Daniel Rapant

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Daniel Rapant
historik, archivár, univerzitný pedagóg
Daniel Rapant
Dielo
Polia pôsobnosti slovenské dejiny 19. storočia, metodológia histórie
Známy vďaka uvedenie pozitivizmu do skúmania slovenských dejín
Významné práce Slovenské povstanie v roku 1848-49 (1937 – 1967)
Vedecké pôsobenie Univerzita Komenského,
Matica slovenská,
Univerzitná knižnica v Bratislave
Alma mater Univerzita Komenského,
Vysoká škola archívna v Prahe,
Sorbonna
Akademický titul doktor filozofie
Vedecká hodnosť doktor vied
Osobné informácie
Narodenie 17. apríl 1897
Holíč, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie 17. apríl 1988 (91 rokov)
Bratislava, ČSSR (dnes Slovensko)
Manželka Hana Meličková

Prof. PhDr. Daniel Rapant, DrSc. (* 17. apríl 1897, Holíč, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko – † 17. apríl 1988, Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko) bol slovenský historik, archiváruniverzitný pedagóg. Bol manželom herečky Hany Meličkovej. Jeho významný prínos spočíva v uvedení pozitivistickej metodológie do skúmania slovenských dejín – a teda etablovaní histórie na Slovensku ako vedy (na rozdiel od vlastivedného prístupu predchádzajúcich generácií slovenskej inteligencie).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Maturoval v Skalici v roku 1917. V rokoch 1918 – 1922 študoval históriu a slavistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Popritom v rokoch 1919 – 1921 absolvoval Štátnu archívnu školu v Prahe. V rokoch 1922 – 1923 absolvoval študijný pobyt na Sorbonne v Paríži.

Roku 1924 nastúpil do funkcie hlavného župného archivára v Bratislave. 1. júla 1928 sa stal prednostom Krajinského archívu, kde pôsobil až do roku 1933.

Od roku 1933 pôsobil ako mimoriadny profesor česko-slovenských dejín na Univerzite Komenského v Bratislave. Roku 1938 sa stal riadnym profesorom v spomenutom odbore. V rokoch 1938 – 1939 predsedal česko-slovensko-maďarskej komisii pre menšinové otázky. V rokoch 1945 bol rektor UK.

V rokoch 1945 – 1948 bol predsedom Historického odboru Matice slovenskej.

Inicioval vznik Slovenskej historickej spoločnosti, ktorej prvým predsedom sa na jar 1946 sám stal.

Roku 1950 dostal od predstaviteľov vtedajšieho režimu zákaz prednášať. Krátky čas pracoval v Univerzitnej knižnici v Bratislave (1956 – 1958), potom odišiel do dôchodku. Roku 1968 sa stal akademikom SAV.

Slovenskú historiografiu pozdvihol z vlastivednej polohy na vedeckú úroveň. Jeho dielo predstavuje 25 knižných a pramenných publikácií, veľké množstvo štúdií a článkov. Viedol polemiku s Václavom Chaloupeckým o samostatnosti slovenských dejín do roku 1918, keď za spoločné česko-slovenské dejiny považoval len dejiny Čechov a Slovákov po roku 1918. Venoval sa najmä problematike národného obrodenia. Jeho hlavným dielom v tejto oblasti bol 12-zväzkový dokument, v ktorom sú chronologicky usporiadané všetky udalosti na Slovensku, súvisiace s revolučnými rokmi Slovenské povstanie roku 1848-1849. V III. diele, pozostávajúcom z troch zväzkov sú uvedené citácie z Hurbanových Rozpomienok, veľmi hodnotná 16 stranová správa kpt. Bórika, ďalej po nemecky písané vojenské hlásenia kpt. Bloudka, novinové články Bloudkovho sekretára, ináč moravského novinára Matěja Mikšíčka, výňatky zo životopisu Jonáša Záborského, ďalšie správy, hlásenia, verejné oznamy a podobne. Písal však aj práce týkajúca iných historických období, najmä veľkomoravského a stredovekého. Ako prvý vedecky vyvrátil názor o neosídlení prevažnej časti územia Slovenska pred 13. storočím (O Starý Liptov).

Dopady[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho meno nesie Cena Daniela Rapanta.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Asimilácia odrodilých Slovákov (Mladé Slovensko č. 3-4/1921)
  • Národ a dejiny (1924)
  • Národ a československá otázka (1925)
  • K počiatkom maďarizácie. I. diel. Vývoj rečovej otázky v Uhorsku 1740-1790. (Sp. fil. fak. Bratislava 1927)
  • Maďarizácia, Trianion, revízia a demokracia (Prúdy 1930)
  • Maďarónstvo Bernolákovo (Bratislava 1930)
  • Československé dejiny. Problémy a metódy (1930)
  • K počiatkom maďarizácie. II. diel . Prvé zákony maďarizačné 1790-1792. (Bratislava 1931)
  • O Starý Liptov (1934)
  • Slovenské povstanie v roku 1848-1849, I/1-2—V/1-2 (1937, 1947, 1948, 1950, 1954, 1956, 1958, 1961, 1963, 1967, 1972)
  • Pribinov nitriansky kostolík (1941)
  • Doba štúrovská (1942)
  • Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842 (Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1943)
  • Viedenské memorandum slovenské z roku 1861 (1943)
  • Ilegálna maďarizácia 1790-1840 (1947)
  • Tatrín. Osudy a zápasy. (1950)
  • Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. I/1-3. (1953)
  • Slováci v dejinách (Slovenské pohľady č. 3/1968)
  • Logika dejín (Kultúrny život č. 33/1968)

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]