Spišský Hrušov
| Spišský Hrušov | |||
| obec | |||
 Ruina kostola sv. Stanislava | |||
|
|||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | ||
| Okres | Spišská Nová Ves | ||
| Región | Spiš | ||
| Nadmorská výška | 424 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°56′45″S 20°42′25″V / 48,9457°S 20,7070°V | ||
| Rozloha | 13,07 km² (1 307 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 1 327 (31. 12. 2024) [2] | ||
| Hustota | 101,53 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1253 | ||
| Starosta | Marek Filip[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 053 63 | ||
| ŠÚJ | 543616 | ||
| EČV (do r. 2022) | SN | ||
| Tel. predvoľba | +421-53 | ||
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad č. d. 216 053 63 Spišský Hrušov | ||
| Telefón | 449 21 22 | ||
  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa obce | |||
| Wikimedia Commons: Spišský Hrušov | |||
| Webová stránka: spisskyhrusov.sk | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Spišský Hrušov (nem. Birndorf) je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.
Susedné obce
[upraviť | upraviť zdroj]Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Lodina, Hrušov
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Starostovia obce
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 – 2010 Viktor Butvin (NEKA)
- 2010 – Elena Franková (Smer)
Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj obyvateľstva od roku 1880:
| Rok sčítania |
Počet obyvateľov |
Počet domov |
|---|---|---|
| 1880 | 680 | 105 |
| 1890 | 624 | 102 |
| 1900 | 624 | 96 |
| 1910 | 592 | 93 |
| 1921 | 538 | 98 |
| 1930 | 532 | 97 |
| 1950 | 689 | 123 |
| 1961 | 864 | 156 |
| 1970 | 1 058 | 202 |
| 1980 | 1 108 | 229 |
| 1991 | 1 183 | 259 |
| 2001 | 1 251 | 278 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského
vyznania (2001):
| Vyznanie | Počet obyvateľov |
% |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1 227 | 98,1 |
| Gréckokatolícka cirkev | 3 | 0,2 |
| Pravoslávna cirkev | 2 | 0,2 |
| Bez vyznania | 10 | 0,8 |
| Ostatné a nezistené | 9 | 0,7 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Národnosť | Počet obyvateľov |
% |
|---|---|---|
| slovenská | 1 240 | 99,1 |
| maďarská | 2 | 0,2 |
| ukrajinská | 2 | 0,2 |
| česká | 2 | 0,2 |
| ostatné a nezistené | 5 | 0,4 |
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia dochovaná písomná zmienka o obci je z roku 1253, v listine, v ktorej Magister Aba, poverený revíziou majetkov na Spiši, priznáva Vitkovi majetkové práva k tunajším pozemkom. Neskôr, v roku 1280, boli Vitkovi tieto majetkové práva potvrdené druhou listinou.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 14. storočia.[4] V 15. storočí bol kostol obnovovaný po poškodení požiarom. Bočná kaplnka sv. Žofie vznikla na začiatku 16. storočia, zaklenutá je korýtkovou klenbou. Barokovou prestavbou prešiel v polovici 18. storočia, keď bol drevený trámový strop nahradený klenbou. V roku 1838 bol drevená empora nahradená murovanou. Po požiari v roku 1869 bol kostol znovu obnovovaný, z tohto obdobia pochádza krov. Interiér bol v roku 1896 doplnený o maľby Jozefa Hanulu. V rokoch 2012-2015 prešiel kostol komplexnou obnovou. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Stavba si zachovala viaceré stredoveké architektonické detaily, ako zdvojené okná s kružbou na veži, okno na východnej strane presbytéria, tri portály, do lode, presbytéria a sakristie. Sondy potvrdili výskyt nástenných malieb. Z tohto kostola pochádza gotické cibórium, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Budapešti.[5] Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. storočia, v stĺpovej architektúre sú symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred novší obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke je oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18. storočia, stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Veža zaniknutého kostola sv. Stanislava v bývalej dedine Miloj, išlo o jednoloďovú ranogotickú stavbu z 13. storočia. Stojí západne od obce v poli. Obec zanikla v priebehu 16. storočia. V 60. rokoch 20. storočia bola lokalita skúmaná archeológom Bellom Pollom. Z kostola sa zachovala veža a západná stena lode s južným nárožím. V podveží sa nachádzajú dva portály, jeden polkruhový románskeho tvaru a druhý hrotitý. [6]
Ruina kostola v Miloji
Detail portálu
- Mariášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1596. V polovici 18. storočia prešiel rozsiahlou barokovou úpravou. Na začiatku 19. storočia bolo klasicisticky upravené priečelie, čím získal súčasnú podobu. V kaštieli dnes sídli obecný úrad. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Priečelie je členené stredným trojosovým rizalitom tvoreným pilastrami, na poschodí pilierovou loggiou a ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.[7] Fasády sú členené kordónovou rímsou s motívom terčíkov. Strecha je manzardová.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Farský úrad
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky farský úrad– č d. 213
- Duchovný správca: ThLic. Richard Ondáš
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Materská škola – č. d. 217
- Základná škola – č. d. 264
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Augustín Reginald Garžík (* 1842 – † 1926), páter, dominikánsky kazateľ
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Spišský Hrušov [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Miloj [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Spišský Hrušov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišský Hrušov
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Apsida.sk- profil stredovekého kostola v Miloji
- Apsida.sk- profil gotického kostola v Hrušove
- Hungaricana- listiny k dejinám obce