Karpatskí Nemci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 2011.
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 2001.
Podiel obyvateľov s nemeckým materinským jazykom v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1900.
Pamätná tabuľa v Bratislave

Karpatskí Nemci (nem. Karpatendeutsche) je národnostná menšina, nemecky hovoriace obyvateľstvo na území dnešného Slovenska a časti Ukrajiny, ktoré vzniklo migráciou na územie bývalého Uhorska medzi 12. a 15. storočím. V a po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % Karpatských Nemcov zo Slovenska.

Pri sčítaní v roku 2011 sa k nemeckej národnosti prihlásilo 4 690 obyvateľov.[1]

Vývoj počtu Nemcov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet[2]  % Zmena počtu Zmena v %
1880* 228 584 9,3
1890* 228 860 8,9 +276 +0,1
1900* 215 816 7,7 -13 044 -5,7
1910* 198 387 6,8 -17 429 -8,1
1930 148 214 4,5 -50 173 -25,3
1949 27 324 0,8 -120 890 -81,6
1991 5 414 0,1 -21 910 -80,2
2001 5 405 0,1 -9 -0,2
2011 4 690 0,1 -715 -13,2
  • * údaj neuvádza počet osôb s nemeckou národnosťou, ale počet osôb, ktoré majú nemčinu ako materinský jazyk.

Obce/mestá s najvyšším počtom Nemcov (2001):[2][upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava – 1 200 (0.28%)
  2. Medzev (okr.Košice-okolie) – 497 (13.55%)
  3. Košice – 398 (0.17%)
  4. Staré Mesto (okr.Bratislava I.) – 245 (0.55%)
  5. Ružinov (okr.Bratislava II.) – 237 (0.34%)
  6. Petržalka (okr.Bratislava V.) – 219 (0.19%)
  7. Prievidza – 153 (0.29%)
  8. Mníšek nad Hnilcom (okr.Gelnica) – 130 (7.69%)
  9. Poprad – 119 (0.21%)
  10. Nové Mesto (okr.Bratislava III.) – 110 (0.29%)

Obce/mestá s najvyšším percentuálnym zastúpením Nemcov (2001):[2][upraviť | upraviť zdroj]

  1. Krahule (okr.Žiar nad Hronom) – 35 (24.31%)
  2. Chmeľnica (okr.Stará Ľubovňa) – 184 (19.45%)
  3. Kunešov (okr.Žiar nad Hronom) – 45 (18.44%)
  4. Brieštie (okr.Turčianske Teplice) – 25 (14.71%)
  5. Medzev (okr.Košice-okolie) – 497 (13.55%)
  6. Turček (okr.Turčianske Teplice) – 93 (12.99%)
  7. Vyšný Medzev (okr.Košice-okolie) – 67 (12.67%)
  8. Kremnické Bane (okr.Žiar nad Hronom) – 26 (10.40%)
  9. Malinová (okr.Prievidza) – 79 (9.11%)
  10. Štós (okr.Košice-okolie) – 66 (8.76%)

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem Karpatskí Nemci zaviedol historik Reimund Friedrich Kaindl, ktorý sa venoval problematike dejín Nemcov v Uhorsku. Pomerne presne vymedzuje toto obyvateľstvo od iných nemeckých enkláv v Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Po vzniku Česko-Slovenska sa pomenovanie zaužívalo aj u nás, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov v Česku.

Nemci sa dostali do Uhorska najmä v procese kolonizácie vyľudneného územia po mongolskom vpáde do Uhorska v rokoch 1241 – 1242. Nemecká kolonizácia priniesla do Uhorska vznik miest na základe Magdeburského mestského práva a Nemci patrili k mešťanom prakticky všetkých miest. V 16. storočí prišla do Uhorska ďalšia vlna nemeckej kolonizácie – habáni.

Na území dnešného Slovenska osídlili Nemci tri hlavné cieľové oblasti:

  1. Bratislava a okolie
  2. Stredné Slovensko (Hauerland, oblasť Hornej Nitry s okolím)
  3. Spiš

Malokarpatskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecké obyvateľstvo rakúskeho pôvodu (Kleinkarpatendeutsche, slovensky Handrbulci, z nemeckého Holzhäcker = drevorubači) žijúce v Malých Karpatoch, od Bratislavy po Smolenice. Išlo o obce Rača (Ratzersdorf), Devín (Theben), Svätý Jur (Sankt Georgen), Myslenice (Grünau), Pezinok (Bösing), Modra (Modern) a Limbach. Pred druhou svetovou vojnou tvorili väčšinu už len v Limbachu.[3]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Malokarpatských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1930 1991 2001
Devín Theben 37,42% 0,65% 0,34%
Rača Ratzersdorf 13,74% 0,25% 0,20%
Limbach Limbach 96,52% 0,00% 0,26%
Pezinok Bösing 21,80% 0,07% 0,10%
Svätý Jur Sankt Georgen 24,80% 0,22% 0,22%
Myslenice (dnes Pezinok) Grünau 45,32% - -

Žitnoostrovskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecky hovoriace obyvateľstvo Žitného ostrova (Schüttinseldeutsche, Heanzen). Potomkovia burgenlandských Rakúšanov (tzv. Hienzen, Hüenzen). Po druhej svetovej vojne bola väčšina úplne vysídlená. Zvyšok sa stiahol najmä do Bratislavy. Obývali obce Petržalka (Engerau), Prievoz (Oberufer), Most pri Bratislave (Bruck), Rovinka (Waltersdorf), Nová Lipnica (Tartschendorf), Nové Košariská (Mischdorf) a Jánošiková (Schildern).[3]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Žitnostrovských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1930 1991 2001
Petržalka Engerau 22,40% 0,19% 0,19%
Prievoz (dnes Ružinov) Oberufer 42,36% 0,41% 0,34%
Most pri Bratislave Bruck 91,30% 0,47% 0,19%
Rovinka Waltersdorf 72,25% 0,74% 0,71%
Nová Lipnica (dnes Dunajská Lužná) Tarschendorf 69,63% - -
Nové Košariská (dnes Dunajská Lužná) Mischdorf 65,74% - -
Jánošíková (dnes Dunajská Lužná) Schildern 55,22% - -

Stredoslovenskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Karpato-nemecké obyvateľstvo (Hauerländer, Krickerhauer alebo slovensky aj Handrbulci), ktoré pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest vzniklo tzv. saskou kolonizáciou (Sachsenzug) v priebehu 12-13.storočia. Dnes jeho zvyšky obývajú územie okresov Prievidza, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice, Žarnovica a Martin. Delia sa na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. Hauerland a pravniansky jazykový ostrov. [3]

Hauerlandskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa o nemecké obyvateľstvo tzv. územia Hauerlandu, nemeckých obcí s koncovkou -hau, čo znamená, že boli založené vyklčovaním lesov. Išlo o obce Horná Štubňa (Oberstuben), Horný a Dolný Turček (Ober a Niederturz), Sklené (Glaserhau), Kremnické Bane (Johannesberg), Kunešov (Kuneschhau), Krahule (Blaufuss), Lúčky (Honneshau), Dolná Ves (Schwabendorf), Kopernica (Deutschlitta), Jánova Lehota (Drechslerhau), Handlová (Krickerhau), Píla (Paulisch), Veľké Pole (Hochwies) a Kremnica (Kremnitz).

Vývoj percentuálneho zastúpenia Hauerlandských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1930 1991 2001 2011
Handlová Krickerhau 51,23% 0,75% 0,48% 0,26%
Horná Štubňa Oberstuben 86,06% 5,51% 5,11% 2,62%
Jánova Lehota Drechslerhau 96,59% 2,00% 2,35% 1,41%
Kopernica Deutschlitta 96,60% 6,01% 5,13% 2,83%
Krahule Blaufuss 99,31% - 24,31% 31,47%
Kremnica Kremnitz 13,27% 2,08% 1,19% 0,80%
Kremnické Bane Johannesberg 90,75% - 10,40% 6,08%
Kunešov Kuneschhau 97,06% 26,82% 18,44% 14,00%
Lúčky Honneshau 99,25% - 1,93% 0,91%
Píla Paulisch 92,47% 0,00% 0,00% 0,00%
Sklené Glaserhau 87,52% 3,70% 3,31% 1,30%
Turček Oberturz 56,74% 14,74% 12,99% 8,77%
Veľké Pole Hochwies 97,10% 0,00% 0,00% 0,00%
Dolný Turček (dnes Turček) Niederturz 73,27% - - -

Pravnianski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Patrilo sem nemecké obyvateľstvo hornonitrianskych obcí Nová Lehota (Neuhau), Nitrianske Pravno (Deutsch Proben), Solka (Bettelsdorf), Poluvsie (Halbendorf), Chvojnica (Fundstollen), Malinová (Zeche), Tužina (Schmiedshau), Vyšehradné (Beneschhau/ Meisel), Kľačno (Gaidel) a na území Turca sa jednalo o obce Hadviga (Hedwig), Brieštie (Bries) a Vrícko (Münnichwies - v ktorom sa hovorilo sliezskym dialektom). [3]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Pravnianskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1930 1991 2001 2011
Brieštie Bries 71,71% 17,89% 14,71% 3,42%
Chvojnica Fundstollen 96,67% 2,19% 0,90% 0,40%
Kľačno Gaidel 96,51% 5,53% 5,58% 4,35%
Malinová Zeche 93,55% 13,99% 9,11% 5,78%
Nitrianske Pravno Deutsch Proben 67,38% 4,59% 3,00% 1,88%
Tužina Schmiedshau 96,29% 7,11% 5,35% 3,69%
Vrícko Münnichwies 93,05% 2,13% 0,50% 0,00%
Hadviga (dnes Brieštie) Hedwig 98,49% - - -
Vyšehradné (dnes Nitrianske Pravno) Beneschhau/Meisel 99,56% - - -
Solka (dnes Nitrianske Pravno) Bettelsdorf 93,83% - - -
Nová Lehota (dnes Handlová) Neuhau 95,12% - - -

Spišskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Pre karpato-nemecké obyvateľstvo na Spiši (nem. Zipser Deutsche) sa zaužíval tiež nesprávny názov Spišskí Sasi. Na základe lingvistickej analýzy sa však zistilo, že kolonisti pôvodne prišli z oblasti stredného Franska (okolie riek Rýn a Mosela) a nie zo Saska. Pomenovanie pravdepodobne vzniklo v období, kedy sa Nemcom hovorilo všeobecne Sasi.[4]. V minulosti sa jednalo o najväčšiu skupinu nemeckého obyvateľstva na území dnešného Slovenska. Delia sa na tri podskupiny: Dolnospišských, Hornospišských a Podolínskych Nemcov. Významne sa pričinili o nemeckú kolonizáciu Sedmohradska a Zakarpatska. [3]

Hornospišskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Hornospišskí Nemci žili vo všetkých obciach a mestách Horného Spiša. Dnes sú to už len malé počty v mestách Levoča (Leutschau), Kežmarok (Käsmarkt), Poprad (Deutschendorf), Spišská Nová Ves (Iglau), dedinách Veľká Lomnica (Gross-Lomnitz), Veľký Slavkov (Gross-Schlagendorf), Matejovce (Matzdorf), Stráže (Michelsdorf), Spišská Sobota (Georgenberg), Spišské Podhradie (Kirchdrauf), Vrbov (Menhardsdorf), Ľubica (Leibitz) a iné. Svoj jazyk nazývali hornozemským (Oberländisch) na rozdiel od dolnozemského (Niederländisch), ktorým hovorili Podolínski Nemci. [3]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Hornospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1930 1991 2001
Bušovce Bauschendorf 52,97% 0,32% 0,32%
Nižnie Šváby (dnes Červený Kláštor) - 28,15% - -
Gerlachov - 10,65% 0,00% 0,00%
Holumnica - 71,21% 3,31% 1,29%
Huncovce Hunsdorf 51,12% 0,22% 0,22%
Kežmarok Käsmark 35,65% 0,24% 0,43%
Lomnička - 83,96% 0,00% 0,00%
Ľubica Leibitz 29,33% 0,00% 0,05%
Vyšnie Šváby (dnes Majere) - 44,71% - -
Mlynica Műhlenbach 64,40% 0,00% 0,28%
Nová Lesná Neu Walddorf 35,81% 0,00% 0,00%
Podhorany Mältern 89,73% 0,34% 0,07%
Poprad Deutschendorf 26,11% 0,21% 0,21%
Rakúsky Roks 45,54% 0,07% 0,00%
Spišská Belá 34,39% 0,20% 0,26%
Spišská Nová Ves Iglau 11,27% 0,15% 0,19%
Stará Lesná Alt Walddorf 89,06% 0,12% 0,00%
Stráne pod Tatrami Forherg 73,80% 0,00% 0,26%
Toporec - 40,23% 0,00% 0,00%
Tvarožná Durlsdorf 30,13% 0,00% 0,00%
Veľká Lomnica Gross Lomnitz 66,46% 0,10% 0,14%
Veľký Slavkov Gross Schlagendorf 54,56% 0,58% 0,00%
Vrbov Menhardsdorf 45,22% 0,61% 0,67%
Výborná Bierbrunn 71,19% 0,00% 0,00%
Žakovce Eisdorf 97,03% 0,00% 0,00%
Dvorce (dnes Javorina) - 28,97% - -.
Majerka (dnes Ihľany) Meierhőfen 75,27% - -
Matejovce (dnes Poprad) Matzdorf 64,78% - -
Ruskinovce (dnes Javorina) Rissdorf 67,76% - -
Stráža (dnes Stráže pod Tatrami) Miehelsdorf 26,02% - -
Strážky nad Popradom (dnes Spišská Belá) Nehre 60,34% - -
Spišská Sobota (dnes Poprad) Georgenberg 27,97% - -
Veľká (dnes Poprad) - 20,36% - -

Dolnospišskí Nemci "Mantáci"[upraviť | upraviť zdroj]

Dolnospišskí Nemci (nem. Gründler, Mantaken) sú potomkovia baníkov z povodia rieky Hnilec a Smolník. Dnes ich posledné zvyšky žijú v okrese Gelnica, v obciach Gelnica (Göllnitz), Nálepkovo (Wagendrüssel), Švedlár (Schwedler), Smolník (Schmöllnitz), Smolnícka Huta (Schmöllnitzhütte), Stará Voda (Altwasser), Mníšek nad Hnilcom (Einsiedel) a v okrese Košice-okolie v obciach Medzev, Vyšný Medzev (Unter a Obermetzenseifen) a Štóse (Stoss). Nemci (tzv. Buliner) žili aj v meste Dobšiná, ktorá je súčasťou okresu Rožňava. [3]

Pôvod a význam pojmov Manták, mantácky (nem. Mantake, mantakisch) sa nedajú jednoznačne preukázať. Avšak značne pravdepodobnou sa zdá byť hypotéza spôsobu tvorby názvu etnika, ako to je napr. v prípade Lemkov. Po príchode prvých osadníkov z územia Nemecka sa títo nevedeli dorozumieť s pôvodným slovenským a maďarským obyvateľstvom. Pri ich vzájomnom kontakte, napr. trhy, sa mohol jeden druhého v svojom nárečí dopytovať spôsobom podobným ako napr. "Boos maant a?" (Was meint er?), čiže "Čo má na mysli? Čo chce?". Alebo z otázky obdobného charakteru v maďarčine - "Mi mondtak?" po slovensky "Čo povedali?".[5] V rámci tejto frázy foneticky najvýraznejšie vyznie časť "maant a" alebo "mondtak", a tak po malej úprave dostaneme výraz Manták. Túto hypotézu podporuje aj fakt, že k danému označeniu sa hlásia iba spišskí Nemci, v nárečí ktorých táto otázka, aj z frazeologickej stránky jej skladby, sa rovnako vyslovuje aj v súčasnosti.

Vývoj percentuálneho zastúpenia Dolnospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1930 1991 2001 2011
Gelnica Göllnitz 46,97% 0,41% 0,81% 0,39%
Nálepkovo Wagendrüssel 51,47% 0,53% 0,50% 0,36%
Švedlár Schwedler 86,89% 4,18% 3,47% 2,50%
Smolník Schmöllnitz 69,60% 2,20% 2,39% 2,13%
Smolnícka Huta Schmöllnitzhütte 82,23% 6,72% 8,07% 4,72%
Stará Voda Altwasser 24,12% 0,00% 0,00% 0,00%
Mníšek nad Hnilcom Einsiedel 91,24% 10,67% 7,69% 5,75%
Medzev Untermetzenseifen 77,72% 17,26% 13,55% 8,31%
Vyšný Medzev Obermetzenseifen 39,51% - 12,67% 10,65%
Štós Stoss 60,15% 9,18% 8,76% 4,06%
Rudňany - 10,63% 0,00% 0,00% 0,00%
Dobšiná - 27,58% 0,31% 0,33% 0,14%

Podolínski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecké obyvateľstvo obývajúce mesto Stará Ľubovňa (Lublau), Podolínec (Pudlein) a obce Hniezdne (Kniesen) a Chmeľnica (Hopgarten – v ktorej sa dodnes rozšírene hovorí sliezskym dialektom nemčiny[3] - v roku 2011 tento dialekt používalo v domácnosti 279 osôb, čo predstavuje 29,5% obyvateľov obce.[2])

Vývoj percentuálneho zastúpenia Podolínskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1930 1991 2001 2011
Hniezdne Kniesen 49,56% 1,33% 1,29% 0,82%
Chmeľnica Hopgarten 82,19%; 9,66% 11,71% 19,45%
Podolínec Pudlein 26,77% 0,17% 0,03% 0,12%

Čermianski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa a malú skupinu Dolných Nemcov, ktorí sa v rokoch 1857-1859 usadili v obci Čermany (Tscherman) a Veľké Ripňany (Grossrippen). Išlo o sedliakov z vestfálskych dedín Ankum, Addrup, Eie, Kettemkamp, Nortrup, Rütenbrock, Suttrup a z oldenburských dedín Damme, Neukirchen, Steinfeld, Holdorf, Dinklage a Borringshausen. V súčasnosti sú silno asimilovaní. Odhadom ich môže byť asi 250 (Čermany - 150, Veľké Ripňany - 50, inde 50). Jazyk je používaný iba staršou generáciou.[3]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Čermianskych Nemcov:[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1930 1991 2001 2011
Čermany Tscherman 32,03% 1,24% 2,79% 1,31%
Veľké Ripňany Grossrippen 4,53% 0,00% 0,00% 0,39%

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaindl, R. F.: Geschichte der Deutschen in den Karpatenländern, 3 zväzky, 1907–11
  1. a b c d e f g h i Štatistický úrad Slovenskej republiky
  2. a b c d www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  3. a b c d e f g h i MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 56.
  4. Pöss, O.: Karpatskí nemci. Pamiatky a múzeá 4/2000
  5. Richter-Kovarik, K. Kultúra mantáckej minority v období socializmu. In Slovenský národopis, , roč. 51, 2003, č. 3, s. 321-341

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]