Česi na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Česi na území Slovenskanárodnostná menšina žijúca rozptýlene po celom území Slovenska (koncentrujú sa najmä do veľkých miest a okresov susediacich s Českom). Národnostnou menšinou sa stali až po zániku Česko-Slovenska v roku 1993. Až do toho času predstavovali jeden z dvoch štátotvorných národov spoločného štátu.

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 sa k nej prihlásilo 30 367 obyvateľov, čo predstavovalo 0,56 % celkovej populácie. Český materinský jazyk podľa tohto sčítania uviedlo 35 216 obyvateľov (0,65 %), používanie českého jazyka v domácnosti preferuje 17 148 obyvateľov (0,32 %) a na verejnosti ho v tom čase používalo 18 747 obyvateľov (0,35 %).

História[upraviť | upraviť kód]

Prvá veľká migračná vlna smerujúca z územia Čiech na územie dnešného Slovenska súvisela s náboženským prenasledovaním českých protestantov zo strany silne pro-katolíckych Habsburgovcov. Prví exulanti prichádzali už po stavovskom povstaní proti Ferdinandovi I. v roku 1547. Hlavná vlna nastala až po bitke na Bielej hore v roku 1620. Podľa dobových prameňov sa počet exulantov odhaduje až na 4 tisíc osôb. Usádzali sa najmä v obciach Trenčianskej a Nitrianskej župy. Boli medzi nimi najmä roľníci a remeselníci, ale i kňazi, lekári, učitelia a úradníci, ktorí, výrazne prispeli k rozvoju kultúrneho života na našom území. Táto migrácia pokračovala až do začiatku 18. storočia.

Zmenené hospodársko-politické podmienky na konci 19. storočia spôsobili, že česká politická reprezentácia podporovala usídľovanie Čechov na území dnešného Slovenska. Uhorská vláda sa sťahovaniu Čechov bránila, neudeľovala im uhorské občianstvo a obmedzovala ich účasť na podnikaní i v slobodných povolaniach. Napriek tomu na konci 19. storočia prichádzali českí odborníci do vznikajúcich priemyselných centier orientovaných predovšetkým na textilný, drevársky, papierenský a sklársky priemysel.[1] Pri sčítaní v roku 1910 uviedlo na území dnešného Slovenska český materinský jazyk 7 947 obyvateľov.

Obce s najvyšším percentuálnym počtom Čechov (1910)[upraviť | upraviť kód]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

  1. Prečínska Lehota (dnes Lednické Rovne) - 22,39 % (131 Čechov)
  2. Rohov - 13,85 % (45)
  3. Záhorská Ves - 13,60 % (344)
  4. Nemšová - 9,93 % (126)
  5. Látkovce (dnes Uhrovec) - 7,94 % (5)
  6. Hlivištia - 6,98 % (31)
  7. Záturčie (dnes Martin) - 6,71 % (39)
  8. Záblatie (dnes Trenčín) - 6,08 % (38)
  9. Ružomberok - 5,47 % (670)
  10. Lietavská Lúčka - 5,82 % (44)
  11. Ladce - 4,56 % (48)
  12. Trenčianska Teplá - 4,45 % (102)
  13. Devínska Nová Ves - 4,26 % (120)
  14. Petržalka - 4,24 % (125)
  15. Červený Kameň - 3,59 % (44)
  16. České Brezovo - 3,14 % (44)
  17. Cerová - Lieskové (dnes Cerová) - 3,02 % (35)
  18. Gbely - 2,79 % (88)
  19. Žitná - Radiša - 2,76 % (14)
  20. Jablonica - 2,73 % (60)

Obce s najvyšším počtom Čechov (1910)[upraviť | upraviť kód]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

  1. Bratislava - 1.242 (1,59 %)
  2. Ružomberok - 670 (5,47 %)
  3. Záhorská Ves - 344 (13,60 %)
  4. Košice - 227 (0,51 %)
  5. Lučenec - 162 (1,25 %)
  6. Trenčín - 150 (1,92 %)
  7. Prečínska Lehota (dnes Lednické Rovne) - 131 (22,39 %)
  8. Žilina - 127 (1,38 %)
  9. Nemšová - 126 (9,93 %)
  10. Petržalka - 125 (4,24 %)
  11. Devínska Nová Ves - 120 (4,26 %)
  12. Malacky - 120 (2,34 %)
  13. Banská Bystrica - 110 (1,02 %)
  14. Trenčianska Teplá - 102 (4,45 %)
  15. Levoča - 100 (1,33 %)
  16. Kokava nad Rimavicou - 99 (2,13 %)
  17. Trnava - 95 (0,63 %)
  18. Gbely - 88 (2,79 %)
  19. Piešťany - 75 (1,02 %)
  20. Martin - 63 (1,53 %)

Výrazná zmena nastala po roku 1918, kedy vznikla Československá republika. Na územie Slovenska vo veľkom prichádzali príslušníci českej inteligencie, ktorí smerovali do oblasti štátnej správy, súdnictva, armády, pôšt, zdravotníctva, železnice, polície a školstva. Oproti roku 1910, kedy sa k českému materinskému jazyku prihlásilo 7 947 obyvateľov, sa ich počet zvýšil až na 120 926 (3,63 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska) osôb českej národnosti pri sčítaní v roku 1930. Okrem mestského prostredia (v Bratislave v roku 1930 žilo vyše 25 tisíc Čechov) bolo významné ich usídľovanie na prevažne maďarsky hovoriacom území južného Slovenska. V rámci pozemkovej reformy bolo na južnom pohraničí Slovenska (najmä Žitnom ostrove) založených 57 kolónií (Hviezdoslavov, Miloslavov, Bellova Ves a iné), v ktorých tvorilo české a moravské obyvateľstvo 23 % (najvýznamnejšie zastúpenie mali Česi napríklad v obci Hviezdoslavov, kde tvorili väčšinu obyvateľstva a v kolóniách Nové Osady (časť obce Veľké Úľany), kde bolo zo 45 rodín - 31 rodín z Čiech a Moravy a vo Veľkom Harčáši (časť Komárna), kde boli zo 6 rodín - 4 české a moravské). Zvyšok kolonistov tvorili Slováci zo severnejších častí Slovenska a dolnozemskí Slováci.

Nástup fašizmu v Európe ovplyvnil aj osudy Čechov na Slovensku. Po Viedenskej arbitráži 1938 dochádza k strate južného Slovenska, v dôsledku čoho sa znížil aj počet Čechov žijúcich na Slovensku. Krajinský súpis z 31. 12. 1938 uvádza na Slovensku už len 77 488 osôb českej národnosti, z ktorých väčšina nemala na Slovensku domovské právo. Po vzniku Slovenskej republiky 1939 sa situácia Čechov na Slovensku ešte zhoršila, v roku 1943 bolo na Slovensku už len 31 451 Čechov. Prevažná časť českého obyvateľstva bola nútená územia Slovenska opustiť.

Posledná vlna migrácie Čechov na Slovensko nastala po skončení 2. svetovej vojny, najmä však po roku 1948. Migračný pohyb smeroval hlavne do oblasti priemyslu a armády. V súčasnosti sa české obyvateľstvo sústreďuje predovšetkým do krajských (Bratislava, Košice, Trenčín Žilina, Banská Bystrica) a okresných miest susediacich s Českom (Skalica, Považská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom). Percentuálne najvyšší počet, a to vyše 17 % (rok 2001) dosahujú v obci Macov v okrese Dunajská Streda. Tu sa jedná predovšetkým o potomkov českých kolonistov, ktorí v medzivojnovom období osídľovali maďarsky hovoriace oblasti Žitného ostrova.

Obce s najvyšším percentuálnym počtom Čechov (2001)[upraviť | upraviť kód]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

  1. Macov - 17,42 % (27)
  2. Regetovka - 7,14 % (1)
  3. Bottovo - 6,91 % (15)
  4. Vladiča - 6,67 % (5)
  5. Hviezdoslavov - 4,15 % (14)
  6. Kvetoslavov - 4,14 % (34)
  7. Skalica - 3,71 % (557)
  8. Holíč - 3,70 % (422)
  9. Blahová - 3,62 % (13)
  10. Kátov - 3,54 % (20)
  11. Vyšný Komárnik - 3,53 % (3)
  12. Liptovský Peter - 3,49 % (47)
  13. Potoky - 3,45 % (3)
  14. Záhorie (vojenský obvod) - 3,33 % (17)
  15. Kraskovo - 3,21 % (5)
  16. Bacúrov - 3,13 % (3)
  17. Lipové - 3,08 % (6)
  18. Špania Dolina - 2,96 % (5)
  19. Lipovec - 2,93 % (23)
  20. Vrbovce - 2,92 % (47)

Obce s najvyšším počtom Čechov (2001)[upraviť | upraviť kód]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

  1. Bratislava - 8.607 (2,01 %)
  2. Košice - 2.946 (1,25 %)
  3. Trenčín - 1.514 (2,62 %)
  4. Žilina - 1.476 (1,73 %)
  5. Banská Bystrica - 1.224 (1,47 %)
  6. Martin - 1.034 (1,72 %)
  7. Nitra - 881 (1,01 %)
  8. Prešov - 822 (0,89 %)
  9. Liptovský Mikuláš - 741 (2,24 %)
  10. Poprad - 598 (1,06 %)
  11. Trnava - 594 (0,85 %)
  12. Skalica - 557 (3,71 %)
  13. Zvolen - 548 (1,25 %)
  14. Piešťany - 553 (1,81 %)
  15. Prievidza - 543 (1,02 %)
  16. Považská Bystrica - 456 (1,07 %)
  17. Holíč - 422 (3,70 %)
  18. Levice - 401 (1,10 %)
  19. Nové Mesto nad Váhom - 397 (1,86 %)
  20. Komárno - 375 (1,00 %)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Česi na Slovensku [online]. [Cit. 2018-08-30]. Dostupné online.