Železná doba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Železná doba (lingvisticky nevhodne doba železná)[pozn 1] je obdobie dejín ľudstva, ktoré nasledovalo po konci bronzovej doby. Tento termín zaviedol dánsky múzejník Christian Jürgensen Thomsen na základe toho, že podľa zachovaných archeologických nálezov v tomto období človek všeobecne používal železo vo výrobe pracovných nástrojov a zbraní.[4][3]

Aj keď je definícia železnej doby splnená aj pre Blízky východ a niektoré iné oblasti Zeme, pojem sa ako označenie epochy spravidla používa len pre Európu, pretože napríklad v Egypte či Mezopotámii už v tomto období bolo historické obdobie (písomne doložené štáty, dynastie a podobne) a delenie dejín týchto oblastí sa teda opiera o iné charakteristiky.

Časové zaradenie[upraviť | upraviť zdroj]

Železná doba nenastúpila všade rovnako – na Prednom východe sa železo začalo používať už v polovici 3. tisícročia a širšie uplatnenie našlo v druhej polovici 2. tisícročia[3] (od 1600 pred Kr., ešte viac od 1200 pred Kr.). Tradične za začiatok železnej doby na Blízkom východe považujeme rok 1200 pred Kr. Železo bolo rozšírené v Mezopotámii, u Chetitov aj v Egypte. Chetiti technológiu výroby železa starostlivo strážili, po páde ich ríše (okolo 1200 pred Kr.) sa technológia rozšírila aj do Európy. Napríklad v Grécku sa železná doba začína okolo 1100 pred Kr. Do Ruska železo priniesli Skýti, ktorí ho asi prevzali od balkánskych Trákov. V Indii sa železo objavuje okolo 1100 až 1000 pred Kr. Na Slovensku sa železo rozšírilo v 9-/8. storočí, v západostrednej Európe v 7./6. storočí, v severnej v 6. storočí.

Železná doba sa skončila v Európe s nastúpom helenizmu (Grécko), začlenením do alebo pod vplyv Rímskej ríše (južná a stredná Európa) alebo až včasným stredovekom (severná Európa).

Periodizácia v Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Železná doba sa delí na starú a mladú.

Kým v niektorých krajinách strednej a západnej Európy (vrátane Slovenska) je vo zvyku považovať starú železnú dobu za totožnú s halštatskou dobou, vo viacerých krajinách najmä západostrednej Európy sa začiatok halštatskej doby (do roku 700 pred Kr.) zaraďuje ešte do bronzovej doby.

Mladá je v celej Európe obsadenej Keltmi zhodná s laténskou dobou, v ostatných častiach Európy sa nazýva predrímska železná doba.

Periodizácia na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Železná doba:

  • halštatská doba (stará železná doba, staršia železná doba) (850/800/750/700 – 450/400 pred Kr.)
  • laténska doba (mladá železná doba, mladšia železná doba) (450/400 pred Kr. – prelom letopočtu/6/10 po Kr.)

Halštatskou dobou sa na Slovensku a okolí končí pravek v pravom slova zmysle (=prehistória) a laténskou dobou začína protohistorické obdobie (=raná dejinná doba; 450/400 pred Kr.- 833 po Kr.).

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri halštatská doba na Slovensku a laténska doba na Slovensku.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Inverzný slovosled, pri ktorom v slovnom spojení stojí adjektívum za substantívom, sa v staršom období spisovnej slovenčiny uplatňoval v širšej miere, hoci nemal oporu v slovenských nárečiach. Do terminológie jednotlivých odborov sa dostal pod vplyvom iných jazykov, najmä latinčiny. Podľa vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, je uplatňovanie inverzného slovosledu mimo zoologických a botanických názvov (napr. kuna skalná, smrekoved opadavý) a chemických názvov (napr. kyselina sírová) nevhodným riešením, lebo „by sa tak narúšali základné pravidlá o slovoslede v spisovnej slovenčine“ a preto radí „názvy jednotlivých periodizačných úsekov pravek a staroveku dôsledne používať v podobe ľadová doba, kamenná doba, medená doba, bronzová doba, laténska doba, halštatská doba, železná doba, rímska doba, teda tak, ako sa niektoré z týchto termínov uvádzajú v Krátkom slovníku slovenského jazyka[1].“[2] V takejto podobe názov uvádza aj Encyklopédia archeológie (1986).[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pozri: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „doba“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 802240750X 
  2. Pozri bližšie: Spytovali ste sa : Bronzová doba či doba bronzová?“, Kultúra slova 31 (2): 118 – 120, 1997, ISSN 0023-5202, http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1997/2/ks1997-2.html#spytovali-ste-sa 
  3. a b c Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „želená doba“, Encyklopédia archeológie, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 1013 
  4. železná doba. In Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 818.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • železná doba. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 1013.