Karel Urbánek (politik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karel Urbánek
7. generálny tajomník ÚV KSČ
V úrade
24. november 1989 – 20. december 1989
Predchodca Miloš Jakeš funkcia zanikla
(ako predseda strany
Ladislav Adamec)
Nástupca
Biografické údaje
Narodenie22. marec 1941 (78 rokov)
Bojkovice, Protektorát Čechy a Morava
Politická stranaKSČ (do 1990)
KSČM (od 1990)
Profesiapolitik
Národnosťčeská

Karel Urbánek (* 22. marec 1941, Bojkovice) je bývalý český komunistický politik, ktorý bol v období nežnej revolúcie v novembri 1989 zvolený za posledného generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

Obdobie zamatovej revolúcie[upraviť | upraviť kód]

24. novembra 1989 bol po odstúpení Milouša Jakeša zvolený za jeho nástupcu vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ. Značnú podporu vtedy mal aj bývalý predseda československej vlády Lubomír Štrougal (podporoval ho aj sám Urbánek ako "skúseného a rozumného politika"),[1] k Urbánkovmu zvoleniu viedla intervencia prezidenta Gustáva Husáka.[2]

O deň neskôr vystúpil v Československej televízii, kde pripustil chyby komunistického vedenia, vyzval k dialógu so všetkými stranami, ale trval na udržaní socializmu a varoval pred vyhrotením situácie.[3] 28. novembra ale na vystúpení na pražskom aktíve funkcionárov KSČ znovu varoval pred skupinami, ktoré sa zmocnili revolúcie a chcú obrátiť krajinu od socializmu.[4] Aktív sa postavil na Urbánkovu stranu a vyzval k tomu, aby protestujúci občania neúčasťou v chystanom generálnom štrajku tiež podporili Urbánka a jeho smerovanie vo vedení KSČ.[5] O dva dni neskôr ale Urbánka ako člena bývalého Jakešovho vedenia odmietli napr. študenti vo Výzve všetkým poctivým komunistom.[6] Pri rôznych príležitostiach Urbánek vyjadroval, že KSČ pod jeho vedením chce nadväzovať na myšlienky Pražskej jari 1968.

Od 3. do 5. decembra bol Urbánek s ďalšími komunistami v Moskve na stretnutí zástupcov členských krajín Varšavskej zmluvy, kde rokoval aj s Michailom Gorbačovom. O Gorbačovovej reakcii médiá neinformovali.[7]

6. decembra komunisti iniciovali prvé bilaterálne rokovania so zástupcami Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, zastúpenými Václavom Havlom, Petrom Millerom, Petrom Pithart, Jánom Budajom a Milanom Kňažkom.[8] Urbánek sprevádzaný Vasilom Mohoritom a hovorcom ÚV Jozefom Horom sa postavil ústretovo k ich požiadavkám a ponúkol im, aby navrhli kandidátov na miesta vo vláde. Na protistranu tak ale zapôsobil slabo, Havel ho označil za "nastrčeného blúznivca, ktorého zrejme mieni Mohorita nahradiť",[9] a tá vzápätí začala zvyšovať svoje požiadavky.[10]

Aktívnejšie vo vyjednávaní s nekomunistickou opozíciou vystupoval predseda federálnej vlády Ladislav Adamec, čo sa neskôr prejavilo aj tým, že keď došlo na mimoriadnom zjazde KSČ k reorganizácii vedúcich funkcií a post generálneho tajomníka ÚV KSČ bol nahradený predsedom strany, zvolili do tejto role delegáti 20. decembra práve Adamca.[11]

Po nežnej revolúcii[upraviť | upraviť kód]

Urbánek ešte do júna 1990 vykonával funkciu v čele Ústrednej a revíznej komisie KSČ, potom politickú kariéru ukončil.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Fejeton poslední generální tajemník - stream video na webe ČT24, 17. 11. 2009
  2. Sametová revoluce 1989 : pátek 24. listopadu 1989 [online]. TOTALITA.cz. Dostupné online. (po česky)
  3. K. Urbánek vystoupil v Čs.televizi [online]. Strana demokratického socialismu. Dostupné online.
  4. Demokratická revoluce 1989 [online]. Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online.
  5. Sametová revoluce 1989 : pondělí 26. listopadu 1989 [online]. TOTALITA.cz, [cit. 2009-11-24]. Dostupné online. (po česky)
  6. Sametová revoluce 1989 : listopad 1989 - některé události [online]. TOTALITA.cz, [cit. 2009-11-24]. Dostupné online. (po česky)
  7. Demokratická revoluce 1989 : 5. prosinec [online]. Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online.
  8. Demokratická revoluce 1989 [online]. Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online.
  9. Představitelé krizového štábu Koordinačního centra Občanského fóra a zástupci Verejnosti proti násiliu přesvědčují Valtra Komárka před zahájením závěrečné části jednání takzvaných rozhodujících politických sil, aby přijal ve federální vládě funkci prvního místopředsedy odpovědného za ekonomiku. [PDF]. Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online. (po česky)
  10. Cesta k vládě národního porozumění [online]. Vláda ČR, 2009-11-16. Dostupné online.
  11. Demokratická revoluce 1989 [online]. Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]