Hrabušice
| Hrabušice | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Hrabušický potok |
| Nadmorská výška | 548 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V |
| Rozloha | 40,89 km² (4 089 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 536 (31. 12. 2019) [2] |
| Hustota | 62,02 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1279 |
| Starosta | Jana Skokanová[3] (KDH) |
| PSČ | 053 15 |
| ŠÚJ | 526592 |
| EČV | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hrabušice Hlavná ulica 171 053 15 Hrabušice |
| Telefón | 449 03 38 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Poloha obce v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Hrabušice | |
| Webová stránka: hrabusice.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis[upraviť | upraviť kód]
Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Asi 1 km južne od obce sa začína prielom Hornádu. Spišská Nová Ves je vzdialená 16 km, Poprad 14 km a Kežmarok 23 km.
Susedné obce[upraviť | upraviť kód]
Spišský Štvrtok, Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce
Ulice[upraviť | upraviť kód]
Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná, Tomašovská, Emila Makovického
Vodné toky[upraviť | upraviť kód]
Hrabušický potok (hov. Vydrničanka)
Vodné plochy[upraviť | upraviť kód]
25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.
História[upraviť | upraviť kód]
Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.
Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.
Staré a cudzie názvy obce[upraviť | upraviť kód]
- 1279 (villa) Composita
- 1284 Capusdorf
- 1307 Kabuzdorf
- 1328 Kabisdorf
- 1440 Kaposztafalva
- 1773 Hrabusicze
- 1786 Harbussice
- 1920 Hrabušice
Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]
Pamiatky[upraviť | upraviť kód]
Hrabušický hrad[4][upraviť | upraviť kód]
Tiež Marcelov hrad. Zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad postavený v prvej polovici 13. stor., začiatkom 15. stor. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. stor. tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. stor. hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
Katolícky kostol[upraviť | upraviť kód]
Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.
Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 – 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela.
Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana.
Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.
Katolícka fara[upraviť | upraviť kód]
Pôvodne renesančná stavba zo 17. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Dvojpodlažná obdĺžna budova s klasicisticky upravenou hlavnou fasádou. V jej strednej osi je tympanónový rizalit. Má manzardovú strechu a v miestnostiach na prvom podlaží sú valené klenby s krížovými hrebienkami alebo s lunetami a pruské klenby.
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť kód]
12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť kód]
Farský úrad[upraviť | upraviť kód]
Rímskokatolícky – Hlavná ulica 600
Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:
1710 – 1711 Vojtech Šiserovič
1711 – 1714 Juraj Janovič
1714 – 1717 Štefan Koterbakovič
1717 – 1738 Ján Magassy
1738 – 1740 Jan Augustin Švábenský
1740 – 1775 Matej Sartoris
1775 – 1776 Ignác Klaus
1776 – 1791 Ján Kraitzer
1791 – 1806 Jozef Schechovič
1806 – 1813 Ján Lipter
1813 – 1817 Ján Čamrda
1817 – 1869 Michal Kolársky (1789, Buglovce – 1869, Hrabušice)
1869 – 1906 Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 – 1948 Ľudovít Sax (1856 – 1948)
1948 – 1958 Július Hromada (1899 – 1960)
1958 – 1984 Pavol Dobránsky (1922, Markušovce -?)
1984 – 1996 ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 – 2011 Mgr. Andrej Barnáš (* 1969 Lesnica)
2011 – 2014 PhDr. Pavol Kula
2014 - Mgr. Ľubomír Cvengroš
Školstvo[upraviť | upraviť kód]
Základná škola s materskou školou – Hlavná 369
Politika[upraviť | upraviť kód]
Predsedovia MNV[upraviť | upraviť kód]
1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)
Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť kód]
Obecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | 1 476 | - |
| 1880 | 1 566 | 164 |
| 1890 | 1 405 | 176 |
| 1900 | 1 256 | 170 |
| 1910 | 1 161 | 190 |
| 1921 | 1 088 | 192 |
| 1930 | 1 402 | 224 |
| 1950 | 1 567 | 270 |
| 1961 | 1 937 | 307 |
| 1970 | 2 035 | 344 |
| 1980 | 2 117 | 441 |
| 1991 | 1 989 | 418 |
| 2001 | 2 173 | 443 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1 992 | 91,7 |
| Gréckokatolícka cirkev | 9 | 0,4 |
| Pravoslávna cirkev | 5 | 0,2 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 11 | 0,5 |
| Bez vyznania | 103 | 4,7 |
| Ostatné a nezistené | 53 | 2,4 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 1 814 | 83,5 |
| rómska | 348 | 16,0 |
| rusínska | 1 | 0,0 |
| ukrajinská | 1 | 0,0 |
| česká | 3 | 0,1 |
| ostatné a nezistené | 6 | 0,3 |
Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).[5]
Osobnosti[upraviť | upraviť kód]
- Štefan Lángoš (* 1897 – † 1984), lesný inžinier a historik
- Emil Makovický (* 1908 – † 1986), maliar
- Jozef Telgársky (* 1919 – † 1998), spisovateľ
- Pavol Breier (* 1921), lekár-parazitológ, fotograf a publicista
Turizmus[upraviť | upraviť kód]
Z obce je prístupných niekoľko významných turistických atrakcií Národného parku Slovenský raj:
- Prielom Hornádu po
turistickej značke cez rázc. Hrdlo Hornádu - Kláštorisko cez rázc. Hrdlo Hornádu alebo Podlesok
- roklina Suchá Belá cez lokalitu Podlesok po turistickej značke
- dolina Veľkej Bielej vody po turistickej značke cez Podlesok
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
- ↑ KSSJ