Preskočiť na obsah

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poslanecká snemovňa
Parlamentu Českej republiky
Poslanecká sněmovna
Parlamentu České republiky
ŠtátČesko
Typdolná komora
Vedenie
PredsedaMarkéta Pekarová Adamová (TOP 09)
1. podpredsedníčkaVěra Kovářová (STAN)
PodpredsedoviaJan Bartošek (KDU-ČSL)
Jan Skopeček (ODS)
Olga Richterová (Piráti)
Karel Havlíček (ANO)
Klára Dostálová (ANO)
Prvý predseda vo funkciiMilan Uhde (ODS) (prvý predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky a predtým posledný predseda Českej národnej rady)
Albert Nostitz-Rieneck (Strana konzervatívneho veľkostatku) (ako predsedajúci Českého zemskeho snemu a Najvyšší maršálek Kráľovstva Českého)
Zloženie
Počet poslancov200
Politické subjektyVláda (108)

Opozícia (92)

  •      ANO (72)
  •      SPD (20)
Voľby
Posledné voľby
8. – 9. október 2021
Nasledujúce voľby
2025
História
Založenie1993
1861 (ako Český zemský snem po prijatí ústavy v rámci Rakúsko-Uhorska)
Predchádzajúci orgánČeský zemský snem

Národné zhromaždenie Československej republiky

Česká národná rada
Miesto zasadania
Thunovský palác, Malá Strana, Praha
Externé odkazy
Web stránkyhttps://www.psp.cz
Wikimedia CommonsPoslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
(multimediálne súbory)
Politika v Česku

Ústava Českej republiky
Ústavní činitelia

Prezident republiky: Petr Pavel
Predseda Senátu: Miloš Vystrčil
Predsedníčka PS: Markéta Pekarová Adamová
Predseda vlády: Petr Fiala


Parlament:
Senát  · Poslanecká snemovňa


Vláda Českej republiky

Politické strany v Parlamente
Politické strany v Senáte
Koalícia:
ODS · STAN · TOP 09
Občania patrioti · Starostovia pre Liberecký kraj
KDU-ČSL · MHS · SEN 21 · Piráti
Ostravak · Zelení

Opozícia:
ANO · SOCDEM · S.cz · „OSN“

Politické strany v Poslaneckej snemovni
Koalícia:
ODS · STAN · TOP 09 · KDU-ČSL

Opozícia:
ANO · SPD · Piráti

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Zoznamové články
Zoznam prezidentov Česka
Zoznam predsedov Senátu
Zoznam predsedov Poslaneckej snemovne
Zoznam predsedov vlád Česka
Zoznam politických strán v Česku

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky (skrátene PS PČR, PS) je dolná komora Parlamentu Českej republiky. Má 200 poslancov volených na 4 roky podľa pomerného systému. Poslanecká snemovňa vznikla k 1. januáru 1993 premenovaním dovtedajšej Českej národnej rady.

Snemovňa je uznášaniaschopná pri tretinovom kvóre (67 poslancov) nadpolovičnou väčšinou. Kvalifikované väčšiny sú 101 poslancov (napr. prehlasovanie prezidentského veta alebo vyslovenie nedôvery vláde) a 120 hlasov (prijatie ústavného zákona, ratifikácia niektorých medzinárodných zmlúv).

Právomoci

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zákona č. 90/1995 Zb. v znení neskorších predpisov (Zákon o rokovacom poriadku Poslaneckej snemovne) spadajú do pôsobnosti Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky najmä:[1]

  • prerokúvať návrhy zákonov a vyslovovať s nimi súhlas,
  • schvaľovať spoločne so Senátom volebný zákon, zákon o zásadách rokovania a styku oboch komôr Parlamentu medzi sebou, ako aj navonok a zákon rokovacom poriadku Senátu,
  • uznášať sa na zákone o štátnom rozpočte,
  • uznášať sa o návrhu štátneho záverečného účtu,
  • schvaľovať zákonné opatrenia Senátu,[pozn 1]
  • prerokúvať medzinárodné zmluvy vyžadujúce súhlas Parlamentu a vyslovovať s nimi súhlas,
  • uznášať sa spoločne so Senátom na vyhlásení vojnového stavu,
  • vyslovovať spoločne so Senátom súhlas s pobytom cudzích vojsk na území Česka,
  • vyslovovať spoločne so Senátom súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo územia Česka,
  • uznášať sa spoločne so Senátom, že prezident republiky nemôže zo závažných dôvodov vykonávať svoj úrad,
  • kontrolovať činnosť vlády, rokovať o dôvere vláde a uznášať sa na vyslovení nedôvery vláde,
  • prerokúvať odpovede vlády a jej členov na písomné interpelácie poslancov zaradené na program schôdze Snemovne,
  • navrhovať prezidentovi republiky vymenovanie a odvolanie prezidenta a viceprezidenta Najvyššieho kontrolného úradu,
  • voliť a odvolávať členov Najvyššieho kontrolného úradu,
  • voliť a odvolávať predsedu a podpredsedov Snemovne a stanoviť počet podpredsedov,
  • zriaďovať výbory a stanoviť počet ich členov,
  • zriaďovať komisie a stanoviť počet ich členov,
  • zriaďovať vyšetrovacie komisie a stanoviť počet ich členov,
  • potvrdzovať predsedov výborov v ich funkcii po zvolení výborom,
  • v prípade nezvolenia predsedu výboru výborom voliť predsedu výboru a navrhovať voľbu nového predsedu,
  • vyslovovať súhlas s trestným stíhaním poslanca,
  • rozhodovať o odvolaní poslanca proti rozhodnutiu v disciplinárnom konaní a o odvolaní poslanca proti rozhodnutiu predsedu Snemovne o uložení poriadkového opatrenia,
  • schvaľovať pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov s príspevkom podľa zákona,
  • uznášať sa o vyjadreniach k návrhom aktov a dokumentov Európskej únie,
  • schvaľovať na návrh vlády úplatné nadobúdanie aktív Českou konsolidačnou agentúrou v prípade, že úplata za prevody týchto aktív presiahne v jednom kalendárnom roku 1 miliardu .

Snemovňa vykonáva aj ďalšiu pôsobnosť, ak tak stanoví zákon.[1] Medzi také napríklad patrí vyslovovanie súhlasu s podaním ústavnej žaloby na prezidenta republiky za velezradu alebo hrubé porušenie Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku, ktorú navrhuje Senát.[2]

Voľby do Poslaneckej snemovne

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do Poslaneckej snemovne sa v zmysle článku 18, odseku 1 Ústavy Českej republiky konajú tajným hlasovaním na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva, podľa zásady pomerného zastúpenia. Právo voliť má každý občan Česka, ktorý dosiahol veku 18 rokov. Do Poslaneckej snemovne môže byť zvolený každý občan Česka, ktorý má právo voliť a dosiahol veku 21 rokov.[2]

Voľby sa konajú každé štyri roky v 14 viacmandátových volebných obvodoch, ktoré kopírujú krajskú štruktúru. Počet mandátov v jednotlivých obvodoch (krajoch) nie je vopred známy, určuje sa až po voľbách za pomoci počtu odovzdaných hlasov v jednotlivých obvodoch.

Po spočítaní hlasov sa vyradia kandidujúce subjekty, ktorých celoštátny podiel hlasov neprekročil stanovenú uzatváraciu klauzulu (5 % pre samostatne kandidujúce strany, 10, 15, prípadne 20% pre koalície dvoch, troch, resp. viac strán). Volebné výsledky sa ďalej vyhodnocujú zvlášť po jednotlivých krajoch. Celkový počet rozdeľovaných mandátov (200) sa rozdelí v pomere podľa počtu odovzdaných platných hlasov v jednotlivých krajoch, na to sa podľa počtu hlasov v každom kraji zvlášť rozdelia mandáty medzi jednotlivé strany. K tomu sa používa d'Hondtova metóda: počet hlasov pre každú stranu v danom kraji je postupne delený prirodzenými číslami, pričom všetky výsledné podiely všetkých strán sú zoradené podľa veľkosti do zoznamu. Zo zoznamu je vybraných toľko najvyšších podielov, koľko má byť v kraji rozdelených mandátov. Za každý svoj podiel obsiahnutý v tomto výbere obdrží strana jeden mandát. Jednotlivým kandidátom strany sú mandáty priraďované podľa ich poradia na kandidátkach. Voliči môžu toto poradie ovplyvniť pomocou štyroch preferenčných hlasov, t.j. môžu tzv. prekrúžkovať niektorého z kandidátov na vyššie miesto. Kandidáti, ktorí získali najmenej 5 % preferenčných hlasov, získajú mandát prednostne.

Funkcionári

[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda Poslaneckej snemovne

[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda Poslaneckej snemovne zastupuje Snemovňu navonok, je po prezidentovi republiky a predsedovi Senátu tretím najvyšším ústavným činiteľom. Medzi jeho právomoci patrí:

  • zvolávať, otvárať, riadiť, prerušovať a ukončovať schôdze Poslaneckej Snemovne ako aj spoločné schôdze oboch komôr Parlamentu
  • navrhovať prezidentovi republiky vymenovanie predsedu vlády podľa čl. 68 ods. 4 vety druhej Ústavy
  • podpisovať zákony a uznesenia Snemovne, poprípade iné listiny vydané Snemovňou
  • postúpiť Senátu návrh zákona a návrh medzinárodnej zmluvy vyžadujúcej súhlas Parlamentu, s ktorým Snemovňa súhlasila
  • postúpiť prezidentovi republiky k podpisu prijaté zákony
  • zasielať predsedovi vlády k podpisu prijaté zákony
  • prijímať sľub členov Najvyššieho kontrolného úradu
  • povolať náhradníka na uprázdnený poslanecký mandát a vydať mu osvedčenie, že sa stal poslancom
  • dávať súhlas, aby bol odovzdaný súdu zadržaný poslanec, ktorý bol dopadnutý pri spáchaní trestného činu, alebo bezprostredne po ňom
  • stanoviť poradie, v ktorom ho budú podpredsedovia Snemovne zastupovať
  • prerušiť schôdzu Snemovne pri neporiadku, alebo keď nie je Snemovňa uznášaniaschopná
  • vymenúvať a odvolávať vedúceho Kancelárie
  • ak Snemovňa odoprie vysloviť dôveru vláde alebo jej vysloví nedôveru, oznámi to prezidentovi republiky

Predseda Snemovne plní aj ďalšie úlohy stanovené zákonom alebo úlohy, ktorými ho poverila Poslanecká snemovňa.

Predseda dolnej komory Parlamentu disponuje jedným zo siedmich kľúčov, ktoré sú potrebné na otvorenie dverí do Korunnej komory katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha, kde sú uložené české korunovačné klenoty.

Súčasná predsedníčka Poslaneckej snemovne, Markéta Pekarová Adamová (SPOLU/TOP 09)

Súčasná predsedníčka Poslaneckej snemovne je od 10. novembra 2021 pre 9. volebné obdobie dolnej komory Markéta Pekarová Adamová, predsedníčka TOP 09.

Podpredsedovia Poslaneckej snemovne

[upraviť | upraviť zdroj]

Podpredsedovia Poslaneckej snemovne predsedu sa v poradí im určenom, alebo na pokyn predsedu, striedajú pri riadení schôdzí. V čase, keď zastupujú predsedu, majú jeho práva a povinnosti. Jeden z nich je označovaný ako 1. podpredseda.

Súčasná prvá predsedníčka je:

Súčasní podpredsedovia sú:

Rozloženie mandátov

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby v roku 2013

[upraviť | upraviť zdroj]
33 50 47 14 14 26 16
KSČM ČSSD ANO 2011 ÚSVIT KDU-ČSL TOP 09 ODS

Voľby v roku 2017

[upraviť | upraviť zdroj]
15 15 22 78 10 6 7 25 22
KSČM ČSSD PIRÁTI ANO KDU-ČSL STAN TOP 09 ODS SPD

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KOLÁŘ, Petr; VALENTA, Petr. Parlament České republiky - Poslanecká sněmovna. Praha : pre Kanceláriu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky vydal Ivan Král, 2011. (po česky)
  1. V čase, keď je Poslanecká snemovňa rozpustená môže Senát v naliehavých situáciách vydávať namiesto zákonov zákonné opatrenia, ktoré môže predkladať len vláda, a ktoré musia byť schválené na prvej schôdzi novozvolenej Poslaneckej snemovne, inak prestávajú byť platné. Zákonné opatrenia nie je možné prijímať vo veciach Ústavy, štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, volebného zákona a niektorých medzinárodných zmlúv.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Zákon o jednacím řádu Poslanecké sněmovny [online]. www.psp.cz, [cit. 2019-07-28]. Dostupné online.
  2. a b Ústava České republiky [online]. www.psp.cz, [cit. 2019-07-28]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]