Hrabušice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V / 48.966667; 20.400000
Hrabušice
obec
Hrabusice1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Rieka Hrabušický potok
Nadmorská výška 548 m n. m.
Súradnice 48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V / 48.966667; 20.400000
Rozloha 40,89 km² (4 089 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 521 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 61,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1279
Starosta Jana Skokanová[3] (KDH, SMER-SD)
PSČ 053 15
ŠÚJ 526592
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hrabušice
Hlavná ulica 171
053 15 Hrabušice
Telefón 449 03 38
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Hrabušice
Webová stránka: www.hrabusice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Asi 1 km južne od obce sa začína prielom Hornádu. Spišská Nová Ves je vzdialená 16 km, Poprad 14 km a Kežmarok 23 km.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Spišský Štvrtok, Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná, Tomašovská, Emila Makovického

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Hrabušický potok (hov. Vydrničanka)

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.

Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.

Staré a cudzie názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1279 (villa) Composita
  • 1284 Capusdorf
  • 1307 Kabuzdorf
  • 1328 Kabisdorf
  • 1440 Kaposztafalva
  • 1773 Hrabusicze
  • 1786 Harbussice
  • 1920 Hrabušice

Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Hrabušice z Čertovej sihote

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Marcelov hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad postavený v prvej polovici 13. stor., začiatkom 15. stor. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. stor. tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. stor. hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.

Katolícky kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.

Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 – 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela.

Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana.

Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.

Katolícka fara[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne renesančná stavba zo 17. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Dvojpodlažná obdĺžna budova s klasicisticky upravenou hlavnou fasádou. V jej strednej osi je tympanónový rizalit. Má manzardovú strechu a v miestnostiach na prvom podlaží sú valené klenby s krížovými hrebienkami alebo s lunetami a pruské klenby.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky – Hlavná ulica 600
Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:

1710 – 1711  Vojtech Šiserovič
1711 – 1714  Juraj Janovič
1714 – 1717  Štefan Koterbakovič
1717 – 1738  Ján Magassy
1738 – 1740  Jan Augustin Švábenský
1740 – 1775  Matej Sartoris
1775 – 1776  Ignác Klaus
1776 – 1791  Ján Kraitzer
1791 – 1806  Jozef Schechovič
1806 – 1813  Ján Lipter
1813 – 1817  Ján Čamrda
1817 – 1869  Michal Kolársky (1789, Buglovce – 1869, Hrabušice)
1869 – 1906  Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 – 1948  Ľudovít Sax (1856 – 1948)
1948 – 1958  Július Hromada (1899 – 1960)
1958 – 1984  Pavol Dobránsky (1922, Markušovce -?)
1984 – 1996  ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 – 2011 Mgr. Andrej Barnáš (* 1969 Lesnica)
2011 –  2014 PhDr. Pavol Kula

2014 - Mgr. Ľubomír Cvengroš

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základná škola s materskou školou – Hlavná 91

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedovia MNV[upraviť | upraviť zdroj]

1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 1 476 -
1880 1 566 164
1890 1 405 176
1900 1 256 170
1910 1 161 190
1921 1 088 192
1930 1 402 224
1950 1 567 270
1961 1 937 307
1970 2 035 344
1980 2 117 441
1991 1 989 418
2001 2 173 443

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

  Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 1 992 91,7
Gréckokatolícka cirkev 9 0,4
Pravoslávna cirkev 5 0,2
Evanjelická cirkev a. v. 11 0,5
Bez vyznania 103 4,7
Ostatné a nezistené 53 2,4

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

  Počet obyvateľov %
slovenská 1 814 83,5
rómska 348 16,0
rusínska 1 0,0
ukrajinská 1 0,0
česká 3 0,1
ostatné a nezistené 6 0,3

Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).[4]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Z obce je prístupných niekoľko významných turistických atrakcií Národného parku Slovenský raj:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. KSSJ

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]