Komunistická strana Česko-Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z KSČ)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Komunistická strana Česko-Slovenska
Komunistická strana Česko-Slovenska
Základné informácie
SkratkaKSČ
Založenie1921
Rozpustenie1992
Ideológiekomunizmus, marxizmus-leninizmus, stalinizmus
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácieKomunistická internacionála
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaSocialistický zväz mládeže
NovinyRudé právo, Pravda
Farbyčervená
Vlajka KSČ

Komunistická strana Česko-Slovenska (skratka KSČS), do marca 1990 Komunistická strana Československa (skratka KSČ) bola komunistická politická strana (resp. od 4. novembra 1990 až do jej zániku 7. apríla 1992 federácia dvoch politických strán) v Česko-Slovensku v rokoch 1921 až 1992. Na Slovensku bola reprezentovaná od roku 1948 aj Komunistickou stranou Slovenska (KSS) vedenou Ústredným výborom KSS.

Hlásila sa k ideám marxizmu-leninizmu. Od svojho vzniku bola členom Komunistickej internacionály, ktorá podľa sovietskeho vzoru viedla „triedny boj“ proti buržoázii. Po februárovom prevrate 1948 zmonopolizovala moc v štáte a pretvorila ČSR na totalitný štát. Jej "vedúca úloha" bola zakotvená v Ústave ČSSR z 11. júla 1960 v článku 4., ktorý bol zrušený 4. decembra 1989 počas prebiehajúcej Nežnej revolúcie. Podľa českého zákona č. 198/1993 Sb. bola organizáciou zločineckou a zavrhnutiahodnou.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Vznikla v roku 1921 odštiepením sa ľavicovej frakcie Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD). Priamym dôvodom bol generálny štrajk v decembri 1920, ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov (Lidový dům) políciou.

Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16. mája 1921 zvolil za predsedu Václava Šturca, za podpredsedov Bohumíra Šmerala a Václava Bolena. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do Komunistickej internacionály (Kominterna). Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. Zjednotenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany.

V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania 1. ČSR) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V parlamentných voľbách v roku 1925 skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces „boľševizácie“, čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále a ZSSR. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. „Karlínski chlapci“ na čele s Klementom Gottwaldom. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich októbrových parlamentných voľbách v roku 1929 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu, čo do počtu mandátov, si podržala aj vo voľbách v roku 1935, kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.

Počas nacistickej okupácia Česka a prvej Slovenskej republiky bola strana v ilegalite. Najvyšší funkcionári sa vysťahovali do ZSSR (Moskvy). Po napadnutí ZSSR (1941) a jeho vstupu do vojny sa KSČ stala významnou silou domáceho aj zahraničného protinacistického odboja. Počas vojny zahynulo približne 30 000 čs. komunistov. Jan Šverma ako zástupca moskovského vedenia KSČ sa zúčastnil SNP a pri ústupe zahynul počas prechodu cez Chabenec. Ako jediný poslanec predvojnového Národného zhromaždenia položil svoj život v aktívnom boji proti fašizmu.

KSČ ako významná odbojová sila, podporovaná Sovietskym zväzom, sa po jeho víťazstve vo vojne v roku 1945 stala súčasťou Národného frontu a vlády oslobodeného Československa. Vo vláde mala zvýšené zastúpenie, aj preto lebo ako autonómna politická strana sa formálne od KSČ osamostatnila Komunistická strana Slovenska (KSS) a viaceré predvojnové strany boli zakázané. V rokoch 1945 – 48 bola KSS formálne samostatnou politickou stranou. V tomto období KSČ a KSS postupne obsadzovali kľúčové miesta v štruktúrach štátu.

V roku 1946, v obnovenej ČSR, zvíťazila v Česku vo voľbách do Národného zhromaždenia a líder komunistov Klement Gottwald sa stal predsedom československej vlády. (KSS získala na Slovensku len 30,37 % hlasov a celoštátne 6,89 %.) Vo februári 1948 sa KSČ ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej totality (1948 – 1989) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom Sovietskeho zväzu na politiku štátu.

Slovenská časť KSČ tvorila od roku 1948 už len (územnú) organizačnú zložku s ponechaným názvom Komunistická strana Slovenska; ekvivalent v Česku spočiatku neexistoval. Až 31. marca 1990 bol vytvorený pod názvom Komunistická strana Čech a Moravy (KSČM). Na 18. zjazde KSČS bola strana - bez zmeny názvu - transformovaná na „federáciu“ strán (voľné spojenie s niektorými spoločnými orgánmi) Komunistická strana Čech a Moravy a Komunistická strana Slovenska (čoskoro premenovaná na Komunistická strana Slovenska - Strana demokratickej ľavice a od februára 1991 na Strana demokratickej ľavice - SDĽ). K 7. aprílu 1992 SDĽ vystúpila z KSČS a KSČS tým zanikla.

Členstvo, orgány[upraviť | upraviť kód]

Členom strany sa stal kandidát KSČ, ktorý počas dvoch rokov preukazoval „politickú vyspelosť a ideologickú vernosť“, podal si prihlášku a našiel troch ručiteľov, členov strany aspoň 3 roky, ktorí ho poznajú aspoň jeden rok z pracovnej alebo spoločenskej činnosti. [2] Vstup do KSČ sa počítal od dňa prijatia prihlášky za kandidáta, členstvo v KSČ sa počítalo od dňa, keď členská schôdza základnej organizácie (ZO) KSČ kandidáta prijala za člena (po jeho „zhodnotení“ za jeho účasti, schválením dvojtretinovou väčšinou a potvrdení nadriadenou organizáciou KSČ - obvodný, mestský výbor). Mladí kandidáti (do veku 35 rokov) bývali členmi Socialistického zväzu mládeže, starší podávali prihlášku za kandidáta priamo na ZO KSČ zvyčajne z podnetu niektorého z jej členov.

Komunistická strana bola organizovaná hierarchicky. Straníci volili na zjazdoch a konferenciách členov a kandidátov ústredného výboru a kontrolných orgánov. Tí volili členov a kandidátov predsedníctva ústredného výboru, tajomníkov a členov sekretariátu ÚV ako aj generálneho tajomníka. Zjazdy popri voľbe straníckych orgánov hodnotili činnosť strany za predchádzajúce obdobie a vytyčovali ciele do budúcnosti. Funkcionári ÚV KSS sa medzi voľbami schádzali na plenárnych zasadnutiach.

Ústav pamäti národa v spolupráci so Slovenským národným archívom v prvej etape zverejnil štruktúru orgánov strany, zoznamy zjazdov a mená najvyšších funkcionárov od roku 1945.[3]

Zjazdy KSČ[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj zjazdy na Komunistická strana Slovenska

Ustanovujúci zjazd KSČ, 1921, (14.05 - 16.05.1921)
Zlučovací zjazd KSČ, 1921, (30.10 - 02.11.1921)

Normálne (pravidelné) zjazdy[upraviť | upraviť kód]

I. zjazd KSČ, 1923, (02.02 - 05.02.1923)
II. zjazd KSČ, 1924
III. zjazd KSČ, 1925
IV. zjazd KSČ, 1927
V. zjazd KSČ, 1929, (18.02 - 23.02.1929), Holešovice, kultúrny dom Domovina
VI. zjazd KSČ, 1931
VII. zjazd KSČ, 1936
VIII. zjazd KSČ, 1946, (28.03 - 31.03.1946) [4]
IX. zjazd KSČ, 1949, (25.05 - 29.05.1949)
X. zjazd KSČ, 1954, (11.06 - 15.06.1954)
XI. zjazd KSČ, 1958, (18.06 - 21.06.1958)
XII. zjazd KSČ, 1962, (04.12 - 08.12.1962)
XIII. zjazd KSČ, 1966, (31.05 - 04.06.1966)
XIV. zjazd KSČ, 1971, (25.05 - 29.05.1971)
XV. zjazd KSČ, 1976, (12.04 - 16.04.1976)
XVI. zjazd KSČ, 1981, (06.04 - 10.04.1981)
XVII. zjazd KSČ, 1986, (24.03 - 28.03.1986)
18. mimoriadny zjazd KSČ, 1989, (20.12 - 21.12.1989)
Politický výkonný výbor ÚV KSČ, 1990, (08.01 - 08.01.1990)

Najvyšší funkcionári KSČ[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj funkcionári na Komunistická strana Slovenska a Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska

Články o politikoch Komunistickej strany Česko-Slovenska sú uvedené v kategórii Politici KSČ.

Zdroj: ÚPN[5]

meno priezvisko funkcia pôsobenie vo funkcii poznámka
Klement GOTTWALD predseda KSČ do 1953 po smrti Gottwalda sa funkcia zrušila
Rudolf SLÁNSKÝ ústredný tajomník KSČ od 1945 do 23.11.1951
Antonín NOVOTNÝ prvý tajomník ÚV KSČ september 1953 - január 1968
Alexander DUBČEK prvý tajomník ÚV KSČ január 1968 - apríl 1969
Gustáv HUSÁK prvý tajomník ÚV KSČ apríl 1969 - máj 1971
Gustáv HUSÁK generálny tajomník ÚV KSČ máj 1971 - 1987
Miloš JAKEŠ generálny tajomník ÚV KSČ 1987 - 24.11.1989 od 1977 člen ÚV KSČ, 1981- už v predsedníctve ÚV KSČ
Karel URBÁNEK generálny tajomník ÚV KSČ od 24.11.1989

Súvisiace politické strany[upraviť | upraviť kód]

V Česku je pokračovateľkou KSČS Komunistická strana Čiech a Moravy.

Na Slovensku bola právnou pokračovateľkou Strana demokratickej ľavice, ktorá bola v roku 2004 pohltená stranou SMER - sociálna demokracia. Okrem toho sa slovenskí členovia verní marxizmu-leninizmu ešte v marci roku 1991 odštiepili od SDĽ (teda aj od KSČS) a založili dve nové strany – Zväz komunistov SlovenskaKomunistickú stranu Slovenska – 91, ktoré v roku 1992 splynuli v novú Komunistickú stranu Slovenska.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu, §2, odst.2 [online]. www.cs.wikisource.org. Dostupné online.
  2. Směrnice ÚV KSČ k přijímání kandidátů za členy KSČ (Schválené ÚV KSČ 27.6.1972), Komunistická strana Československa a bolševismus (projekt GAČR), Online pdf (česky)
  3. Funkcionári KSČ a KSS - Vyhľadávanie. UPN, Online
  4. Zoznam zjazdov KSČ, UPN, Online
  5. Najvyšší funkcionári KSČ - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.sk, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]