Rotunda
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rotunda (z lat. rotundus – kruhový) je typ stavby na centrálnom kruhovom pôdoryse. V pôvodnom význame išlo o akýkoľvek centrálny priestor. Dnes sa tento termín používa aj na označenie špecifického typu malého centrálneho kostola, používaného v ranom stredoveku.
Od 9. do 11. storočia bolo v Strednej Európe postavených veľa kostolov. Tieto stavby kruhového pôdorysu v priemere 6-9 metrov boli zvyčajne doplnené o jednu alebo viaceré apsidy.
Románske rotundy na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
- Rotunda svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici, 9. storočie
- Rotunda svätého Juraja v Skalici, 11. storočie
- Rotunda Najsvätejšej Trojice v Chrasťi nad Hornádom, 12. storočie
- Rotunda Povýšenia svätého Kríža v Križovanoch nad Dudváhom, 13. storočie
- Rotunda svätej Margity Antiochijskej v Šiveticiach, 13. storočie
- Rotunda Dvanástich apoštolov v Bíni, 13. storočie
- Rotunda svätej Anny v Prihradzanoch, 13. storočie
-
Nitrianska Blatnica
-
Skalica
-
Križovany nad Dudváhom
-
Šivetice
-
Bíňa
