Karpatskí Nemci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 2011.
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 2001.
Podiel obyvateľov s nemeckým materinským jazykom v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1900.
Pamätná tabuľa v Bratislave

Karpatskí Nemci (nem. Karpatendeutsche) je národnostná menšina, nemecky hovoriace obyvateľstvo na území dnešného Slovenska a časti Ukrajiny, ktoré vzniklo migráciou na územie bývalého Uhorska medzi 12. a 19. storočím. V a po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % Karpatských Nemcov zo Slovenska.

Pri sčítaní v roku 2011 sa k nemeckej národnosti prihlásilo 4 690 obyvateľov.[1]

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu Nemcov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet[2]  % Zmena počtu Zmena v %
1880* 228 584 9,3
1890* 228 860 8,9 +276 +0,1
1900* 215 816 7,7 -13 044 -5,7
1910* 198 387 6,8 -17 429 -8,1
1930 148 214 4,5 -50 173 -25,3
1949 27 324 0,8 -120 890 -81,6
1991 5 414 0,1 -21 910 -80,2
2001 5 405 0,1 -9 -0,2
2011 4 690 0,1 -715 -13,2
  • údaj neuvádza počet osôb s nemeckou národnosťou, ale počet osôb, ktoré majú nemčinu ako materinský jazyk.

Obces najvyšším počtom Nemcov[upraviť | upraviť zdroj]

údaje z roku 2001[2]:

  1. Bratislava (okr. Bratislava I.-V.) – 1 200 (0.28%)
  2. Medzev (okr.Košice-okolie) – 497 (13.55%)
  3. Košice (okr. Košice I.-IV.) – 398 (0.17%)
  4. Staré Mesto (okr.Bratislava I.) – 245 (0.55%)
  5. Ružinov (okr.Bratislava II.) – 237 (0.34%)
  6. Petržalka (okr.Bratislava V.) – 219 (0.19%)
  7. Prievidza – 153 (0.29%)
  8. Mníšek nad Hnilcom (okr.Gelnica) – 130 (7.69%)
  9. Poprad – 119 (0.21%)
  10. Nové Mesto (okr.Bratislava III.) – 110 (0.29%)

Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením Nemcov[upraviť | upraviť zdroj]

údaje z roku 2001[2]:

  1. Krahule (okr.Žiar nad Hronom) – 35 (24.31%)
  2. Kunešov (okr.Žiar nad Hronom) – 45 (18.44%)
  3. Brieštie (okr.Turčianske Teplice) – 25 (14.71%)
  4. Medzev (okr.Košice-okolie) – 497 (13.55%)
  5. Turček (okr.Turčianske Teplice) – 93 (12.99%)
  6. Vyšný Medzev (okr.Košice-okolie) – 67 (12.67%)
  7. Chmeľnica (okr.Stará Ľubovňa) – 184 (11.71%)
  8. Kremnické Bane (okr.Žiar nad Hronom) – 26 (10.40%)
  9. Malinová (okr.Prievidza) – 79 (9.11%)
  10. Štós (okr.Košice-okolie) – 66 (8.76%)

Jazykové zloženie Nemcov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011[2]
Materinský jazyk Počet Nemcov v %
slovenský 1327 28,29
maďarský 97 2,07
rómsky 0 0,00
rusínsky 5 0,11
ukrajinský 4 0,09
český 165 3,52
nemecký 2914 62,13
poľský 4 0,09
chorvátsky 1 0,02
srbský 0 0,00
posunková reč 0 0,00
ostatné 23 0,49
nezistený 150 3,20
spolu 4690 100,00

Nemecký materinský jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011[2]
Národnosť Nemecký materinský jazyk v %
slovenská 1586 30,58
maďarská 75 1,45
rómska 4 0,08
rusínska 1 0,02
ukrajinská 2 0,04
česká 47 0,91
nemecká 2914 56,19
poľská 75 1,45
chorvátska 76 1,47
srbská 5 0,10
ostatní 292 5,63
nezistená 109 2,10
spolu 5186 100,00

Náboženské zloženie Nemcov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011
Náboženstvo Počet Nemcov v %
nezistené 233 4,97
Rímskokatolícka cirkev 2603 55,50
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 668 14,24
Gréckokatolícka cirkev 24 0,51
Evanjelická cirkev metodistického vyznania 26 0,55
bez vyznania 984 20,98
ostatné 152 3,25

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem Karpatskí Nemci zaviedol historik Reimund Friedrich Kaindl, ktorý sa venoval problematike dejín Nemcov v Uhorsku. Pomerne presne vymedzuje toto obyvateľstvo od iných nemeckých enkláv v Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Po vzniku Česko-Slovenska sa pomenovanie zaužívalo aj u nás, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov v Česku.

Nemci sa dostali do Uhorska najmä v procese kolonizácie vyľudneného územia po mongolskom vpáde do Uhorska v rokoch 1241 – 1242. Nemecká kolonizácia priniesla do Uhorska vznik miest na základe Magdeburského mestského práva a Nemci patrili k mešťanom prakticky všetkých miest. V 16. storočí prišla do Uhorska ďalšia vlna nemeckej kolonizácie – habáni.

Na území dnešného Slovenska osídlili Nemci tri hlavné cieľové oblasti:

  1. Bratislava a okolie
  2. Stredné Slovensko (Hauerland, oblasť Hornej Nitry s okolím)
  3. Spiš

Malokarpatskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecké obyvateľstvo rakúskeho pôvodu (Kleinkarpatendeutsche, slovensky Handrbulci, z nemeckého Holzhäcker = drevorubači) žijúce v Malých Karpatoch, od Bratislavy po Smolenice. Išlo o obce Rača (Ratzersdorf), Devín (Theben), Svätý Jur (Sankt Georgen), Myslenice / Grinava (Grünau), Pezinok (Bösing), Modra (Modern) a Limbach. Pred druhou svetovou vojnou tvorili väčšinu už len v Limbachu.[3]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Malokarpatských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001
Devín Theben 71,24% 63,31% 37,42% 0,65% 0,34%
Rača Ratzersdorf 25,29% 19,04% 13,74% 0,25% 0,20%
Limbach Limbach 86,46% 95,27% 96,52% 0,00% 0,26%
Pezinok Bösing 40,56% 32,40% 21,80% 0,07% 0,10%
Myslenice / Grinava (dnes Pezinok) Grünau 40,56% 42,94% 45,32%
Svätý Jur Sankt Georgen 40,26% 26,49% 24,80% 0,22% 0,22%

Žitnoostrovskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecky hovoriace obyvateľstvo Žitného ostrova (Schüttinseldeutsche, Heanzen). Potomkovia burgenlandských Rakúšanov (tzv. Hienzen, Hüenzen). Po druhej svetovej vojne bola väčšina úplne vysídlená. Zvyšok sa stiahol najmä do Bratislavy. Obývali obce Petržalka (Engerau), Prievoz (Oberufer), Most pri Bratislave (Bruck), Rovinka (Waltersdorf), Nová Lipnica (Tartschendorf), Nové Košariská (Mischdorf) a Jánošiková (Schildern).[3]

Pôvodne nemecké osídlenie mali aj obce Vrakuňa (Fragendorf), Podunajské Biskupice (Bischdorf), kde sa nemecké obyvateľstvo pomaďarčilo a poslovenčilo ešte v priebehu 17.storočia, obec Kvetoslavov (Austern - slovenský starší názov Úzor / maďarsky Úszor), ktorá sa ešte v roku 1773[4] uvádzala ako nemecká obec; a mesto Šamorín, kde sa v roku 1796[5] a 1851[6], popri majoritnom maďarskom obyvateľstve uvádzala významná nemecká menšina, avšak pri prvom uhorskom sčítaní obyvateľstva v roku 1880, nepresiahol počet nemecky hovoriacich viac ako 10%[1].

Vývoj percentuálneho zastúpenia Žitnostrovských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001
Petržalka Engerau 84,62% 67,76% 22,40% 0,19% 0,19%
Prievoz (dnes Ružinov) Oberufer 87,48% 77,48% 42,36% 0,41% 0,34%
Most pri Bratislave Bruck 59,61% 86,82% 91,30% 0,47% 0,19%
Rovinka Waltersdorf 6,70% 76,15% 72,25% 0,74% 0,71%
Nová Lipnica (dnes Dunajská Lužná) Tarschendorf 79,35% 74,91% 69,63% 0,77% 0,58%
Nové Košariská (dnes Dunajská Lužná) Mischdorf 78,24% 68,39% 65,74%
Jánošíková (dnes Dunajská Lužná) Schildern 79,64% 53,97% 55,22%

Stredoslovenskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Karpato-nemecké obyvateľstvo (Hauerländer, Krickerhauer alebo slovensky aj Handrbulci), ktoré pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest vzniklo tzv. saskou kolonizáciou (Sachsenzug) v priebehu 12-13.storočia. Dnes jeho zvyšky obývajú územie okresov Prievidza, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice, Žarnovica a Martin. Delia sa na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. Hauerland a pravniansky jazykový ostrov. [3]

Hauerlandskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa o nemecké obyvateľstvo tzv. územia Hauerlandu, nemeckých obcí s koncovkou -hau, čo znamená, že boli založené vyklčovaním lesov. Išlo o obce Horná Štubňa (Oberstuben), Horný a Dolný Turček (Ober a Niederturz), Sklené (Glaserhau), Kremnické Bane (Johannesberg), Kunešov (Kuneschhau), Krahule (Blaufuß), Lúčky (Honneshau), Dolná Ves (Schwabendorf), Kopernica (Deutschlitta), Jánova Lehota (Drechslerhau), Handlová (Krickerhau), Píla (Paulisch), Veľké Pole (Hochwies) a Kremnica (Kremnitz).

Vývoj percentuálneho zastúpenia Hauerlandských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Handlová Krickerhau 89,99% 87,01% 51,23% 0,75% 0,48% 0,26%
Horná Štubňa Oberstuben 93,92% 78,09% 86,06% 5,51% 5,11% 2,62%
Jánova Lehota Drechslerhau 94,18% 97,77% 96,59% 2,00% 2,35% 1,41%
Kopernica Deutschlitta 96,84% 98,19% 96,60% 6,01% 5,13% 2,83%
Krahule Blaufuß n/a 97,88% 99,31% 2,08% 24,31% 31,47%
Kremnica Kremnitz 72,26% 33,11% 13,27% 1,19% 0,80%
Kremnické Bane Johannesberg n/a 88,69% 90,75% 10,40% 6,08%
Lúčky Honneshau n/a 99,00% 97,06% 1,93 % 0,91 %
Kunešov Kuneschhau n/a 98,07% 97,06% 26,82% 18,44% 14,00%
Píla Paulisch 91,76% 91,60% 92,47% 0,00% 0,00% 0,00%
Sklené Glaserhau 94,54% 96,05% 87,52% 3,70% 3,31% 1,30%
Turček Oberturz 95,52% 89,40% 56,74% 14,74% 12,99% 8,77%
Dolný Turček (dnes Turček) Niederturz 89,43% 92,94% 73,27%
Veľké Pole Hochwies 97,74% 96,42% 97,10% 0,00% 0,00% 0,00%

Pravnianski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Patrilo sem nemecké obyvateľstvo hornonitrianskych obcí Nová Lehota (Neuhau), Nitrianske Pravno (Deutsch Proben), Solka (Bettelsdorf), Chvojnica (Fundstollen), Malinová (Zeche), Tužina (Schmiedshau), Vyšehradné (Beneschhau/ Meisel), Kľačno (Gaidel) a na území Turca sa jednalo o obce Hadviga (Hedwig), Brieštie (Bries) a Vrícko (Münnichwies - v ktorom sa hovorilo sliezskym dialektom). [3]

Pôvodne nemeckému osídlenie mali aj mestá Prievidza (Priewitz), Bojnice (Weinitz) a obce Rudno (Rauden), Koš (Andreasdorf), ktorých nemecké obyvateľstvo sa poslovenčilo, a už od roku 1773 sa spomínajú ako čisto slovenské sídla, a obec Jasenovo (Käserhau), ktorá sa v roku 1773[4] spomína ako nemecká obec, no od roku 1796[5] už je zaznamenaná ako sídlo so slovenským obyvateľstvom.

Vývoj percentuálneho zastúpenia Pravnianskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Brieštie Bries 94,44% 99,72% 71,71% 17,89% 14,71% 3,42%
Hadviga (dnes Brieštie) Hedwig 97,21% 98,93% 98,49%
Chvojnica Fundstollen 95,26% 98,17% 96,67% 2,19% 0,90% 0,40%
Kľačno Gaidel 94,79% 94,98% 96,51% 5,53% 5,58% 4,35%
Malinová Zeche 94,45% 94,81% 93,55% 13,99% 9,11% 5,78%
Nitrianske Pravno Deutsch Proben 91,28% 83,09% 67,38% 4,59% 3,00% 1,88%
Vyšehradné (dnes Nitrianske Pravno) Beneschhau/Meisel 92,40% 97,67% 99,56%
Solka (dnes Nitrianske Pravno) Bettelsdorf 85,16% 89,58% 93,83%
Tužina Schmiedshau 92,35% 95,91% 96,29% 7,11% 5,35% 3,69%
Vrícko Münnichwies 92,77% 98,34% 93,05% 2,13% 0,50% 0,00%
Nová Lehota (dnes Handlová) Neuhau 72,39% 97,20% 95,12% 0,75% 0,48% 0,26%

Spišskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Pre karpato-nemecké obyvateľstvo na Spiši (nem. Zipser Deutsche) sa zaužíval tiež nesprávny názov Spišskí Sasi. Na základe lingvistickej analýzy sa však zistilo, že kolonisti pôvodne prišli z oblasti stredného Franska (okolie riek Rýn a Mosela) a nie zo Saska. Pomenovanie pravdepodobne vzniklo v období, kedy sa Nemcom hovorilo všeobecne Sasi.[7]. V minulosti sa jednalo o najväčšiu skupinu nemeckého obyvateľstva na území dnešného Slovenska. Delia sa na tri podskupiny: Dolnospišských, Hornospišských a Podolínskych Nemcov. Významne sa pričinili o nemeckú kolonizáciu Sedmohradska a Zakarpatska. [3]

Hornospišskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Hornospišskí Nemci žili vo všetkých obciach a mestách Horného Spiša. Dnes sú to už len malé počty v mestách Levoča (Leutschau), Kežmarok (Käsmarkt), Poprad (Deutschendorf), Spišská Nová Ves (Iglau), dedinách Veľká Lomnica (Groß-Lomnitz), Veľký Slavkov (Groß-Schlagendorf), Matejovce (Matzdorf), Stráže (Michelsdorf), Spišská Sobota (Georgenberg), Spišské Podhradie (Kirchdrauf), Vrbov (Menhardsdorf), Ľubica (Leibitz) a iné. Svoj jazyk nazývali hornozemským (Oberländisch) na rozdiel od dolnozemského (Niederländisch), ktorým hovorili Podolínski Nemci. [3]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Hornospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001
Bušovce Bauschendorf 85,85% 81,63% 52,97% 0,32% 0,32%
Nižnie Šváby (dnes Červený Kláštor) Unterschwaben 53,09% 26,67% 28,15% 0,00% 0,00%
Holumnica Hollumtz 86,41% 82,24% 71,21% 3,31% 1,29%
Huncovce Hunsdorf 84,94% 69,41% 51,12% 0,22% 0,22%
Kežmarok Käsmark 72,00% 51,32% 35,65% 0,24% 0,43%
Lomnička Kleinlomnitz 90,91% 90,16% 83,96% 0,00% 0,00%
Ľubica Leibitz 71,43% 40,80% 29,33% 0,00% 0,05%
Majerka (dnes Ihľany) Meierhőfen 81,62% 75,27% 0,00% 0,00%
Vyšnie Šváby (dnes Majere) Oberschwaben 55,83% 47,37% 44,71% 0,00% 0,00%
Mlynica Műhlenbach 94,75% 62,71% 64,40% 0,00% 0,28%
Nová Lesná Neu Walddorf 92,73% 86,06% 35,81% 0,00% 0,00%
Podhorany Mältern 93,18% 93,65% 89,73% 0,34% 0,07%
Rakúsky Roks 82,85% 59,15% 45,54% 0,07% 0,00%
Spišská Belá Zipser Bela 72,77% 43,09% 34,39% 0,20% 0,26%
Strážky nad Popradom (dnes Spišská Belá) Nehre 78,95% 53,97% 60,34%
Spišská Nová Ves Iglau 29,90% 16,97% 11,27% 0,15% 0,19%
Stará Lesná Alt Walddorf 94,54% 91,17% 89,06% 0,12% 0,00%
Stráne pod Tatrami Forherg 89,46% 75,23% 73,80% 0,00% 0,26%
Toporec Topporz 62,00% 51,59% 40,23% 0,00% 0,00%
Tvarožná Durlsdorf 78,83% 50,86% 30,13% 0,00% 0,00%
Veľká Lomnica Groß Lomnitz 87,93% 72,21% 66,46% 0,10% 0,14%
Veľký Slavkov Groß Schlagendorf 91,82% 79,29% 54,56% 0,58% 0,00%
Vrbov Menhardsdorf 93,28% 56,16% 45,22% 0,61% 0,67%
Výborná Bierbrunn 76,77% 77,36% 71,19% 0,00% 0,00%
Žakovce Eisdorf 94,90% 95,97% 97,03% 0,00% 0,00%
Dvorce (dnes Javorina) Bürgerhof 41,05% 27,17% 28,97% n/a n/a
Ruskinovce (dnes Javorina) Rißdorf 87,46% 70,07% 67,76%
Stráže pod Tatrami (dnes Popradi) Miehelsdorf 67,22% 34,22% 26,02% 0,21% 0,21%
Poprad Deutschendorf 63,73% 35,83% 26,11%
Matejovce (dnes Poprad) Matzdorf 81,08% 63,89% 64,78%
Spišská Sobota (dnes Poprad) Georgenberg 65,37% 32,65% 27,97%
Veľká (dnes Poprad) Felka 75,62% 38,59% 20,36%

Dolnospišskí Nemci "Mantáci"[upraviť | upraviť zdroj]

Dolnospišskí Nemci (nem. Gründler, Mantaken) sú potomkovia baníkov z povodia rieky Bodva, Hnilec a Smolník. Dnes ich posledné zvyšky žijú v okrese Gelnica, v obciach Gelnica (Göllnitz), Nálepkovo (Wagendrüßel), Švedlár (Schwedler), Smolník (Schmöllnitz), Smolnícka Huta (Schmöllnitzhütte), Stará Voda (Altwaßer), Mníšek nad Hnilcom (Einsiedel) a v okrese Košice-okolie v obciach Medzev, Vyšný Medzev (Unter a Obermetzenseifen) a Štóse (Stoß). Nemci (tzv. Buliner) žili aj v meste Dobšiná, ktorá je súčasťou okresu Rožňava. [3]

Pôvod a význam pojmov Manták, mantácky (nem. Mantake, mantakisch) sa nedajú jednoznačne preukázať. Avšak značne pravdepodobnou sa zdá byť hypotéza spôsobu tvorby názvu etnika, ako to je napr. v prípade Lemkov. Po príchode prvých osadníkov z územia Nemecka sa títo nevedeli dorozumieť s pôvodným slovenským a maďarským obyvateľstvom. Pri ich vzájomnom kontakte, napr. trhy, sa mohol jeden druhého v svojom nárečí dopytovať spôsobom podobným ako napr. "Boos maant a?" (Was meint er?), čiže "Čo má na mysli? Čo chce?". Alebo z otázky obdobného charakteru v maďarčine - "Mi mondtak?" po slovensky "Čo povedali?".[8] V rámci tejto frázy foneticky najvýraznejšie vyznie časť "maant a" alebo "mondtak", a tak po malej úprave dostaneme výraz Manták. Túto hypotézu podporuje aj fakt, že k danému označeniu sa hlásia iba spišskí Nemci, v nárečí ktorých táto otázka, aj z frazeologickej stránky jej skladby, sa rovnako vyslovuje aj v súčasnosti.

Vývoj percentuálneho zastúpenia Dolnospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Gelnica Göllnitz 71,33% 54,66% 46,97% 0,41% 0,81% 0,39%
Nálepkovo Wagendrüßel 75,73% 59,02% 51,47% 0,53% 0,50% 0,36%
Švedlár Schwedler 87,00% 83,64% 86,89% 4,18% 3,47% 2,50%
Smolník Schmöllnitz 85,44% 68,87% 69,60% 2,20% 2,39% 2,13%
Smolnícka Huta Schmöllnitzhütte 92,02% 80,24% 82,23% 6,72% 8,07% 4,72%
Stará Voda Altwaßer 33,56% 58,33% 24,12% 0,00% 0,00% 0,00%
Mníšek nad Hnilcom Einsiedel 88,14% 90,53% 91,24% 10,67% 7,69% 5,75%
Medzev Untermetzenseifen 86,31% 72,16% 77,72% 17,26% 13,55% 8,31%
Vyšný Medzev Obermetzenseifen 88,30% 33,14% 39,51% 12,67% 10,65%
Štós Stoß 91,82% 14,33% 60,15% 9,18% 8,76% 4,06%
Rudňany Kotterbach 10,31% 9,21% 10,63% 0,00% 0,00% 0,00%
Dobšiná Dobschau 66,18% 33,57% 27,58% 0,31% 0,33% 0,14%

Podolínski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecké obyvateľstvo obývajúce mesto Stará Ľubovňa (Alt-Lublau), Podolínec (Pudlein) a obce Hniezdne (Kniesen) a Chmeľnica (Hopgarten – v ktorej sa dodnes rozšírene hovorí sliezskym dialektom nemčiny[3] - v roku 2011 tento dialekt používalo v domácnosti 279 osôb, čo predstavuje tamer 30 % obyvateľov obce.[2]).

Pôvodne nemecké osídlenie bolo aj v obciach Nižné, Vyšné Ružbachy (Unter a Ober-Rauschenbach) a Jakubany (Jakobsau) v ktorých sa nemecké obyvateľstvo poslovenčilo a porusínštilo, a v obciach Forbasy (Forbs) a Jarabina (Girm), ktoré boli ešte v roku 1851 uvádzané ako nemecko-slovenská a rusínsko-nemecká obec[6].

Vývoj percentuálneho zastúpenia Podolínskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Hniezdne Kniesen 79,85% 68,15% 49,56% 1,33% 1,29% 0,82%
Chmeľnica Hopgarten 90,00% 87,29% 82,19%; 9,66% 11,71% 19,45%
Podolínec Pudlein 60,07% 45,31% 26,77% 0,17% 0,03% 0,12%
Stará Ľubovňa Altlublau 11,75% 12,83% 3,03% 0,04% 0,07% 0,09%

Sládkovičovskí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemeckí roľníci a remeselníci, ktorí sa v Sládkovičove, staršie pomenovanie Diosek / Dióseg usadili v časti obce, neskôr po nich nazvanej Nemecký Diosek (od roku 1927 premenovaný na Malý Diosek) na poverenie cisára Jozefa II. V roku 1943 bol Veľký a Malý Diosek spojené. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto poznačené deportáciami početnej židovskej komunity a po vojne odsunom nemeckého obyvateľstva do Rakúska a Nemecka a maďarského obyvateľstva do pohraničia Čiech a Maďarska. Nemecká komunita tu takmer úplne vymizla.

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Nemecký / Malý Diosek Deutsch / Klein-Nußdorf 79,24% 35,03% 31,12% 0,02% 0,05% 0,02%
Maďarský / Veľký Diosek Ungarisch / Groß-Nußdorf 6,31% 2,44% 4,63%

Čermianski Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa a malú skupinu Dolných Nemcov, ktorí sa v rokoch 1857-1859 usadili v obci Čermany (Tscherman) a Veľké Ripňany (Großrippen). Išlo o sedliakov z vestfálskych dedín Ankum, Addrup, Eie, Kettemkamp, Nortrup, Rütenbrock, Suttrup a z oldenburských dedín Damme, Neukirchen, Steinfeld, Holdorf, Dinklage a Borringshausen. V súčasnosti sú silno asimilovaní. Odhadom ich môže byť asi 250 - Čermany - 150 (38,1 %), Veľké Ripňany - 50 (2,4 %), inde 50. Jazyk je používaný iba staršou generáciou.[3]

Vývoj percentuálneho zastúpenia Čermianskych Nemcov:[1]

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Čermany Tscherman 55,01% 38,87% 32,03% 1,24% 2,79% 1,31%
Veľké Ripňany Großrippen 20,12% 7,73% 4,53% 0,00% 0,00% 0,39%

Michalockí Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1899-1944 boli v obci Michalok a z časti aj v obci Merník, ktoré sa nachádzajú neďaleko Vranova nad Topľou, usadení nemeckí roľníci z východnej Haliče, hovoriaci nemeckým nárečím pochádzajúcim pôvodne z okolia českého Chebu a Tachova. Muži prevažne pracovali ako baníci na ortuť v Merníku alebo ako kvalifikovaní tesári. Počas prvej československej republiky, bola väčšina týchto Nemcov bez československého občianstva a boli teda pri súpisoch obyvateľstva v roku 1921 a 1930 považovaní za cudzincov.

Slovenský názov Nemecký názov 1910 1930 1991 2001 2011
Michalok - 30,65% 4,31% Nemci + 46,54% cudzinci = 50,85% 0,00% 0,00% 0,00%
Merník - 11,60% 3,55% Nemci + 13,32% cudzinci =16,87% 0,00% 0,00% 0,00%

Dcérske nemecké sídla[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku neúrodnej horskej pôdy a biedy sa mnoho Nemcov vysťahovalo do zámoria, pracovali ako sezónni robotníci v cudzine, Čechách a na Morave alebo si zakúpili majetky v južnejších úrodnejších oblastiach Slovenska. Z Kopernice a Jánovej Lehoty sa vysťahovalo dvadsať rodín do obce Jasová v okrese Nové Zámky; viaceré rodiny z Veľkého Poľa a Píly si zakúpili majetky v obci Demandice, Sazdice (okres Levice) a pri Vrábloch; v obci Veľké Bedzany, ktoré sa od 70. rokov stali súčasťou Topoľčian sa zas usadili nemecké rodiny z Handlovej.

Slovenský názov Nemecký názov 1880 1910 1930 1991 2001 2011
Jasová - 4,77% 0,17% 3,26% 0,08% 0,08% 0,08%
Demandice Demenditz 0,79% 0,14% 6,27% 0,58% 0,29% 0,10%
Veľké Bedzany Ober-Bulgyin 0,87% 0,27% 16,84% n/a

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaindl, R. F.: Geschichte der Deutschen in den Karpatenländern, 3 zväzky, 1907–11
  1. a b c d e f g h i j Štatistický úrad Slovenskej republiky
  2. a b c d e f www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  3. a b c d e f g h i MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 56.
  4. a b Lexicon universorum Regni Hungariae locorum populosorum, 1773. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
  5. a b VÁLYI, András. Magyarországnak leirása. Budín, 1796.
  6. a b FÉNEYES, Elek. Magyarország geographiai szótára. Pest, 1851.
  7. Pöss, O.: Karpatskí nemci. Pamiatky a múzeá 4/2000
  8. Richter-Kovarik, K. Kultúra mantáckej minority v období socializmu. In Slovenský národopis, , roč. 51, 2003, č. 3, s. 321-341

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]