Spišský Hrušov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spišský Hrušov
obec
Ruina kostola sv. Stanislava
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 424 m n. m.
Súradnice 48°56′45″S 20°42′25″V / 48,9457°S 20,7070°V / 48.9457; 20.7070
Rozloha 13,07 km² (1 307 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 317 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 100,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1253
Starosta Marek Filip[3] (nezávislý)
PSČ 053 63
ŠÚJ 543616
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad č. d. 216
053 63 Spišský Hrušov
Telefón 449 21 22
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Spišský Hrušov
Webová stránka: spisskyhrusov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Spišský Hrušov (nem. Birndorf) je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Lodina, Hrušov

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1990 – 1994 – 9 poslancov
  • 1994 – 1998 – 9 poslancov (6 HZDS, 3 SDĽ)
  • 1998 – 2002 – 9 poslancov (5 HZDS, 4 KDH)
  • 2002 – 2006 – 7 poslancov (4 KDH, 2 HZDS, 1 NEKA)
  • 2006 – 2010 – 7 poslancov (3 KDH, 2 SNS & SMER-SD, 1 HZDS, 1 NEKA)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1880:

Rok
sčítania
Počet
obyvateľov
Počet
domov
1880 680 105
1890 624 102
1900 624 96
1910 592 93
1921 538 98
1930 532 97
1950 689 123
1961 864 156
1970 1 058 202
1980 1 108 229
1991 1 183 259
2001 1 251 278

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského
vyznania (2001):

Vyznanie Počet
obyvateľov
%
Rímskokatolícka cirkev 1 227 98,1
Gréckokatolícka cirkev 3 0,2
Pravoslávna cirkev 2 0,2
Bez vyznania 10 0,8
Ostatné a nezistené 9 0,7

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Národnosť Počet
obyvateľov
%
slovenská 1 240 99,1
maďarská 2 0,2
ukrajinská 2 0,2
česká 2 0,2
ostatné a nezistené 5 0,4

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia dochovaná písomná zmienka o obci je z roku 1253, v listine, v ktorej Magister Aba, poverený revíziou majetkov na Spiši, priznáva Vitkovi majetkové práva k tunajším pozemkom. Neskôr, v roku 1280, boli Vitkovi tieto majetkové práva potvrdené druhou listinou.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 14. storočia.[4] V 15. storočí bol kostol obnovovaný po poškodení požiarom. Bočná kaplnka sv. Žofie vznikla na začiatku 16. storočia, zaklenutá je korýtkovou klenbou. Barokovou prestavbou prešiel v polovici 18. storočia, keď bol drevený trámový strop nahradený klenbou. V roku 1838 bol drevená empora nahradená murovanou. Po požiari v roku 1869 bol kostol znovu obnovovaný, z tohto obdobia pochádza krov. Interiér bol v roku 1896 doplnený o maľby Jozefa Hanulu. V rokoch 2012-2015 prešiel kostol komplexnou obnovou. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Stavba si zachovala viaceré stredoveké architektonické detaily, ako zdvojené okná s kružbou na veži, okno na východnej strane presbytéria, tri portály, do lode, presbytéria a sakristie. Sondy potvrdili výskyt nástenných malieb. Z tohto kostola pochádza gotické cibórium, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Budapešti.[5] Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. storočia, v stĺpovej architektúre sú symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred novší obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke je oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18. storočia, stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Veža zaniknutého kostola sv. Stanislava v bývalej dedine Miloj, išlo o jednoloďovú ranogotickú stavbu z 13. storočia. Stojí západne od obce v poli. Obec zanikla v priebehu 16. storočia. V 60. rokoch 20. storočia bola lokalita skúmaná archeológom Bellom Pollom. Z kostola sa zachovala veža a západná stena lode s južným nárožím. V podveží sa nachádzajú dva portály, jeden polkruhový románskeho tvaru a druhý hrotitý. [6]
  • Mariášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1596. V polovici 18. storočia prešiel rozsiahlou barokovou úpravou. Na začiatku 19. storočia bolo klasicisticky upravené priečelie, čím získal súčasnú podobu. V kaštieli dnes sídli obecný úrad. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Priečelie je členené stredným trojosovým rizalitom tvoreným pilastrami, na poschodí pilierovou loggiou a ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.[7] Fasády sú členené kordónovou rímsou s motívom terčíkov. Strecha je manzardová.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky farský úrad– č d. 213
    • Duchovný správca: ThLic. Richard Ondáš

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola – č. d. 217
  • Základná škola – č. d. 264

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Spišský Hrušov [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Miloj [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Spišský Hrušov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]