Chrasť nad Hornádom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrasť nad Hornádom
obec
Kostol Najsvätejšej Trojice
Pôvod názvu: z hustého krovia - chraste
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 420 m n. m.
Súradnice 48°55′29″S 20°42′18″V / 48,9246°S 20,7049°V / 48.9246; 20.7049
Rozloha 9,39 km² (939 ha) [1]
Obyvateľstvo 912 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 97,12 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1280
Starosta Ondrej Mihňák[3] (SMER-SD)
PSČ 053 63 (pošta Spišský Hrušov)
ŠÚJ 543152
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Chrasť nad Hornádom 165
053 63 Spišský Hrušov
Telefón 449 21 94
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: chrastnadhornadom.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrasť nad Hornádom je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Galmusu.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Jamník, Poráč, Spišský Hrušov, Vítkovce, Matejovce nad Hornádom.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Hornád, Zlatník, Tekovský jarok

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

  • 1280Horost
  • 1344Harast
  • 1773Hrost
  • 1786Hrasce
  • 1808Chrasť
  • 1927Chrasť na Slovensku
  • 1932Chrasť nad Hornádom

Nemecký názov: Hrosst
Maďarský názov: Harászt

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]

1990 - 1993 František Pramuka (NEKA)
1993 - 2002 Jozef Melega (KDH) (KDH)
2002 - 2003 Jozef Melega (ANO + KDH + SDKÚ)
2004 - 2006 Marián Melega
2006 - 2010 Marián Melega (SDKÚ-DS, KDH)
2010 - 2014 Marián Melega (SDKÚ-DS, KDH)
11.12.2014 Marián Melega (KDH,ROI)

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

1990 - 1994 - 11 poslancov
1994 - 1998 - 11 poslancov (5 KDH, 3 HZDS, 3 NEKA)
1998 - 2002 - 11 poslancov (8 KDH, 3 NEKA)
2002 - 2006 - 7 poslancov (4 KDH, 3 SDKÚ)
2006 - 2010 - 7 poslancov (6 KDH, 1 NEKA )
2010 - 2014 - 7 poslancov (7 KDH,od 7.11.2013 6 KDH 1 NEKA )
11.12.2014- ? 3 poslanci (3 KDH) od 22.12.2014 1 poslanec nez.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 350 67
1880 338 60
1890 343 66
1900 295 60
1910 276 63
1921 313 59
1930 322 61
1950 365 63
1961 489 81
1970 625 106
1980 689 122
1991 684 140
2001 725 136

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 713 98,1
Gréckokatolícka cirkev 6 0,8
Bez vyznania 4 0,6
Ostatné a nezistené 4 0,6

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 692 95,2
rómska 31 4,3
ostatné a nezistené 4 0,6

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová románska stavba s troma apsidami a vežou umiestnenou nad presbytériom, z druhej polovice 12. až prvej polovice 13. storočia.[4] Pôvodne išlo o románsku rotoundu tvorenú centrálnym štvorcovým priestorom so štyrmi apsidami na všetkých stranách – tetrakoncha. Apsidy boli zaklenuté konchami. Bola postavená na staroslovanskom kultovom mieste, ako dominanta okolia. Už v druhej polovici 13. storočia bol stredný priestor nadstavaný, vznikla tak veža. Pri stavbe boli použité okná s lomeným oblúkom a centrálnym stĺpikom, ktoré odkazujú na prenikanie gotického slohu. Asi v roku 1646 bola západná apsida zbúraná a nahradená loďou zaklenutou krížovou hrebienkovou klenbou, z rotundy sa tak stal jednoloďový kostol. Pri tejto úprave bol priestor veže novo zaklenutý a vznikli nové eliptické okná. Upravovaný bol v rokoch 1694 a 1749-1755, po tom čo ho poškodil blesk. V roku 1950 bola veža nadsavaná o asi pol metra. Okrem hmoty stavby sa zo stredovekých detailov zachovalo románske okno vo východnej apside, štrbinové okno na západnej strane veže, alebo fragment nástennej maľby na severnej strane centrálneho priestoru s motívom Krista vstávajúceho z hrobu. Pôvodný, dnes zamurovaný románsky vchod bol lokalizovaný na západnej strane južnej apsidy. Pod súčasnou výmaľbou od J. Hanulu sa sondami zistili gotické nástenné maľby v dvoch vrstvách. Bočné oltáre sú neskorobarokové z konca 18. storočia. Barokový západný portál má profilované ostenie s uchami a rozoklaný frontón s nápisovou tabuľou a aliančným erbom Mariášiovcov z roku 1749.[5] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenýmmi oknami. Nad loďou je sanktusník ukončený barokovou helmicou. Veža s gotickými oknami s lomeným oblúkom je ukončená ihlancovou helmicou.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola - č. d. 44
  • Základná škola - č. d. 44

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí jedna telovýchovná jednota z futbalovým oddielom.Niekoľko sezón mala aj stolnotenisový oddiel. Momentálne pôsobia futbalové družstvá dospelých, dorastu a žiakov v okresnej súťaži SOFZ.Striedavo však už hrali aj vo vyššej, krajskej súťaži.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Chrasť nad Hornádom [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]