Karpatonemecká strana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karpatonemecká strana
Vlajka strany
Vlajka strany
Základné informácie
SkratkaKdP
Založenie1928
Rozpustenie1938
PredsedaSamuel Frühwirth
Franz Karmasin
Najviac poslancov2 (v rokoch 1935 – 1939 jeden poslanec a jeden senátor)
Volebný výsledok1,70 % (v roku 1935)
Ideológiezáujmy nemeckej menšiny a neskôr nacizmus
Politické spektrumpravica
Ďalšie informácie
SídloBratislava
NovinyDeutsche Stimmen
Farbyhnedá

Karpatonemecká strana (nemecky Karpathendeutsche Partei) bola politická strana Karpatských Nemcov, ktorá pôsobila na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi v období medzivojnového Česko - Slovenska.

Vzniku strany predchádzalo založenie Karpatonemeckého národného spoločenstva v roku 1927 v obci Švedlár, ktorý zakladali Roland Steinacker, evanjelický teológ z Bratislavy a spišský podnikateľ Karla Manouscheka. Strana vznikla v júli 1928, kedy sa v mestečku Vondrišel (dnes Nálepkovo) konal ustanovujúci zjazd strany. Predsedom strany sa stal advokát z Bratislavy a komunálny politik Samuel Frühwirt. Za cieľ si kládla zjednotiť všetkých príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Spočiatku sa k Česko - Slovensku stavala lojálne a spolupracovala najmä s aktivistickými stranami ako Zväz poľnohospodárov (Bund der Landwirte) a Nemecké pracovné a hospodárske spoločenstvo (Deutsche Arbeits- und Wahlgemeinschaft). Na podporu svojej činnosti si začala vytvárať rôzne spolky a organizácie, napr. Deutscher Kulturverband, Deutscher Turnverein a pod. Pre lepšiu organizáciu svojej činnosti si postupne vytvárala sekretariáty vo viacerých sídlach, kde mala nemecká menšina silné zastúpenie: Nitrianske Pravno, Bratislava, Kežmarok, Mukačevo a iné. Jej "pročeskoslovenská" orientácia sa pomerne rýchlo začala vytrácať po nástupe Adolfa Hitlera k moci v Nemecku a svoju politiku začala orientovať na Sudetonemeckú stranu, ktorá mala k Česko - Slovensku negativistický postoj. Svoju činnosť orientovanú na politiku Tretej ríše a Sudetonemeckej strany začala Karpatonemecká strana nadobúdať najmä v dôsledku príchodu Nemcov z českého a moravského pohraničia do vedenia strany. K takýmto činiteľom patril aj Franz Karmasin, ktorý sa v druhej polovici 20. rokov presťahoval na Slovensko a v roku 1928 sa stal jej druhým predsedom. O voličskú priazeň súperila so Spišskou nemeckou stranou, ktorá mala dominantné postavenie skôr na východnom Slovensku a orientovala sa na maďarskú politiku.[1]

V parlamentných voľbách v roku 1935 strana kandidovala spoločne so Sudetonemeckou stranou. Na Slovensku sústredila 27 558 hlasov (1,70 %). Do poslaneckej snemovne bol zvolený Franz Karmasin (nekandidoval však na Slovensku, ale v rámci českého X. volebného obvodu Jihlava).[2] Okrem Karmasina bol za senátora zvolený priemyselník zo Švedláru Sigmund Keil (v rámci volebného obvodu Nové Zámky a Košice).[3] Svoje pozície významne posilnila po obecných voľbách v roku 1938. Svojou činnosťou prispela k zhoršeniu vnútropolitickej a a zahraničnopolitickej situácie spoločného štátu. Počas krízy tesne pred Mníchovskou dohodou bola jej činnosť (podobne ako v prípade Sudetonemeckej strany) zakázaná a 17. septembra 1938 strana zastavila svoju činnosť.[4] To však nezabránilo jej predstaviteľom vyvíjať protištátnu činnosť a tak prispieť k rozbitiu republiky v roku 1939.

Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 bola jej činnosť opäť povolená, tentokrát však pod názvom Nemecká strana. Jej predstavitelia (F. Karmasin, S. Keil, J. Steinhübl a A. Gabriel) sa dostali na jednotnú kandidátku pre voľby do Snemu slovenskej krajiny v decembri 1938.

Zoznam referencií[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. 1. vyd. Praha : Fortuna Print, 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 157 - 161.
  2. Poslanecká snemovňa - register menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-08-04]. Dostupné online.
  3. Senát - register menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-08-04]. Dostupné online.
  4. KDP zastavila svoju činnosť. Slovenský hlas (Praha), 1938-09-18, roč. I, čís. 213, s. 2.