ANO 2011

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O slovenskej politickej strane, ktorá mala názov ANO v rokoch 2001—2011 pozri IDEA.
ANO 2011
ANO 2011
Základné informácie
SkratkaANO
Založenie11. mája 2012 v Prahe
PredsedaAndrej Babiš
Poslancov78 (Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky)
4 (Európsky parlament)
Volebný výsledok27,12 % (PS PČR 2022)
IdeológieVeľký stan[1]
Centrizmus[2]
Populizmus[3]
konzervatívny liberalizmus[4]
Politické spektrumPolitický stred [2]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuAliancia liberálov a demokratov za Európu
Európska politická stranaAliancia liberálov a demokratov za Európu
Ďalšie informácie
SídloBabická 2329/2
149 00 Praha 4
Farby     Modrá
Webwww.anobudelip.cz
Politika v Česku

Ústava Českej republiky
Ústavní činitelia

Prezident republiky: Petr Pavel
Predseda Senátu: Miloš Vystrčil
Predsedníčka PS: Markéta Pekarová Adamová
Predseda vlády: Petr Fiala

Parlament:
Senát  · Poslanecká snemovňa

Vláda Českej republiky

Politické strany v Parlamente
Politické strany v Senáte
Koalícia:
ODS · STAN · TOP 09
Občania patrioti · Starostovia pre Liberecký kraj
KDU-ČSL · MHS · SEN 21 · Piráti
Ostravak · Zelení

Opozícia:
ANO · SOCDEM · S.cz · „OSN“

Politické strany v Poslaneckej snemovni
Koalícia:
ODS · STAN · TOP 09 · Piráti · KDU-ČSL

Opozícia:
ANO · SPD

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Zoznamové články
Zoznam prezidentov Česka
Zoznam predsedov Senátu
Zoznam predsedov Poslaneckej snemovne
Zoznam predsedov vlád Česka
Zoznam politických strán v Česku

ANO 2011 je české populistické[5][6][7] politické hnutie, ktoré v roku 2012[8] založil podnikateľ Andrej Babiš. Hnutie nadväzuje na združenie Akcia nespokojných občanov, ktoré bolo založené krátko predtým v roku 2011 po niekoľkých kritických vystúpeniach Andreja Babiša voči korupcii a stavu spoločnosti. Prvým podpredsedom je Jaroslav Faltýnek, ďalší podpredsedovia sú Petr Vokřál, Jaroslava Pokorná Jermanová, Richard Brabec a Martin Stropnický.[9]

Medzi hlavné ciele ANO patrí presadzovanie funkčného štátu a boj s korupciou, ďalej podpora kvalitného podnikateľského prostredia, odstránenie politikárčenia a zvýšenie zamestnanosti. Andrej Babiš, ktorý je lídrom a hlavnou postavou popísal hnutie ako pravicovú stranu so sociálnym cítením.[10] Skutočná politika ANO sa však od tejto deklarácie značne odlišuje, a prikláňa sa skôr k ľavici[11], čo napríklad spôsobilo získanie množstva voličov tradičných ľavicových strán ČSSD a KSČM.[12] Ideológia hnutia je však celkovo veľmi zle čitateľná pre politológov ako aj pre mnohých voličov[1][2], ktorých však prestáva zaujímať ľavicovo-pravicové rozdelenie a imponuje im najmä autoritatívne vedenie predsedom Andrejom Babišom.[13] Hnutie preto býva označované za stranu typu firma.[14]

Vládna koalícia po voľbách v roku 2013[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie krátko po svojom vzniku získalo vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2013 prekvapivé množstvo hlasov a dosiahlo druhé miesto za ČSSD. Následne sa hnutie dostalo do vlády pod vedením Bohuslava Sobotky, kde obsadilo 6 ministerských kresiel a post prvého podpredsedu vlády. Rokovania o zostavení vlády však komplikovalo niekoľko skutočností vrátane oznámenia prezidenta Miloša Zemana, že nevymenuje žiadneho ministra ktorý by nemal čisté lustračné osvedčenie.[15] Táto požiadavka bola vnímaná ako krok proti Andrejovi Babišovi, ktorý usiloval o post ministra financií a viedol na Slovensku súdny spor ohľadom svojej spolupráce so Štátnou bezpečnosťou. Andrej Babiš bol neskôr napriek nedodaniu lustračného osvedčenia navrhnutý na ministra financií a následne aj vymenovaný prezidentom Milošom Zemanom.

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, ktoré poznačila rekordne nízka účasť, získalo hnutie 18,2% hlasov a celkové prvé miesto. ANO tak malo právo obsadiť 4 z celkového počtu 21 miest.[16] Mandáty dostali Pavel Telička, Petr Ježek, Dita Charanzová a Martina Dlabajová. Po voľbách sa hnutie úspešne uchádzalo o miesto vo frakcii Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE).[17]

Líder kandidátky do europarlamentu Pavel Telička v máji 2017 rezignoval na pozícii zahranično-politického hovorcu hnutia ANO. Neskôr tesne pred voľbami do snemovne úplne ukončil spoluprácu s hnutím ANO. Medzi dôvody prečo tak urobil patrili najmä názorové nezhody s predsedom Andrejom Babišom.[18]

Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR 2017[upraviť | upraviť zdroj]

V dňoch 20. a 21. októbra 2017 prebehli voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR a hnutie obsadilo jednoznačné prvé miesto po získaní viac ako 1,5 milióna hlasov. Volebnú kampaň zasiahlo najmä obvinenie predsedu Andreja Babiša z dotačného podvodu na stavbu Čapí hnízdo.[19] Povolebné vyjednávania sprevádzali vyjadrenia zástupcov ostatných strán, ktorí si nevedeli predstaviť vládnutie s hnutím ANO a trestne stíhaným premiérom.[20]

Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR 2021[upraviť | upraviť zdroj]

V týchto voľbách konaných 8. a 9. októbra 2021 sa hnutie s tesným rozdielom umiestnilo na 2. mieste so ziskom 27,12%. Získalo takmer 1,5 milióna hlasov. Iba chvíľu pred kompletným spočítaním hlasov sa do vedenia dostala koalícia strán SPOLU. Po týchto voľbách sa hnutie dostalo do opozície.

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby Počet hlasov Počet hlasov

v percentách

Počet mandátov Postavenie
2013 927 240 18,65%
47 / 200
 vládna koalícia s ČSSD a KDU-ČSL
2017 1 500 113 29,64%
78 / 200
 jednofarebná vláda (2017 - 2018)
*vládna koalícia s ČSSD (2018 - 2021)
2021 1 458 140 27,12%
72 / 200
 opozícia

*do apríla 2021 s tichou podporou KSČM

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Známe tajemství velkého úspěchu Andreje Babiše [online]. page-maintitle-short-default, [cit. 2019-04-28]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Politická mapa podle čtenářů: Úsvit a ANO neuchopitelní, o KSČM máte jasno [online]. iDNES.cz, 2016-09-13, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  3. ↑ CAMERON, Rob. Andrej Babis: A populist billionaire. BBC News, 2017-10-20. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. (po anglicky)
  4. ↑ CLOSE, Caroline. Liberal Parties in Europe. [s.l.] : Taylor & Francis, 2019. ISBN 978-1-351-24549-4. The liberal family ideology: Distinct, but diverse, s. 344.
  5. ↑ Stijn van Kessel. Populist Parties in Europe: Agents of Discontent?. [s.l.] : Palgrave Macmillan, 2015. Dostupné online. ISBN 978-1-137-41411-3. S. 41.
  6. ↑ E. Gene Frankland. Green Parties in Europe. Ed. Emilie van Haute. [s.l.] : Taylor & Francis, 2016. ISBN 978-1-317-12453-5. Central and Eastern European Green Parties: Rise, fall and revival?, s. 104.
  7. ↑ Ondřej Císař; Václav Štětka. Populist Political Communication in Europe. [s.l.] : Routledge, 2016. ISBN 978-1-317-22474-7. Czech Republic: The Rise of Populism From the Fringes to the Mainstream, s. 287.
  8. ↑ Seznam politických stran a hnutí - Ministerstvo vnitra České republiky [online]. aplikace.mvcr.cz, [cit. 2018-06-07]. Dostupné online.
  9. ↑ Předsednictvo | ANO, bude líp [online]. www.anobudelip.cz, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. (po česky)
  10. ↑ Andrej Babiš věští budoucnost: Budou tu dvě strany. ANO a ČSSD. page-maintitle-short-default. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  11. ↑ Petr Holub: Po volbách bude politická scéna roztříštěná jako nikdy [online]. [Cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  12. ↑ Babiš vyluxoval voliče levice, pro TOP 09 byl smrtelný nástup Pirátů, říká sociolog | Domov [online]. Lidovky.cz, 2017-10-21, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  13. ↑ Pravice, nebo levice? To je jedno, Češi tíhnou k silnému vůdci. TÝDEN.cz, 2017-10-22. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  14. ↑ KOPEČEK, Lubomír; SVAČINOVÁ, Petra. Kdo rozhoduje v českých politických stranách? Vzestup nových politických podnikatelů ve srovnávací perspektivě [online]. Středoevropské politické studie, 2015 [cit. 2017-12-04]. Dostupné online.
  15. ↑ Bez lustračního osvědčení ministry nejmenuju, vzkázal Zeman | Domov [online]. Lidovky.cz, 2013-11-04, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  16. ↑ Celkové výsledky hlasování | volby.cz [online]. volby.cz, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online. (po česky)
  17. ↑ Hnutí ANO je oficiálně v rodině ALDE [online]. www.telicka.eu, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online. Archivované 2017-12-14 z originálu. (po česky)
  18. ↑ Europoslanec Telička opouští hnutí ANO, s Babišem se názorově rozešel [online]. iDNES.cz, 2017-10-11, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  19. ↑ PÁSZTOR, Dávid. O čom je kauza Čapí hnízdo, pre ktorú hrozí Babišovi stíhanie? (chronológia). Denník N. Dostupné online [cit. 2017-10-24].
  20. ↑ DOM. Volby drtivě vyhrálo ANO a bez něj zřejmě koalice nevznikne. Většina stran má problém vládnout s Babišem, podmínky si neklade jen Okamura. Hospodářské noviny, 2017-10-21. Dostupné online [cit. 2017-10-24]. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=ANO_2011&oldid=7812145“