Karpatskí Nemci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karpatskí Nemci
Flag of Carpathian Germans.svg
Vlajka Karpatonemeckého spolku[1]
Populácia
8 573 (2021)
Krajina s významnou populáciou
Slovensko: Bratislava, Košice, Hauerland, Spiš
Jazyk(y)

slovenčina, nemčina

Náboženstvo

Rímsky katolicizmus 55,5 %, Ateizmus 21,0 %, Luteranizmus 14,2 % a iné

Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2011.
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2001.
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1970.
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1930.
Podiel obyvateľov s nemeckým materinským jazykom v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1900.
Pamätná tabuľa v Bratislave

Karpatskí Nemci (nem. Karpatendeutsche) je súhrnné pomenovanie národnostnej menšiny, nemecky hovoriaceho obyvateľstva na území dnešného Slovenska a časti Ukrajiny, ktoré vzniklo migráciou na územie bývalého Uhorska medzi 12. a 19. storočím. Názov karpatskí Nemci sa začal používať až začiatkom 20. storočia pre označenie nemeckého obyvateľstva v Karpatoch avšak po vzniku Česko-Slovenska sa pomenovanie zaužívalo na Slovensku, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov žijúcich v Česku. Po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % karpatských Nemcov zo Slovenska (v rámci vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska). Pri sčítaní v roku 2021 sa k nemeckej národnosti na Slovensku prihlásilo 8 573 obyvateľov. Z toho 3 318 obyvateľov uviedlo iba nemeckú národnosť a 5 255 obyvateľov uviedlo kombináciu nemeckej a ďalšej národnosti.[2]

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu Nemcov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet[3] % Zmena počtu Zmena v %
1880* 228 584 9,3
1890* 228 860 8,9 +276 +0,1
1900* 215 816 7,7 -13 044 -5,7
1910* 198 387 6,8 -17 429 -8,1
1930 148 214 4,5 -50 173 -25,3
1949 27 324 0,8 -120 890 -81,6
1991 5 629 0,1 -21 910 -80,2
2001 5 405 0,1 -9 -0,2
2011 4 690 0,1 -715 -13,2
2021 8 573 0,2 + 3 883 +82,8
  • údaj neuvádza počet osôb s nemeckou národnosťou, ale počet osôb, ktoré majú nemčinu ako materinský jazyk.

Obce s najvyšším počtom Nemcov[upraviť | upraviť zdroj]

údaje z roku 2021[3]:

obec počet Nemcov percentuálny podiel
Bratislava-Staré Mesto 417 0,90%
Medzev 415 10,10%
Bratislava-Ružinov 340 0,42%
Chmeľnica 286 29,18%
Bratislava-Petržalka 266 0,23%
Bratislava-Nové Mesto 202 0,45%
Bratislava-Karlova Ves 148 0,42%
Poprad 131 0,26%
Prešov 119 0,14%
Nitra 110 0,14%
Banská Bystrica 110 0,14%
Bratislava-Dúbravka 109 0,30%
Žilina 104 0,13%
Prievidza 101 0,22%
Nitrianske Pravno 95 3,00%
Košice-Západ 94 0,25%
Spišská Nová Ves 87 0,25%
Trnava 84 0,13%
Bratislava-Devínska Nová Ves 81 0,47%
Kežmarok 79 0,51%

Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením Nemcov[upraviť | upraviť zdroj]

údaje z roku 2021[3]:

obec počet Nemcov percentuálny podiel
Chmeľnica 286 29,18%
Krahule 29 11,20%
Vyšný Medzev 55 10,54%
Kunešov 21 10,45%
Medzev 415 10,10%
Štós 70 9,50%
Smolnícka Huta 46 9,48%
Turček 41 6,62%
Brieštie 9 6,62%
Liptovská Anna 4 4,21%
Kľačno 42 3,93%
Kremnické Bane 10 3,92%
Mníšek nad Hnilcom 71 3,91%
Tužina 44 3,64%
Smolník 34 3,45%
Horná Štubňa 50 3,09%
Malinová 30 3,09%
Nitrianske Pravno 95 3,00%
Švedlár 50 2,37%
Hniezdne 25 1,75%

Jazykové zloženie Nemcov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011[3]
Materinský jazyk Počet Nemcov v %
slovenský 1327 28,29
maďarský 97 2,07
rómsky 0 0,00
rusínsky 5 0,11
ukrajinský 4 0,09
český 165 3,52
nemecký 2914 62,13
poľský 4 0,09
chorvátsky 1 0,02
srbský 0 0,00
posunková reč 0 0,00
ostatné 23 0,49
nezistený 150 3,20
spolu 4690 100,00

Nemecký materinský jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011[3]
Národnosť Nemecký materinský jazyk v %
slovenská 1586 30,58
maďarská 75 1,45
rómska 4 0,08
rusínska 1 0,02
ukrajinská 2 0,04
česká 47 0,91
nemecká 2914 56,19
poľská 75 1,45
chorvátska 76 1,47
srbská 5 0,10
ostatní 292 5,63
nezistená 109 2,10
spolu 5186 100,00

Náboženské zloženie Nemcov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011
Náboženstvo Počet Nemcov v %
nezistené 233 4,97
Rímskokatolícka cirkev 2603 55,50
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 668 14,24
Gréckokatolícka cirkev 24 0,51
Evanjelická cirkev metodistického vyznania 26 0,55
bez vyznania 984 20,98
ostatné 152 3,25

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem karpatskí Nemci zaviedol začiatkom 20 storočia rakúsky historik a etnológ Reimund Friedrich Kaindl (*1866, †1930), ktorý sa sa zaoberal dejinami Nemcov v Uhorsku. Pomerne presne vymedzil nemecké obyvateľstvo v Karpatoch od iných nemeckých enkláv v Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Pokiaľ v roku 1918 v Karpatoch (t. j. na území dnešného Slovenska, časti Ukrajiny, Moldavska, Bosny a Hercegoviny a Rumunska žilo asi 2 milióny etnických "karpatských" Nemcov, [4] Po skončení prvej svetovej vojny, na základe Versaillskej zmluvy (1919) a vznik Česko-Slovenska) sa pomenovanie zaužívalo aj u nás, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov v Česku. V tom období bolo Nemcov žijúcich na Slovensku okolo 150-tis. a v Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatská Ukrajina; okolo 18-tis.).[4] Tak ako v Česku vznikali začiatkom 30tych rokov 20 storočia nemecké spolky a následne aj nemecké "sudetské" politické strany postup bol rovnaký aj na Slovensku, s tým rozdielom, že tu vznikali "karpatské" ekvivalenty. V roku 1920 vznikla Spišsko-nemecká strana, v roku 1930 bol Franz Karmasin jedným zo zakladajúcich členov spolku Kamaradschaftsbund, Bund für gesamtgesellschaftliche Bildung. V roku 1933 vznikla Sudetonemecká strana (nem. Sudentendeutsche Partei) a na Slovensku už v roku 1929 Karpatskonemecká strana. V rokoch 1941 - 1944 pôsobil v Kežmarku Institut für Heimatforschung. V roku 1949 bolo založené v Stuttgarte združenie vysídlených Karpatendeutsche Landsmannschaft Slovakia e.V.[5] Nemci na Slovensku doteraz označujú sami seba ako karpatskí Nemci.[6]

Vzťahy so Slovenskou majoritou sa menili s časom. Z radov karpatských Nemcov pochádzal F. Lenard, J. A. Segner a ďalší. Nemecká prítomnosť je badateľná na architektúre miest ako sú Bardejov, spišské mestá, Modra a Bratislava. Počas existencie medzivojnovej Československej republiky mali Nemci práva ako iné národnostné menšiny. Angažovali sa aj politicky aj na Slovensku, aj keď nie tak výrazne ako sudetskí Nemci v Česku. Sudetsko-nemeckej strana sa pretransformovala do nacistickej Nemeckej strany a aj Karpatskí Nemci podľahli nacizmu. K negatívnemu postoju ku Karpatským Nemcom prispela svojím záporným účinkovaním postava vodcu Nemeckej strany Franza Karmasina. Väčšina karpatských Nemcov (100 - 120 tisíc) z obavy pred sovietskou armádou odišla pred koncom vojny z územia Slovenska. Na základe dohody víťazných mocností a následných Benešových dekrétov bol zo Slovenska vyhostený takmer celý zvyšok okolo 20 - 40 tisíc príslušníkov nemeckej národnosti.[7] [8] [9]

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nemci sa dostali do Uhorska najmä v procese kolonizácie vyľudneného územia po mongolskom vpáde do Uhorska v rokoch 1241 – 1242. Nemecká kolonizácia priniesla do Uhorska vznik miest na základe Magdeburského mestského práva a Nemci patrili k mešťanom prakticky všetkých miest.

V 16. storočí prišla do Uhorska ďalšia vlna nemeckej kolonizácie – habáni.

Na rozdiel od nich sudetských však karpatskí Nemci neobývali geograficky súvislé územie, ale až do 1945 žili najmä v troch väčších sídelných oblastiach (jazykových ostrovoch):

  1. Bratislava a okolie
  2. Stredné Slovensko (Hauerland, oblasť Hornej Nitry s okolím)
  3. Spiš

Malokarpatskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecké obyvateľstvo rakúskeho pôvodu (Kleinkarpatendeutsche, slovensky Handrbulci, z nemeckého Holzhäcker = drevorubači) žijúce v Malých Karpatoch, od Bratislavy po Smolenice. Išlo o obce Rača (Ratzersdorf), Devín (Theben), Svätý Jur (Sankt Georgen), Myslenice / Grinava (Grünau), Pezinok (Bösing), Modra (Modern) a Limbach. Pred druhou svetovou vojnou tvorili väčšinu už len v Limbachu a Devíne. Z konfesionálneho hľadiska išlo v prevažnej miere o evanjelikov. Výnimku tvoril iba Devín, ktorý mal rímskokatolícku väčšinu.[10]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Malokarpatských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001
Devín Theben 71,24% 63,31% 55,92% 0,65% 0,34%
Rača (zast. Račištorf) Ratzersdorf 25,29% 19,04% 13,74% 0,25% 0,20%
Limbach Limbach 86,46% 95,27% 96,52% 0,00% 0,26%
Pezinok Bösing 40,56% 32,40% 21,80% 0,07% 0,10%
Myslenice / Grinava (dnes Pezinok) Grünau 40,56% 42,94% 45,32%
Svätý Jur Sankt Georgen 40,26% 26,49% 24,80% 0,22% 0,22%
Modra Modern 15,69% 10,48% 6,26% 0,09% 0,16%

Žitnoostrovskí a Zadunajskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecky hovoriace obyvateľstvo Žitného ostrova (Schüttinseldeutsche, Heanzen). Potomkovia burgenlandských Rakúšanov (tzv. Hienzen, Hüenzen). Po druhej svetovej vojne bola väčšina úplne vysídlená. Zvyšok sa stiahol najmä do Bratislavy. Obývali obce Prievoz (Oberufer), Most pri Bratislave (Bruck), Rovinka (Waltersdorf), Nová Lipnica (Tartschendorf), Nové Košariská (Mischdorf) a Jánošiková (Schildern). Podľa náboženského vyznania išlo majoritne o rímskokatolíkov. Výnimku tvorila evanjelická väčšina v Prievoze a v Mišdorfe/Mišérde (dnes Nové Košariská - Dunajská Lužná). Významná evanjelická menšina sa nachádzala aj v Rusovciach a Petržalke. [10]

Pôvodne nemecké osídlenie mali aj obce Vrakuňa (Fragendorf), Podunajské Biskupice (Bischdorf), kde sa nemecké obyvateľstvo pomaďarčilo ešte v priebehu 17.storočia, obec Kvetoslavov (Austern - slovenský starší názov Úzor / maďarsky Úszor), ktorá sa ešte v roku 1773[11] uvádzala ako nemecká obec; a mesto Šamorín, kde sa v roku 1796[12] a 1851[13], popri majoritnom maďarskom obyvateľstve uvádzala významná nemecká menšina, avšak pri prvom uhorskom sčítaní obyvateľstva v roku 1880, nepresiahol počet nemecky hovoriacich viac ako 10%[2].

Zadunajskí Nemci obývali obce Petržalka (Engerau), Rusovce (Karlburg), Jarovce (Kroatisch Jahrendorf) a Čunovo (Sandorf). Išlo o obce, ktoré patrili do tzv. bratislavského predmostia. S výnimkou Petržalky sa súčasťou Slovenska stali až v roku 1947. Dovtedy boli súčasťou Maďarska.

Vývoj percentuálneho zastúpenia Žitnostrovských a Zadunajských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001
Petržalka Engerau 84,62% 67,76% 22,40% 0,19% 0,19%
Prievoz (dnes Ružinov) Oberufer 87,48% 77,48% 42,36% 0,41% 0,34%
Most pri Bratislave Bruck 59,61% 86,82% 91,30% 0,47% 0,19%
Rovinka (zast. Čela) Waltersdorf 6,70% 76,15% 72,25% 0,74% 0,71%
Nová Lipnica (zast. Torč/Torča) (dnes Dunajská Lužná) Tarschendorf 79,35% 74,91% 69,63% 0,77% 0,58%
Nové Košariská (zast. Mišérd/Mišdorf) (dnes Dunajská Lužná) Mischdorf 78,24% 68,39% 65,74%
Jánošíková (zast. Dénesd/Šildern) (dnes Dunajská Lužná) Schildern 79,64% 53,97% 55,22%
Rusovce Karlburg 77,77% 70,37% 72,23% 1,42% 0,78%
Čunovo Sandorf 22,56% 12,21% 18,34% 0,37% 0,66%
Jarovce Kroatisch Jahrendorf 10,57% 16,69% 16,45% 0,18% 0,50%

Stredoslovenskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Karpato-nemecké obyvateľstvo (Hauerländer, Krickerhauer alebo slovensky aj Handrbulci), ktoré pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest vzniklo tzv. saskou kolonizáciou (Sachsenzug) v priebehu 12-13. storočia. Dnes jeho zvyšky obývajú územie okresov Prievidza, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice, Žarnovica a Martin. Delia sa na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. Hauerland a pravniansky jazykový ostrov. [10]

Hauerlandskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa o nemecké obyvateľstvo tzv. územia Hauerlandu, nemeckých obcí s koncovkou -hau, čo znamená, že boli založené vyklčovaním lesov. Išlo o obce Horná Štubňa (Oberstuben), Horný a Dolný Turček (Ober a Niederturz), Sklené (Glaserhau), Kremnické Bane (Johannesberg), Kunešov (Kuneschhau), Krahule (Blaufuß), Lúčky (Honneshau), Dolná Ves (Schwabendorf), Kopernica (Deutschlitta), Jánova Lehota (Drechslerhau), Handlová (Krickerhau), Píla (Paulisch), Veľké Pole (Hochwies) a Kremnica (Kremnitz). Z konfesionálneho hľadiska išlo o rímskokatolícke obyvateľstvo.

Vývoj percentuálneho zastúpenia Hauerlandských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Handlová Krickerhau 89,99% 87,01% 51,23% 0,75% 0,48% 0,26%
Horná Štubňa Oberstuben 93,92% 78,09% 86,06% 5,51% 5,11% 2,62%
Jánova Lehota Drechslerhau 94,18% 97,77% 96,59% 2,00% 2,35% 1,41%
Kopernica Deutschlitta 96,84% 98,19% 96,60% 6,01% 5,13% 2,83%
Krahule Blaufuß 72,26% 97,88% 99,31% 2,08% 24,31% 31,47%
Kremnica Kremnitz 33,11% 13,27% 1,19% 0,80%
Kremnické Bane Johannesberg 88,69% 90,75% 10,40% 6,08%
Lúčky Honneshau 99,00% 97,06% 1,93 % 0,91 %
Kunešov Kuneschhau 98,07% 97,06% 26,82% 18,44% 14,00%
Píla Paulisch 91,76% 91,60% 92,47% 0,00% 0,00% 0,00%
Sklené Glaserhau 94,54% 96,05% 87,52% 3,70% 3,31% 1,30%
Turček Oberturz 95,52% 89,40% 56,74% 14,74% 12,99% 8,77%
Dolný Turček (dnes Turček) Niederturz 89,43% 92,94% 73,27%
Veľké Pole Hochwies 97,74% 96,42% 97,10% 0,00% 0,00% 0,00%

Pravnianski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Patrilo sem nemecké obyvateľstvo hornonitrianskych obcí Nová Lehota (Neuhau), Nitrianske Pravno (Deutsch Proben), Solka (Bettelsdorf), Chvojnica (Fundstollen), Malinová (Zeche), Tužina (Schmiedshau), Vyšehradné (Beneschhau/ Meisel), Kľačno (Gaidel) a na území Turca sa jednalo o obce Hadviga (Hedwig), Brieštie (Bries) a Vrícko (Münnichwies - v ktorom sa hovorilo sliezskym dialektom). [10]Prevažná časť týchto Nemcov sa hlásila k rímskokatolíckej cirkvi. Výnimku tvorila obec Brieštie a Hadviga, kde prevažovali evanjelici.

Pôvodne nemecké osídlenie mali aj mestá Prievidza (Priewitz), Bojnice (Weinitz) a obce Rudno (Rauden), Koš (Andreasdorf), ktorých nemecké obyvateľstvo sa poslovenčilo, a už od roku 1773 sa spomínajú ako čisto slovenské sídla, a obec Jasenovo (Käserhau), ktorá sa v roku 1773[11] spomína ako nemecká obec, no od roku 1796[12] už je zaznamenaná ako sídlo so slovenským obyvateľstvom.

Vývoj percentuálneho zastúpenia Pravnianskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Brieštie Bries 94,44% 99,72% 71,71% 17,89% 14,71% 3,42%
Hadviga (dnes Brieštie) Hedwig 97,21% 98,93% 98,49%
Chvojnica Fundstollen 95,26% 98,17% 96,67% 2,19% 0,90% 0,40%
Kľačno (zast. Gajdeľ) Gaidel 94,79% 94,98% 96,51% 5,53% 5,58% 4,35%
Malinová (zast. Cech) Zeche 94,45% 94,81% 93,55% 13,99% 9,11% 5,78%
Nitrianske Pravno (zast. Nemecké Pravno) Deutsch Proben 91,28% 83,09% 67,38% 4,59% 3,00% 1,88%
Vyšehradné (dnes Nitrianske Pravno) Beneschhau/Meisel 92,40% 97,67% 99,56%
Solka (dnes Nitrianske Pravno) Bettelsdorf 85,16% 89,58% 93,83%
Tužina Schmiedshau 92,35% 95,91% 96,29% 7,11% 5,35% 3,69%
Vrícko Münnichwies 92,77% 98,34% 93,05% 2,13% 0,50% 0,00%
Nová Lehota (dnes Handlová) Neuhau 72,39% 97,20% 95,12% 0,75% 0,48% 0,26%

Spišskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Šablóna:Hlavný clánok

Hornospišskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Hornospišskí Nemci žili vo všetkých obciach a mestách Horného Spiša. Dnes sú to už len malé počty v mestách Kežmarok (Käsmarkt), Levoča (Leutschau), Poprad (Deutschendorf), Spišská Nová Ves (Iglau), dedinách Veľká Lomnica (Groß-Lomnitz), Veľký Slavkov (Groß-Schlagendorf), Matejovce (Matzdorf), Stráže (Michelsdorf), Spišská Sobota (Georgenberg), Spišské Podhradie (Kirchdrauf), Vrbov (Menhardsdorf), Ľubica (Leibitz) a iné. Svoj jazyk nazývali hornozemským (Oberländisch) na rozdiel od dolnozemského (Niederländisch), ktorým hovorili Podolínski Nemci. [10]Z náboženského hľadiska išlo o evanjelikov. Výnimku tvorila iba obec Strážky nad Popradom, kde prevažovalo rímskokatolícke obyvateľstvo.

Vývoj percentuálneho zastúpenia Hornospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001
Bušovce Bauschendorf 85,85% 81,63% 52,97% 0,32% 0,32%
Nižnie Šváby (dnes Červený Kláštor) Unterschwaben 53,09% 26,67% 28,15% 0,00% 0,00%
Holumnica Hollumtz 86,41% 82,24% 71,21% 3,31% 1,29%
Huncovce Hunsdorf 84,94% 69,41% 51,12% 0,22% 0,22%
Kežmarok Käsmark 72,00% 51,32% 35,65% 0,24% 0,43%
Lomnička Kleinlomnitz 90,91% 90,16% 83,96% 0,00% 0,00%
Ľubica Leibitz 71,43% 40,80% 29,33% 0,00% 0,05%
Majerka (dnes Ihľany) Meierhőfen 81,62% 75,27% 0,00% 0,00%
Vyšnie Šváby (dnes Majere) Oberschwaben 55,83% 47,37% 44,71% 0,00% 0,00%
Mlynica (zast. Milbach) Mühlenbach 94,75% 62,71% 64,40% 0,00% 0,28%
Nová Lesná Neu Walddorf 92,73% 86,06% 35,81% 0,00% 0,00%
Podhorany (zast. Maldur) Mältern 93,18% 93,65% 89,73% 0,34% 0,07%
Rakúsy Roks 82,85% 59,15% 45,54% 0,07% 0,00%
Spišská Belá Zipser Bela 72,77% 43,09% 34,39% 0,20% 0,26%
Strážky nad Popradom (dnes Spišská Belá) Nehre 78,95% 53,97% 60,34%
Spišská Nová Ves Iglau 29,90% 16,97% 11,27% 0,15% 0,19%
Stará Lesná Alt Walddorf 94,54% 91,17% 89,06% 0,12% 0,00%
Stráne pod Tatrami (zast. Folvarky) Forherg 89,46% 75,23% 73,80% 0,00% 0,26%
Toporec Topporz 62,00% 51,59% 40,23% 0,00% 0,00%
Tvarožná Durlsdorf 78,83% 50,86% 30,13% 0,00% 0,00%
Veľká Lomnica Groß Lomnitz 87,93% 72,21% 66,46% 0,10% 0,14%
Veľký Slavkov Groß Schlagendorf 91,82% 79,29% 54,56% 0,58% 0,00%
Vrbov Menhardsdorf 93,28% 56,16% 45,22% 0,61% 0,67%
Výborná Bierbrunn 76,77% 77,36% 71,19% 0,00% 0,00%
Žakovce Eisdorf 94,90% 95,97% 97,03% 0,00% 0,00%
Dvorce (dnes Javorina) Bürgerhof 41,05% 27,17% 28,97% n/a n/a
Ruskinovce (dnes Javorina) Rißdorf 87,46% 70,07% 67,76%
Stráže pod Tatrami (dnes Poprad) Miehelsdorf 67,22% 34,22% 26,02% 0,21% 0,21%
Poprad Deutschendorf 63,73% 35,83% 26,11%
Matejovce (dnes Poprad) Matzdorf 81,08% 63,89% 64,78%
Spišská Sobota (dnes Poprad) Georgenberg 65,37% 32,65% 27,97%
Veľká (dnes Poprad) Felka 75,62% 38,59% 20,36%

Dolnospišskí Nemci "Mantáci"[upraviť | upraviť zdroj]

Dolnospišskí Nemci (nem. Gründler, Mantaken) sú potomkovia baníkov z povodia rieky Bodva, Hnilec a Smolník. Dnes ich posledné zvyšky žijú v okrese Gelnica, v obciach Gelnica (Göllnitz), Nálepkovo (Wagendrüßel), Švedlár (Schwedler), Smolník (Schmöllnitz), Smolnícka Huta (Schmöllnitzhütte), Stará Voda (Altwaßer), Mníšek nad Hnilcom (Einsiedel) a v okrese Košice-okolie v obciach Medzev, Vyšný Medzev (Unter a Obermetzenseifen) a Štóse (Stoß). Nemci (tzv. Buliner) žili aj v meste Dobšiná, ktorá je súčasťou okresu Rožňava.[10]Dolnospišskí Nemci sa hlásili v prevažnej miere k rímskokatolíckej cirkvi. Výnimku tvorila evanjelická väčšina v Nálepkove, Dobšinej, Švedlári a Mníšku nad Hnilcom. Taktiež Gelnica a Štós mali popri majoritnom rímskokatolíckom obyvateľstve významnú evanjelickú menšinu.

Pôvod a význam pojmov Manták, mantácky (nem. Mantake, mantakisch) sa nedajú jednoznačne preukázať. Avšak značne pravdepodobnou sa zdá byť hypotéza spôsobu tvorby názvu etnika, ako to je napr. v prípade Lemkov. Po príchode prvých osadníkov z územia Nemecka sa títo nevedeli dorozumieť s pôvodným slovenským a maďarským obyvateľstvom. Pri ich vzájomnom kontakte, napr. trhy, sa mohol jeden druhého v svojom nárečí dopytovať spôsobom podobným ako napr. "Boos maant a?" (Was meint er?), čiže "Čo má na mysli? Čo chce?". Alebo z otázky obdobného charakteru v maďarčine - "Mi mondtak?" po slovensky "Čo povedali?".[14] V rámci tejto frázy foneticky najvýraznejšie vyznie časť "maant a" alebo "mondtak", a tak po malej úprave dostaneme výraz Manták. Túto hypotézu podporuje aj fakt, že k danému označeniu sa hlásia iba spišskí Nemci, v nárečí ktorých sa táto otázka, aj z frazeologickej stránky jej skladby, rovnako vyslovuje aj v súčasnosti.

Vývoj percentuálneho zastúpenia Dolnospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Gelnica Göllnitz 71,33% 54,66% 46,97% 0,41% 0,81% 0,39%
Nálepkovo (zast. Vondrišel) Wagendrüßel 75,73% 59,02% 51,47% 0,53% 0,50% 0,36%
Švedlár Schwedler 87,00% 83,64% 86,89% 4,18% 3,47% 2,50%
Smolník Schmöllnitz 85,44% 68,87% 69,60% 2,20% 2,39% 2,13%
Smolnícka Huta Schmöllnitzhütte 92,02% 80,24% 82,23% 6,72% 8,07% 4,72%
Stará Voda Altwaßer 33,56% 58,33% 24,12% 0,00% 0,00% 0,00%
Mníšek nad Hnilcom Einsiedel 88,14% 90,53% 91,24% 10,67% 7,69% 5,75%
Medzev Untermetzenseifen 86,31% 72,16% 77,72% 17,26% 13,55% 8,31%
Vyšný Medzev Obermetzenseifen 88,30% 33,14% 39,51% 12,67% 10,65%
Štós Stoß 91,82% 14,33% 60,15% 9,18% 8,76% 4,06%
Rudňany (zast. Koterbachy) Kotterbach 10,31% 9,21% 10,63% 0,00% 0,00% 0,00%
Dobšiná Dobschau 66,18% 33,57% 27,58% 0,31% 0,33% 0,14%

Podolínski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecké obyvateľstvo obývajúce mesto Stará Ľubovňa (Alt-Lublau), Podolínec (Pudlein) a obce Hniezdne (Kniesen) a Chmeľnica (Hopgarten – v ktorej sa dodnes rozšírene hovorí sliezskym dialektom nemčiny[10] - v roku 2011 tento dialekt používalo v domácnosti 279 osôb, čo predstavuje tamer 30 % obyvateľov obce.[3]). Z náboženského hľadiska išlo o obyvateľstvo hlásiace sa k rímskokatolíckej cirkvi.

Pôvodne nemecké osídlenie bolo aj v obciach Nižné, Vyšné Ružbachy (Unter a Ober-Rauschenbach) a Jakubany (Jakobsau) v ktorých sa nemecké obyvateľstvo poslovenčilo a porusínštilo, a v obciach Forbasy (Forbs) a Jarabina (Girm), ktoré boli ešte v roku 1851 uvádzané ako nemecko-slovenská a rusínsko-nemecká obec[13].

Vývoj percentuálneho zastúpenia Podolínskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Hniezdne Kniesen 79,85% 68,15% 49,56% 1,33% 1,29% 0,82%
Chmeľnica Hopgarten 90,00% 87,29% 82,19%; 9,66% 11,71% 19,45%
Podolínec Pudlein 60,07% 45,31% 26,77% 0,17% 0,03% 0,12%
Stará Ľubovňa Altlublau 11,75% 12,83% 3,03% 0,04% 0,07% 0,09%

Sládkovičovskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemeckí roľníci a remeselníci, ktorí sa v Sládkovičove, staršie pomenovanie Diosek / Dióseg usadili v časti obce, neskôr po nich nazvanej Nemecký Diosek (od roku 1927 premenovaný na Malý Diosek) na poverenie cisára Jozefa II. V roku 1943 bol Veľký a Malý Diosek spojený. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto poznačené deportáciami početnej židovskej komunity a po vojne odsunom nemeckého obyvateľstva do Rakúska a Nemecka a maďarského obyvateľstva do pohraničia Česka a do Maďarska. Nemecká komunita tu takmer úplne vymizla.

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Nemecký / Malý Diosek Deutsch / Klein-Nußdorf 79,24% 35,03% 31,12% 0,02% 0,05% 0,02%
Maďarský / Veľký Diosek Ungarisch / Groß-Nußdorf 6,31% 2,44% 4,63%

Čermianski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa a malú skupinu Dolných Nemcov, ktorí sa v rokoch 1857-1859 usadili v obci Čermany (Tscherman) a Veľké Ripňany (Großrippen). Išlo o sedliakov z vestfálskych dedín Ankum, Addrup, Eie, Kettemkamp, Nortrup, Rütenbrock, Suttrup a z oldenburských dedín Damme, Neukirchen, Steinfeld, Holdorf, Dinklage a Borringshausen. V súčasnosti sú silno asimilovaní. Odhadom ich môže byť asi 250 - Čermany - 150 (38,1 %), Veľké Ripňany - 50 (2,4 %), inde 50. Jazyk je používaný iba staršou generáciou.[10]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Čermianskych Nemcov:[2]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Čermany Tscherman 55,01% 38,87% 32,03% 1,24% 2,79% 1,31%
Veľké Ripňany Großrippen 20,12% 7,73% 4,53% 0,00% 0,00% 0,39%

Michalockí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1899-1944 boli v obci Michalok a z časti aj v obci Merník, ktoré sa nachádzajú neďaleko Vranova nad Topľou, usadení nemeckí roľníci z východnej Haliče, hovoriaci nemeckým nárečím pochádzajúcim pôvodne z okolia českého Chebu a Tachova. Muži prevažne pracovali ako baníci na ortuť v Merníku alebo ako kvalifikovaní tesári. Počas prvej Československej republiky, bola väčšina týchto Nemcov bez československého občianstva a boli teda pri súpisoch obyvateľstva v roku 1921 a 1930 považovaní za cudzincov.

Slovenský názov Nemecký názov 1910 1930 1991 2001 2011
Michalok - 30,65% 4,31% Nemci + 46,54% cudzinci = 50,85% 0,00% 0,00% 0,00%
Merník - 11,60% 3,55% Nemci + 13,32% cudzinci =16,87% 0,00% 0,00% 0,00%

Dcérske nemecké sídla[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku neúrodnej horskej pôdy a biedy sa mnoho Nemcov vysťahovalo do zámoria, pracovali ako sezónni robotníci v cudzine, Česku alebo si zakúpili majetky v južnejších úrodnejších oblastiach Uhorska. V roku 1818 odchádza 18 rodín z Handlovej do Trhyne. V roku 1856 opustilo Jánovu Lehotu 18 rodín, ktoré sa usídlili na Banáte. Neskôr sa z Kopernice a Jánovej Lehoty vysťahovalo dvadsať rodín do obce Jasová v okrese Nové Zámky; viaceré rodiny z Veľkého Poľa a Píly si zakúpili majetky v obci Demandice, Sazdice (okres Levice) a pri Vrábloch; v obci Veľké Bedzany, ktoré sa od 70. rokov stali súčasťou Topoľčian a v obci Dolné Držkovce (pri Bánovciach nad Bebravou) sa zas usadili nemecké rodiny z Handlovej.

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Jasová - 4,77% 0,17% 3,26% 0,08% 0,08% 0,08%
Demandice Demenditz 0,79% 0,14% 6,27% 0,58% 0,29% 0,10%
Veľké Bedzany (dnes Topoľčany) Ober-Bulgyin 0,87% 0,27% 16,84% n/a
Dolné Držkovce (dnes Veľké Držkovce) 11,89% 20,71% 11,22% n/a

Slávni karpatskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaindl, R. F.: Geschichte der Deutschen in den Karpatenländern, 3 zväzky, 1907–11

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Carpathian Germans' Territorial Association from Slovakia [online]. crwflags.com, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j Štatistický úrad Slovenskej republiky
  3. a b c d e f www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  4. a b karpatskí Nemci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.
  5. Die Karpatendeutschen - Willkommen [online]. www.karpatendeutsche.de, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.
  6. Karpatenblatt - Onlineportal des Karpatendeutschen Vereins – Magazin der Deutschen in der Slowakei [online]. Karpatenblatt, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online. (po nemecky)
  7. Karpatskí Nemci boli pre Slovensko prínosom. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2003-01-15. Dostupné online [cit. 2021-06-17]. ISSN 1335-4418.
  8. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. Nemci na Slovensku [online]. ludovakultura.sk, 2017-10-09, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.
  9. Slovenské národné múzeum. Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953, Slovenské národné múzeum [online]. snm.sk, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.
  10. a b c d e f g h MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 56.
  11. a b Lexicon universorum Regni Hungariae locorum populosorum, 1773. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
  12. a b VÁLYI, András. Magyarországnak leirása. Budín, 1796.
  13. a b FÉNEYES, Elek. Magyarország geographiai szótára. Pest, 1851.
  14. Richter-Kovarik, K. Kultúra mantáckej minority v období socializmu. In Slovenský národopis, , roč. 51, 2003, č. 3, s. 321-341
  15. a b c d e f g h FURMANÍK, Martin. Karpatskí Nemci v prúde času. Historická revue, január 2021, roč. 32., čís. I., s. 16-21. ISSN 1335-6550.
  16. Týchto 34 nových slovenských filmov by sme mohli vidieť už v roku 2021 [online]. kinema.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  17. ROTH, Michael M.. Nachruf für Papa [online]. micialmedia.de, [cit. 2021-03-22]. Dostupné online. (po nemecky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]