Holíč

O iných významoch výrazu Holíč pozri Holíč (rozlišovacia stránka).

Holíč
mesto
Námestie mieru s trojičným stĺpom
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Skalica
Región	Záhorie
Nadmorská výška	185 m n. m.
Súradnice	48°48′44″S 17°09′38″V
Rozloha	34,79 km² (3 479 ha)
Obyvateľstvo	10 928 (31. 12. 2023)
Hustota	314,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1205
Primátor	Zdenko Čambal (SNS, SMER-SD, HLAS-SD, SME RODINA)
PSČ	908 51
ŠÚJ	504378
EČV (do r. 2022)	SI
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Bratislavská 5 908 51 Holíč
E-mailová adresa	primator@holic.sk
Telefón	034 / 321 05 11
Fax	034 / 668 22 12
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Holíč
Webová stránka: holic.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Holíčan

Holíč je mesto ležiace v okrese Skalica v Trnavskom kraji.

Polohopis

Mesto Holíč leží na severe Záhorskej nížiny 88 km od Bratislavy. Je vstupnou bránou z Česka na Slovensko s hraničným priechodom na ceste I/51, ktorá spája Nitriansko a Trnavu (72 km) s moravským Brnom (65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín (5 km) v Česku.

Časť regiónu Záhoria, kde leží Holíč je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Okresným mestom je susedná Skalica (7 km) a leží na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a Dolnomoravského úvalu.

Ulice

29. augusta, A. Dubčeka, Bažantnica, Bernolákova, Betlehém, Bottova, Bratislavská, Budovateľská, D. Rapanta, Duklianska, Fučíkova, Gagarinova, Hodonínska, Hollého, Hrubá Lúka, Hurbanova, Hviezdoslavova, J. Čabelku, J. J. Boora, Jednoradová, Jesenského, Jilemnického, Kamenice, Kátovská, Kollárova, Kopčanská, Kpt. Nálepku, Kukučínova, Lesná, Lidická, Lúčky, M. Nešpora, M. R. Štefánika, Malý Vinohrad, Márie Terézie, Mlynská, Moyzesova, Námestie mieru, Námestie sv. Martina, Palárikova, Partizánska, Paseky, Pod hrebeňom, Pod sýpkou, Pod Zadnou Horou, Potočná, Pri kaštieli, Pri štadióne, Priateľstva, Priečna, Rodinné domky, Ružová, Sasinkova, Schiffelova, Sibírska, SNP, Staničná, Sv. Anny, Svätojánska, Školská, Športová, Štepnice, Štúrova, Ulica Márie Terézie, Veterná, Vinohrady, Vrádištská, Vysoká, Zámocká.

Vodné toky

Chvojnica, Morava

Vodné plochy

Štrkáč, Rybník pri kaštieli, Valša

Dejiny

Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku Moravu na diaľkovej obchodnej ceste.

Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu – mladšej kamennej doby. Najdôležitejším archeologickým nálezom (oficiálne nepotvrdeným iba slovenskou archeologickou obcou) v katastrálnom území Holíča je praveký kultový objekt, v ktorom sa našli opracované kamene – megality, ktorých pravosť potvrdil aj celosvetovo uznávaný odborník na megality Charles Tanguy Le Roux. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie nálezy z bronzovej doby, železnej doby i rímsko-barbarskej doby. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím centra Veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov vo Valoch, ale i Velehrade či Starom Meste pri Uherskom Hradišti.

Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, keď prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva – uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli Arpádovci a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body Uhorska. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad, pričom využili prírodné danosti miesta v tvare polostrova.

V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389. Panstvo siahalo na severe až po českú Strážnicu, na východe až po Senicu a na juhu boli súčasťou panstva Studienka a Lakšárska Nová Ves. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku 1228 zriadil Ondrej II. v Holíči pohraničnú colnú stanicu.

Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v 14. storočí objavujú Matúš Čák Trenčiansky, či Stibor zo Stiboríc. V roku 1315 o hrad musel bojovať Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku 1332, kedy prišlo na základe dohody kráľov Karola Róberta a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk.

Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. Českej cesty – významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku 1336. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročné jarmoky.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

• Slováci – 93,82 %
• Česi – 3,68 %
• Rómovia – 0,99 %
• Ukrajinci – 0,48 %
• Maďari – 0,13 %
• Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímski katolíci – 66,35 %
• bez vyznania – 23,20 %
• evanjelici a. v. – 6,04 %
• pravoslávni – 0,67 %
• grécki katolíci – 0,21 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Pozri článok: Zoznam kultúrnych pamiatok v Holíči

Sakrálne pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Božského srdca Ježišovho, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1397. Barokovou úpravou prešiel na konci 17. storočia, keď bola postavená veža. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Nachádzajú sa tu tri barokové oltáre, Božského srdca Ježišovho, Panny Márie a sv. Martina. Fasády kostola sú členené opornými piliermi, lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená pilastrami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkom a hodinami a ihlancovou helmicou.

• Loretánska kaplnka, pôvodne gotická rotunda na pôdoryse osemuholníka s polygonálne ukončeným presbytériom z prvej tretiny 15. storočia. Stojí na mieste staršej ranogotickej stavby, ktorá pôvodne slúžila ako farský kostol Holíča. Časť materiálu staršej stavby bola použitá pri stavbe súčasného kostola. V rokoch 1727 – 1779 prešla barokovou úpravou, ktorá jej dala dnešnú podobu. V 70. rokoch 20. storočia prešla obnovou. V súčasnosti je objekt bez vnútorného zariadenia a neprístupný. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi, presbytérium je členené slepými arkádami ukončenými lomeným oblúkom. Kaplnka je ukončená sanktusníkom na kruhovom pôdoryse.

• 
  Kostol Božského srdca Ježišovho
• 
• 
  Kostol a Loretánska kaplnka
• 
  Loretánska kaplnka

• Rímskokatolícky kostol sv. Martina s kláštorom kapucínov, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z rokov 1752 – 1755. Autorom stavby je cisársky staviteľ J. N. Jadot. Kapucínsky kláštor bol zrušený jozefínskymi reformami, od roku 1755 slúžil ako farský kostol, v súčasnosti ho spravujú premonštráti. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariedenie kostola je barokovo-klasicistické z doby vzniku stavby. Fasády kostola sú jednoduché so segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie kostola je ukončené trojuholníkovým štítom s kazulovým oknom so šambránou. Kláštor je švorkrídlová dvojpodlažná stavba s centrálnym rajským dvorom. Jej fasády sú horizontálne členené kordónovou rímsou a oknami s jednoduchými šambránami.

• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1787 – 1788. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Zariedenie kostola vzniklo podľa návrhu Karla von Berteleho v roku 1888. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár s obrazom Kristus na Olivovej hore. Krstiteľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a stredným rizalitom s pásovaním. Okná so šambránami sú segmentovo ukončené s klenákmi. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s vročením 1788, z ktorého vyrastá veža s barokovou helmicou.

• Kaplnka sv. Floriána, baroková stavba na pôdoryse šesťuholníka z roku 1762. Nachádza sa v areáli cintorína. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Strecha je ukončená dvojstupňovým šesťuholníkovým sanktusníkom.

• 
  Kostol sv. Martina
• 
  Interiér kostola
• 
  Kapucínsky kláštor
• 
  Evanjelický kostol
• 
  Floriánska kaplnka

Ostatné pamiatky

• Holíčsky kaštieľ, trojpodlažná dvojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1736 – 1762. Stojí na mieste pôvodne stredovekého vodného hradu, ktorý vznikol pravdepodobne už v druhej polovici 12. storočia. Pôvodný objekt bol prestavaný na opevnený palác v období gotiky, kedy patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V 15. storočí bol objekt novo opevnený a v období renesancie, po roku 1678 bol výrazne prestavaný doplnením o protiturecké hviezdicové opevnenie s kazematami s vonkajšou i vnútornou priekopou. Do súčasnej podoby sa dostal po roku 1736, kedy patril Habsburgovcom. Autormi stavby sú poprední rakúski architekti pôsobiaci na cisárskom dvore, F. A. Hillebrandt, J. N. Jadot, J. B. Chamant. Neskorobaroková stavba je umiestnená do stredu renesančného opevnenia. Stavbe dominuje východne orientované nádvorie, cour d'honneur. V interiéri sa po devastácii v druhej polovici 20. storočia dochovala iba kaplnka a čínska sála s dochovanými koženými tapetami. Fasády sú členené v parteri horizontálnym pásovaním, na poschodiach vysokým pilastrovým rádom. Stredný rizalit je z oboch strán ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom sú umiestnené hodiny.

• 
  Kaštieľ s opevnením
• 
• 
• 
• 
  Interiér

• Trojičný stĺp, neoklasicistické súsošie z roku 1901. Obnovou prešiel v roku 1988.

• Veterný mlyn, technická pamiatka, kamenná trojpodlažná stavba na pôdoryse kruhu z 80. rokov 19. storočia. Ide údajne o jediný zachovaný historický veterný mlyn na Slovensku. Vybudoval ho stolársky majster pôvodom z Jevíčka František Sláma. Využíval sa do roku 1926. V roku 1970 prešiel obnovou. Mlyn má kamenné neomietané fasády, ukončený je kupolovitou strechou.

• 
  Veterný mlyn
• 
• 
  Interiér mlyna

• Holíčska manufaktúra na výrobu fajansy, komplex dvoch protiľahlých dvojpodlažných jednotraktových barokových objektov na pôdoryse písmena U z rokov 1745 – 1762. Manufaktúru založil František Štefan Lotrinský na mieste habánskych keramických dielní. V rokoch 1783 – 1791 boli objekty rozšírené o bočné jednopodlažné krídla. Výroba bola v týchto objektoch ukončená v roku 1836, keď boli stavby adaptované na kasíno. V súčasnosti je časť objektov využívaná pre potreby mestského úradu a ZUŠ. Fasády objektov majú v parteri segmentovo ukončené okná so šambránami. Obe stavby majú centrálny rizalit so vstupnou bránou ukončený polkruhovou atikou, na jednej strane s terčíkom, na druhej s hodinami.

Múzeá

• Múzeum Keramiky

Hudba

• DUALIT – producent SK scény
• Čavalenky
• Junior Monda

Parky

• Školský park
• Park na námestí

Pravidelné podujatia

• Zámocké štvrtky v Holíčskom kaštieli
• Holíčsky jarmok
• Tradície bez hraníc na holíčskom kaštieli
• Letecko modelársky deň
• Cibuľa fest – festival
• Stavanie Májky s Májovankou na Námestí mieru
• Medzinárodný festival dychových hudieb "Z oboch brehú Moravy"

Školstvo

• Spojená škola
• Základná škola Školská 2
• Základná škola Bernolákova 5

Hospodárstvo

Dôležité firmy

• Eissmann Automotive Slovensko, s. r. o.
• Fortaco s. r. o.

Šport

• Športovo-strelecký klub Wywar Holíč
• futbalový klub TJ Iskra Holíč
• AK Junior Holíč – atletický klub/2ZŠ Holíč
• MŠK BO Holíč – basketbalový klub
• Športovo Strelecký klub 77 beta
• Šachový klub Holíč
• Boxový klub Box Club Holíč
• Športový Klub Lúčky Holíč

Osobnosti mesta

Rodáci

• Daniel Rapant (* 1897 – † 1988), historik, archivár a vysokoškolský pedagóg
• Imrich Vanek (* 1908 – † 2001), priekopník moderného chovu králikov, šľachtiteľ prvých dvoch národných plemien, posudzovateľ a publicista
• Jozef Čabelka (* 1910 – † 1987), mikrometalurg a expert na zváračstvo
• Ladislav Dorušák (* 1923 – † 1997), kňaz-dekan
• Marián Hatala (* 1958), básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a pedagóg

Pôsobili tu

• Jozef Agnelli (* 1852 – † 1923), kňaz, šlachtiteľ, pestovateľ liečivých rastlín a publicista
• Mirko Nešpor (* 1924 – † 1944), vysokoškolák, antifašita, účastník SNP

Čestné občianstvo

• Markus Habsburg-Lothringen (* 1946), rakúsky šľachtic, arcivojvoda z toskánskej línie Habsburgovcov. Čestný občan mesta od roku 2016.

Partnerské mestá

• Hložany, Srbsko
• Hodonín, Česko
• Hollabrunn, Rakúsko

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holíč
• Wikislovník ponúka heslo Holíč

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Holíči

Externé odkazy

• Oficiálny web