KDU-ČSL

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
KDU-ČSL
KDU-ČSL
Základné informácie
SkratkaKDU-ČSL
Založenie1919
PredsedaMarek Výborný
PodpredsedaŠárka Jelínková
Najviac poslancov46 (rok 1946)
Poslancov10
Volebný výsledok5,80 % (Voľby do PS PČR 2017)
Ideológiekresťanská demokracia
sociálny konzervativizmus
pro-europanizmus
Počet členov25 032
(február 2018)
SloganBoh, vlasť, rodina
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuSkupina Európskej ľudovej strany
Európska politická stranaEurópska ľudová strana
Medzinárodné organizácieCentristická demokratická internacionála
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí kresťanskí demokrati
Mladí ľudovci
SídloPalác Charitas
Karlovo nám. 5
128 01 Praha 2
NovinyNový hlas
Farbyžltá
Webwww.kdu.cz
Politika v Česku

Coat of arms of the Czech Republic.svg

Ústava Českej republiky
Ústavní činitelia

Prezident republiky: Miloš Zeman
Predseda Senátu: Jaroslav Kubera
Predseda PS: Radek Vondráček
Predseda vlády: Andrej Babiš


Parlament:
Senát  · Poslanecká snemovňa


Vláda Českej republiky

Politické strany v Parlamente
Politické strany v Senáte
Koalícia:
ANO · ČSSD

Opozícia:
ODS · STAN · TOP 09 · Ostravak
Občania patrioti · Starostovia pre Liberecký kraj
MHS · KDU-ČSL · Zelení · SEN 21
Piráti · S.cz · „OSN“

Politické strany v Poslaneckej snemovni
Koalícia:
ANO · ČSSD

Podporovaná:
KSČM
Opozícia:
ODS · Piráti · SPD · KDU-ČSL · TOP 09 · STAN

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Zoznamové články
Zoznam prezidentov Česka
Zoznam predsedov Senátu
Zoznam predsedov Poslaneckej snemovne
Zoznam predsedov vlád Česka
Zoznam politických strán v Česku

KDU-ČSL (v minulosti Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová) nazývaná aj ľudovci alebo kresťanskí demokrati je jedna z najstarších českých politických strán, bola založená roku 1919 spojením niekoľkých katolíckych strán. Do roku 1992 niesla názov Československá strana ľudová.

Súčasným predsedom je Marek Výborný, ktorý na sneme v marci 2019 nahradil Pavla Bělobrádka.[1] Na tomtiež sneme sa strana premenovala z Kresťanskej a demokratickej únie – Československej strany ľudovej na skratku KDU-ČSL, ktorá je odvtedy jediným oficiálnym názvom. V stanovách strany je vysvetlené čo táto skratka znamená, no inak je všade uvádzaný len názov KDU-ČSL.[2]

Ideológia[upraviť | upraviť kód]

KDU-ČSL je stredová konzervatívna strana položená na kresťanských hodnotách a princípoch. Strana o sebe sama hovorí, že „Desatoro, evanjeliová zvesť lásky k druhým a kresťanská sociálna náuka“ sú východiskami ich politických krokov.[3] Strana nezastupuje žiadnu cirkev ani náboženskú spoločnosť. Presadzuje kresťanskú demokraciu a je pro-európsky a pro-atlanticky založená.

Azda najväčšiu podporu vo voľbách dosahuje dlhodobo na Morave, kde žije aj viac veriacich ľudí ako v Čechách.

Jednotlivé témy[upraviť | upraviť kód]

Manželstvo[upraviť | upraviť kód]

Manželstvo je podľa ľudovcov zväzkom muža a ženy, nie dvoch osôb rovnakého pohlavia.[3][4]

Migrácia[upraviť | upraviť kód]

Riešenie[upraviť | upraviť kód]

Kresťanskí demokrati nepodporujú kvóty na prijatie utečencov, presadzujú, aby sa migračná kríza riešila, ak to bude možné, mimo hraníc Európskej únie. Strana žiada navýšenie českej pomoci pre utečenecké tábory, aby sa tam vytvorili dôstojné podmienky pre ľudí. Toto je podľa KDU-ČSL najefektívnejší spôsob riešenia daného problému.[5]

Prijímanie migrantov[upraviť | upraviť kód]

KDU-ČSL je za rýchle vracanie ekonomických imigrantov späť do krajín pôvodu, no je za to, aby Česko prijalo utečencov, ktorí utekajú pred vojnou a stoja o to, je to povinnosť.[5] Ľudovci hovoria, že Česko k tomu viaže nie len Ženevské konvencie, české zákony ale aj kresťanská solidarita a všeobecne ľudskosť.[5]

Dane[upraviť | upraviť kód]

Čo sa týka daní, ľudovci presadzujú čo najnižšie dane pre právnické osoby a daňovú progresiu fyzických osôb.[3]

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

Školstvo je pre KDU-ČSL absolútnou prioritou, chcú kvalitné a dostupné školstvo len pre toho, kto má schopnosti a vôľu o štúdium.[3]

Zdravotníctvo a sociálne služby[upraviť | upraviť kód]

V zdravotníctve presadzujú zachovanie zdravotného poistenia tak, aby mal na zdravotnú starostlivosť nárok každý bez ohľadu na sociálny status. Časť hradenia sociálnych služieb by sa podľa nich mala stať povinným výdajom štátu.[3]

Dôchodkový systém[upraviť | upraviť kód]

Ľudovecký návrh reformy dôchodkov je postavený na zachovaní priebežného solidárneho systému doplneného o štátom dotovanom penzijnom pripoistení a dobrovoľnom sporení.[3]

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť kód]

V poľnohospodárstve by chceli ľudovci dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v českých výrobkoch, chceli by podporovať české výrobky a spolupracovať naprieč EÚ s rovnakými obchodnými podmienkami. Na pôde by sa malo hospodáriť ohľaduplne voči životnému prostrediu v duchu hesla: „Nedrancovať pôdu, myslieť na svojich vnukov.[3]

História[upraviť | upraviť kód]

Historický znak Československej strany ľudovej
  • 1919: založenie strany, 5. a 6. januára prebehol v Prahe ustanovujúci zjazd[6]
  • 1938: spojenie s ostatnými pravicovými stranami do Strany národnej jednoty
  • 1940 – 1945: strana bola zastúpená v Londýnskej exilovej vláde, ľudovec Jan Šrámek predsedom vlády
  • 1945: jedna z mála obnovených strán po vojne, jediná česká nesocialistická
  • 1946: kľúčové voľby, v ktorých strana očakávala víťazstvo pre ňu skončili ziskom 20% oproti 40% KSČ
  • 1946: strana sa stala členom Národného frontu
  • 1948: ľudoveckí ministri sa pripojili k ostatným demokratickým ministrom a podali demisie
  • 1948 – 1989: strana ovládnutá prokomunistickým krídlom, ako súčasť Národného frontu budila dojem možnosti existencie viacerých strán v komunistami riadenom Česko-Slovensku
  • 1990: demokratizácia strany, v prvých slobodných voľbách získala v koalícii s Kresťanskodemokratickou stranou v Česku 8,75 % a na Slovensku 8,69 %
  • 1992: premenovanie na názov Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová
  • 1992 – 1997: členstvo vo všetkých vládach Václava Klausa z ODS
  • 1997: ukončenie spojenectva s ODS, odchod z vlády kvôli finančným aféram občianskych demokratov
  • 1998: členstvo v úradníckej vláde Josefa Tošovského
  • 1998 – 2002: členstvo v opozícii, strana bola najvýznamnejšia súčasť Štvorkoalície (spoločný projekt KDU-ČSL a troch menších pravicových strán)
  • 2002 – 2004: členstvo vo vláde Vladimíra Špidlu z ČSSD, vláda skončila po dvoch rokoch po demisii premiéra ako reakcii na výrazný prepad Sociálnej demokracie v eurovoľbách
  • 2004 – 2005: členstvo vo vláde Stanislava Grossa z ČSSD, vláda skončila po afére jej predsedu
  • 2005 – 2006: členstvo vo vláde Jiřího Paroubka z ČSSD
  • 2006: povolebné vyjednávanie so Stranou zelených a ODS na vytvorení vlády najprv padlo, pretože by nezískali dôveru Poslaneckej snemovne (chýbal 1 hlas) a tak predseda Miroslav Kalousek začal rokovať o možnosti menšinovej vlády KDU-ČSL s ČSSD, ktorú by tolerovala Komunistická strana Čiech a Moravy – toto ho stálo miesto predsedu a na jeho miesto prišiel senátor Jiří Čunek a bola vytvorená vláda KDU-ČSL s ODS a Zelenými, ktorej vysloviť dôveru odchodom zo sály pomohli aj dvaja poslanci za ČSSD: Michal Pohanka a Miloš Melčák
  • 2006 – 2009: členstvo v druhej vláde Mirka Topolánka z ODS, vláda skončila potom ako jej bola ako prvej vláde v histórii samostatného Česka vyslovená nedôvera Poslaneckou snemovňou
  • 2009: strana odmietla nominovať svojich zástupcov do prechodnej úradníckej vlády premiéra Jana Fischera, potom nasledoval odchod viacerých vplyvných poslancov z KDU-ČSL na čele s Miroslavom Kalouskom, nenasledoval ich veľký počet členov, no niektorí z nich potom prešli do novej strany TOP 09 – v reakcii na to sa do KDU-ČSL vrátili niektorí členovia, ktorí predtým zo strany odišli alebo mali pozastavené členstvo
  • 2009: po odchode troch senátorov (Ludmila Müllerová, Adolf Jílek, Václav Jehlička) sa rozpadol senátorský klub strany, po senátnych voľbách v roku 2010 sa znovu obnovil
  • 2010: vo voľbách do Poslaneckej snemovne získala KDU-ČSL len 4,39 % hlasov, a teda neprekročila brány dolnej komory parlamentu, bolo to prvý raz, čo ľudovci nemali zastúpenie v dolnej komore; v reakcii na túto skutočnosť rezignoval predseda Cyril Svoboda a stranu dočasne viedla Michaela Šojdrová
  • 2010: na zjazde v Žďári nad Sázavou bol zvolený predsedom strany Pavel Bělobrádek, pod jeho vedením došlo ku kompletnej výmene riadiacich orgánov strany, do čela sa dostali najmä mladí ľudia pod 40 rokov a strana sa posunula viac do pravej strany politického spektra
  • 2012: bol zvolaný zjazd, na ktorom sa prepracovali stanovy, bol vytvorený štatút priaznivca strany, regióny majú odvtedy zastúpenie v orgánoch strany podľa volebných výsledkov a strana sa mala viac otvoriť nečlenom cirkví. Za cieľovú skupinu boli stanovené rodiny s deťmi, stredná trieda, neziskové organizácie a staršia populácia. Len tesne neprešiel návrh zmeny slova v názve „Československá“ na „Česká“
  • 2013: strana zaznamenala úspech v európskych voľbách – získala až 3 mandáty
  • 2013 – 2017: strana sa vrátila späť do Poslaneckej snemovne a dokonca sa z nej stala vládna strana – účasť vo vláde Bohuslava Sobotku z ČSSD
  • 2017 – 2021: účasť v opozícii, strana vo voľbách získala len 5,80 % hlasov
  • 2019: na zjazde bol za predsedu zvolený Marek Výborný a tiež sa odhlasovala zmena názvu z Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová na skratku KDU-ČSL

Zoznam predsedov[upraviť | upraviť kód]

Marek Výborný, súčasný predseda strany

Toto je zoznam predsedov KDU-ČSL od roku 1992.

Volebné výsledky[upraviť | upraviť kód]

Volebné výsledky KDU-ČSL - Trend[7]
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Českej národnej rady v roku 1990
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Českej národnej rady v roku 1992
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 1996
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 1998
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne (v koalícii s US-DEU) v roku 2002
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2006
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách v roku 2010, keď sa do Poslaneckej snemovne nedostala.
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2013
Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2017

Voľby do roku 1946[upraviť | upraviť kód]

Rok Počet hlasov Hlasy v % Počet mandátov
1920 699 728 11,3 33 mandátov
1925 691 095 9,7 31 mandátov
1929 623 340 8,4 25 mandátov
1935 615 804 7,5 22 mandátov
1946 1 110 920 20,2 46 mandátov

Voľby od roku 1990[upraviť | upraviť kód]

Voľby do Českej národnej rady[upraviť | upraviť kód]

Rok Počet hlasov Hlasy v % Počet mandátov
1990 607 134 8,4 20 mandátov
1992 406 341 6,3 15 mandátov

Parlamentné voľby[upraviť | upraviť kód]

Voľby do Senátu[upraviť | upraviť kód]
Rok Počet mandátov
1996 13
1998 5
20001 8
2002 1
2003 1
2004 3
2006 4
2008 0
2010 2
2012 3
2014 1
20142 4+3
20163 5+4
20184 2+1

1 Štvorkoalíciu vytvorili KDU-ČSL, Únia slobody, Demokratická únia a Občianská demokratická aliancia

2 4 mandáty samostatne, 3 mandáty v koalícii so Stranou zelených[8]

3 5 mandátov samostatne, 4 mandáty v koalícii

4 2 mandáty samostatne, 1 mandát v koalícii

Voľby do Poslaneckej snemovne[upraviť | upraviť kód]
Rok Počet hlasov Hlasy v % Počet mandátov
1996 489 349 8,1 18 mandátov
1998 537 013 9 20 mandátov
20025 680 671 14,3 22 mandátov
2006 386 706 7,2 13 mandátov
2010 229 717 4,39 0 mandátov
2013 336 970 6,78 14 mandátov
2017 293 643 5,80 10 mandátov

5 V koalícii s US-DEU

Voľby do zastupiteľstiev krajov[upraviť | upraviť kód]

Rok Počet hlasov Hlasy v % Počet mandátov
20001 537 012 22,86 171
2004 226 016 10,67 72
2008 193 911 6,65 56
2012 261 724 9,87 61
2016 159 610 6,3 61

1 Štvorkoalíciu vytvorili KDU-ČSL, Únia slobody, Demokratická únia a Občianská demokratická aliancia

Voľby do Európskeho parlamentu[upraviť | upraviť kód]

Rok Počet hlasov Hlasy v % Počet mandátov
2004 223 383 9,6 2
2009 180 451 7,65 2
2014 150 792 9,95 3
2019 171 723 7,24 2

Voľby do zastupiteľstiev obcí[upraviť | upraviť kód]

Rok Mandáty Mandáty v %
1990 8 083 12,2
1994 7 616 12,25
1998 7 121 11,32
2002 6 013 9,62
2006 5 049 8,09
2010 3 738 6,01
2014 3 792 6,10
2018 3 495 5,89

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Novým předsedou KDU-ČSL se stal Marek Výborný [online]. www.kdu.cz, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
  2. Delegáti schválili nový název strany [online]. www.kdu.cz, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g KDU-ČSL - Kdo jsme [online]. www.kdu.cz, [cit. 2019-08-01]. Dostupné online.
  4. Marek Výborný: Manželství je svazek muže a ženy. To není útok na homosexuály [online]. www.kdu.cz, [cit. 2019-08-01]. Dostupné online.
  5. a b c KDU-ČSL - Klíčové principy [online]. www.kdu.cz, [cit. 2019-08-01]. Dostupné online.
  6. KDU-ČSL - Historie [online]. www.kdu.cz, [cit. 2019-08-02]. Dostupné online.
  7. KDU-ČSL, výsledky voleb Volební trendy a výsledky stran, kurzy.cz
  8. Přehledy – senátoři dle volební strany | volby.cz [online]. www.volby.cz, [cit. 2019-08-01]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému KDU-ČSL

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku KDU-ČSL na českej Wikipédii.