Spišský Hrušov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°56′45″S 20°42′25″V / 48,9457°S 20,7070°V / 48.9457; 20.7070
Spišský Hrušov
obec
Ruina kostola sv. Stanislava zaniknutej osady Miloj.jpg
Ruina kostola sv. Stanislava
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 424 m n. m.
Súradnice 48°56′45″S 20°42′25″V / 48,9457°S 20,7070°V / 48.9457; 20.7070
Rozloha 13,07 km² (1 307 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 248 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 95,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1253
Starosta Elena Franková[3] (SMER-SD)
PSČ 053 63
ŠÚJ 543616
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad č. d. 216
053 63 Spišský Hrušov
Telefón 449 21 22
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Spišský Hrušov
Webová stránka: spisskyhrusov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Spišský Hrušov je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Lodina, Hrušov

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sh.html

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1990 – 1994 – 9 poslancov
  • 1994 – 1998 – 9 poslancov (6 HZDS, 3 SDĽ)
  • 1998 – 2002 – 9 poslancov (5 HZDS, 4 KDH)
  • 2002 – 2006 – 7 poslancov (4 KDH, 2 HZDS, 1 NEKA)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1880:

Rok
sčítania
Počet
obyvateľov
Počet
domov
1880 680 105
1890 624 102
1900 624 96
1910 592 93
1921 538 98
1930 532 97
1950 689 123
1961 864 156
1970 1 058 202
1980 1 108 229
1991 1 183 259
2001 1 251 278

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského
vyznania (2001):

Vyznanie Počet
obyvateľov
 %
Rímskokatolícka cirkev 1 227 98,1
Gréckokatolícka cirkev 3 0,2
Pravoslávna cirkev 2 0,2
Bez vyznania 10 0,8
Ostatné a nezistené 9 0,7

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Národnosť Počet
obyvateľov
 %
slovenská 1 240 99,1
maďarská 2 0,2
ukrajinská 2 0,2
česká 2 0,2
ostatné a nezistené 5 0,4

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne renesančný z roku 1596, v polovici 18. stor. zbarokizovaný a zač. 19. stor. na priečelí upravovaný v klasicistickom slohu. Dvojpodlažná budova s obdĺžnym pôdorysom a trojtraktovou blokovou dispozíciou. Na priečelí stredný trojosový rizalit, členený na prízemí pilastrami a na poschodí pilierovou loggiou. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Ťažká, šindľom krytá manzardová strecha.

Katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej[upraviť | upraviť zdroj]

Je pôvodne gotický zo začiatku 14. storočia, prestavaný v 17. a 18. stor., renovovaný roku 1900. Jednoloďový s rovným uzáverom, pristavanou sakristiou, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou. Presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Loď mala pôvodne drevený rovný strop a v 17. stor. bola zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Po celej jej dĺžke je pristavaná gotická kaplnka sv. Žofie zo 16. storočia, zaklenutá korýtkovou klenbou, v sakristii je pruská klenba. Interiérová výmaľba je kostola je od Jozefa Hanulu z roku 1896, výskum však potvrdil aj existenciu gotických nástenných malieb. Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. stor., v stĺpovej architektúre symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred nový obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18.stor., stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Voľné obrazy: Sedembolestná P. Mária, baroková z prvej polovice 18. stor., Narodenie, neskoroklasicistický z polovice 19. stor., gotická Madona z konca 15. stor. Barokový kalich z obdobia okolo roku 1740. Pacifikál barokový z 18. stor., neskorogotický zvon z roku 1521 od zvonolejára Andreja. Z pôvodného zariadenia kostola dostalo sa gotické cibórium do Budapešti, jeho kópia je z roku 1916 a je v sakristii.

Zrúcanina Kostola sv. Stanislava[upraviť | upraviť zdroj]

Východne od obce stojí v poli zrúcanina stredovekého Kostola sv. Stanislava, z ktorej sa zachovala už len veža. Kostol bol súčasťou zaniknutej dediny Miloj.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky – č d. 213
    • Duchovný správca: ThLic. Roland Gerát

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola – č. d. 217
  • Základná škola – č. d. 264

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]