Hrabušice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hrabušice
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Vodný tok Hrabušický potok
Nadmorská výška 548 m n. m.
Súradnice 48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V / 48.966667; 20.400000
Rozloha 40,89 km² (4 089 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 609 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 63,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1279
Starosta Marcel Kacvinský[3] (HLAS-SD, SME RODINA, SNS)
PSČ 053 15
ŠÚJ 526592
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hrabušice
Hlavná ulica 171
053 15 Hrabušice
Telefón 449 03 38
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hrabušice
Webová stránka: hrabusice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Asi 1 km južne od obce sa začína prielom Hornádu. Spišská Nová Ves je vzdialená 16 km, Poprad 14 km a Kežmarok 23 km.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Spišský Štvrtok, Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná, Tomašovská, Emila Makovického

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Hrabušický potok (hov. Vydrničanka); Hornád

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.

Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedovia MNV[upraviť | upraviť zdroj]

1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 1 476 -
1880 1 566 164
1890 1 405 176
1900 1 256 170
1910 1 161 190
1921 1 088 192
1930 1 402 224
1950 1 567 270
1961 1 937 307
1970 2 035 344
1980 2 117 441
1991 1 989 418
2001 2 173 443

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

  Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 1 992 91,7
Gréckokatolícka cirkev 9 0,4
Pravoslávna cirkev 5 0,2
Evanjelická cirkev a. v. 11 0,5
Bez vyznania 103 4,7
Ostatné a nezistené 53 2,4

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

  Počet obyvateľov %
slovenská 1 814 83,5
rómska 348 16,0
rusínska 1 0,0
ukrajinská 1 0,0
česká 3 0,1
ostatné a nezistené 6 0,3

Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol Svätý sv. Vavrinca, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou, z druhej tretiny 13. storočia.[5] Úpravami prešiel na začiatku 15. storočia, keď bolo zbúrané pravouhlé presbytérium a nahradené polygonálnym. Bola pristavaná aj severná bočná kaplnka a sakristia zaklenutá valenou klenbou. V roku 1782 prešiel barokovými úpravami, keď bola novo zaklenutá loď. V roku 1916 kostol vyhorel, poškodená bola najmä veža, ktorá bola následne prestavaná. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou s rebrami s klinovitou profiláciou a loď pruskými klenbami. Z románskych detailov sa dochoval južný ústupkový portál s polkruhovou archivoltou a výmaľbou v tympanóne zo začiatku 15. storočia znázorňujúcu scénu Ukrižovania a združené okná veže.[6] Hlavný oltár sv. Vavrinca je gotický krídlový z rokov 1510-1515, podieľala sa na ňom dielňa Majstra Pavla z Levoče a Majstra Hansa T. V skrini sú sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca, na vonkajších stranách pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela je prázdna, v nadstavci sú gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela. Bočný oltár sv. Anny má gotickú skriňu so súsoším Metercie z rokov 1515-1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. storočia. Krstiteľnica je renesančná pieskovcová s tepaným vrchnákom z roku 1656 od M. Zimmermana. Kazateľnica je rokoková z roku 1760. V sakristii sa dochovalo gotické lavabo dekorované vimperkom a krabmi.[7] Organ od neznámeho majstra je z rokov 1783-1791.[8] Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a opornými piliermi. Okná presbytéria majú gotické kružby. Veža so združenými románskymi oknami je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Hrabušický hrad[9], alebo Marcelov hrad, archeoloická lokalita zaniknutého hradu z prvej polovice 13. storočia.[10] Nachádza sa na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Začiatkom 15. storočia bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. storočia tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. storočia hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
  • Čákiovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1777. Úpravami prešla v 19. storočí.[11] Dnes sa tu nachádza rímskokatolícka fara. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s hrebienkami a lunetami a pruské klenby.[12] Fasády sú členené nárožnou bosážou a oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná prízemia sú prekryté barokovými mrežami.
  • Ľudový dom č. 466 v časti Píla, jednopodlažná trojdielana päťpriestorová zrubová stavba z roku 1874. Úpravami prešiel v roku 1970 a 2003.[13] Šindľom pokrytá sedlová strecha s podlomenicopu a došteným štítom je ukončená bubníkom a hálkou.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Hrabušice z Čertovej sihote

Z obce je prístupných niekoľko významných turistických atrakcií Národného parku Slovenský raj:

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základná škola s materskou školou – Hlavná 369

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky – Hlavná ulica 600

Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:

1710 – 1711  Vojtech Šiserovič
1711 – 1714  Juraj Janovič
1714 – 1717  Štefan Koterbakovič
1717 – 1738  Ján Magassy
1738 – 1740  Jan Augustin Švábenský
1740 – 1775  Matej Sartoris
1775 – 1776  Ignác Klaus
1776 – 1791  Ján Kraitzer
1791 – 1806  Jozef Schechovič
1806 – 1813  Ján Lipter
1813 – 1817  Ján Čamrda
1817 – 1869  Michal Kolársky (1789, Buglovce – 1869, Hrabušice)
1869 – 1906  Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 – 1948  Ľudovít Sax (1856 – 1948)
1948 – 1958  Július Hromada (1899 – 1960)
1958 – 1984  Pavol Dobránsky (1922, Markušovce -?)
1984 – 1996  ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 – 2011 Mgr. Andrej Barnáš (* 1969 Lesnica)
2011 – 2014 PhDr. Pavol Kula 2014 - Mgr. Ľubomír Cvengroš

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KSSJ
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Hrabušice [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Hrabušice - Kostol sv. Vavrinca [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Hrabušice, okres Spišská Nová Ves, Kostol sv. Vavrinca [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
  9. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  10. Hrabušický hrad [online]. Slovenské hrady. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Hrabušice – katolícka fara [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]