armády, spojencom Bedřicha Reicina.[1][2]

Na základe výsledkov parlamentných volieb roku 1946 bol zvolený do Slovenskej národnej rady.[3] Vo voľbách roku 1948 bol zvolený do Národného zhromaždenia za KSČ vo volebnom kraji Bratislava. Zasadal tu do konca funkčného obdobia, teda do volieb do Národného zhromaždenia roku 1954.[4] Do SNR sa potom vrátil roku 1962 a mandát v nej obhájil vo voľbách roku 1964.[5][1]

V rokoch 1946-1989 sa uvádza ako účastník zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.[6] V rokoch 1950-1962 a znovu od roku 1975 do roku 1990 bol členom Ústredného výboru KSS. V rokoch 1958-1962 navyše aj vedúcim oddelenia ÚV KSS. V medziobdobí, v rokoch 1962-1968 a 1970-1975 bol podpredsedom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSS. Od roku 1975 členom predsedníctva ÚV KSS.[1][2][7] Zastával aj stranícke posty v celoštátnej komunistickej strane. XII. zjazd KSČ ho zvolil za člena Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. Vo funkcii ho potvrdil XIII. zjazd KSČ i XIV. zjazd KSČ. XV. zjazd KSČ ho dosadil na post člena Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska. XVI. zjazd KSČ a XVII. zjazd KSČ ho na tejto pozícii potvrdil.[2]

Od júna do augusta 1968 zastával post námestníka ministra vnútra ČSSR. Patril do skupiny prosovietskych funkcionárov, ktorí sa podieľali na plánovaní invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska.[1] Bol agentom KGB.[8] Na mimoriadnom zjazde KSS v auguste 1968 bol dočasne z vedúcich pozícií v Komunistickej strane Slovenska odstránený.[9]

Jeho politická kariéra potom pokračovala za normalizácie. V roku 1969 bol česko-slovenským vojenským pridelencom pri ambasáde ČSSR v Maďarsku. V rokoch 1975-1989 bol poslancom a predsedom slovenskej národnej rady.[2] V čele SNR nahradil zosnulého Ondreja Klokoča. Ako predstaviteľ otvorene kolaboračnej prosovietskej ultraľavice v KSČ bol nebezpečný aj ľuďom ako Gustáv Husák. Historik Jan Rychlík vykladá Šalgovičov nástup do predsedníckej funkcie v slovenskej národnej rade ako pokus Husáka dostať Šalgoviča z aktívnej politiky na skôr ceremoniálny post.[8][10]

Od roku 1975 bol tiež predsedom slovenského Ústredného výboru Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. V roku 1969 mu bol udelený Rád práce, v roku 1973 Rád Víťazného februára a roku 1979 Rád republiky.[1][2][11]

Dlhodobo pôsobil v najvyšších zákonodarných zboroch. Po vykonaní federalizácie Česko-Slovenska zasadol do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Mandát nadobudol až dodatočne v máji 1970. Do federálneho parlamentu ho nominovala Slovenská národná rada.[12] Mandát získal aj vo voľbách roku 1971 (volebný obvod Západoslovenský kraj),[13] voľbách roku 1976 (obvod Rimavská Sobota),[14] voľbách roku 1981 (obvod Banská Bystrica)[15] a voľbách roku 1986. V poslaneckej funkcii zažil zamatovú revolúciu, po ktorej v decembri 1989 odišiel z verejných postov a začiatkom februára 1990 spáchal samovraždu.[16][1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Viliam ŠALGOVIČ [online]. totalita.cz, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e Přehled funkcionářů ústředních orgánů KSČ 1945 - 1989 [online]. www.cibulka.net, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  3. 1. schůze [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  4. menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  5. 1. schůze [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  6. Vyhľadávanie [online]. upn.gov.sk, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online.
  7. kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 545. (po česky)
  8. a b RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 547. (po česky)
  9. Rychlík, Jan: Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 505. (po česky)
  10. Prehľad predstaviteľov národnej rady v rokoch 1848 - 2002 [online]. history.sav.sk, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online.
  11. kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 551, 553, 561. (po česky)
  12. menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  13. menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  14. menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  15. menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  16. menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viliam Šalgovič na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]