Slovinky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°52′43″S 20°50′38″V / 48,8787°S 20,8439°V / 48.8787; 20.8439
Slovinky
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 442 m n. m.
Súradnice 48°52′43″S 20°50′38″V / 48,8787°S 20,8439°V / 48.8787; 20.8439
Rozloha 46,44 km² (4 644 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 866 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 40,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1368
Starosta Gabriela Kopnická[3] (nezávislá)
PSČ 053 40
ŠÚJ 543535
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Slovinky 58
E-mailová adresa slovinky@stonline.sk
Telefón 447 22 17
Fax 447 22 17
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Webová stránka: obecslovinky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Slovinky sú obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v úzkej doline pozdĺž Slovinského potoka uprostred ihličnanov a bukov severnej časti Slovenského rudohoria. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy. Krasové údolie Poráčskej doliny patri medzi chránené oblasti Slovenska.

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdne jednotky:

  • rankrová pôda
  • rendzina – vylúhovaná moderová,
  • hnedá lesná pôda
  • mezotrofná skeletnatá slabohumózna (27% porastovej plochy),
  • rankrová skeletnatá slabohumózna (24% porastovej plochy),
  • oligotrofná skeletnatá moderová (13% porastovej plochy),
  • podzol, banská halda, paterina, borovina, glejová pôda
Geologický prehľad
  • PALEOZOIKUM až ALGONKIUM – paleovulkanické kremenné porfýry, paleovulkanické diabázy, melafýry
  • STARŠIE PALEOZOIKUM - ordovik - fylity, kambrium
  • MLADŠIE PALEOZOIKUM - perm - vrchný perm kontinentálny
  • MEZOZOIKUM - trias - morský
  • KENOZOIKUM - paleogén - stredný-vrchný eocén: flyšové vývoje, eocénne bazálne zeminy, vrchný morský eocén: pieskovec

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Gelnica, Helcmanovce, Krompachy, Mníšek nad Hnilcom, Olcnava, Poráč, Prakovce, Spišské Vlachy, Švedlár

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Slovinky preteká Poráčsky potok, Slovinský potok a potok spod Ostrého vrchu (1 082,0 m n. m.), ktoré sa zlievajú približne v strede obce. Poračský potok pramení v Poračskej doline. Slovinský v Lacemberskej doline.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má vlastnú vlajku a erb.[4]

Erb
V zelenom neskorogotickom štíte zlatý sv. Juraj ako rytier na koni, kopijou zabíjajúci čierneho draka. V horných rohoch štítu je sprevádzaný dvomi zlatými kolmými kladivkami.

Boj sv. Juraja s drakom symbolizuje odveký boj dobra so zlom. Banícke kladivká upozorňujú na hlavné zamestnanie obyvateľov Sloviniek a ich počet naznačuje, že dnešné Slovinky vznikli z dvoch obcí. Farba štítu – zelená a farba draka - čierna predstavujú typické farby baníkov. Sfarbenie zlatou, resp. žltou farbou pri hlavnej figúre a kladivkách možno chápať ako prejav úcty k patrónovi miestneho chrámu i k práci miestnych baníkov, ktorá im po stáročia poskytovala živobytie.

Vlajka

Je odvodená z farieb erbu, pričom rešpektuje zásady i slovenskej vlajkovej tvorby. Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí: žltý, čierny, zelený, pričom bočné pruhy majú oproti strednému dvojnásobnú šírku. Vlajka má na konci dvojitý zástrich, ktorý siaha do 1/3 listu vlajky.

Pečať

Je kruhová. Stred pečate vypĺňa erbové znamenie bez štítu. Kruhopis znie: OBEC SLOVINKY. Začiatok a koniec textu môže byť oddelený štylizovanou ružičkou.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Banícka a drevorubačska obce začína písať svoju históriu už v roku 1368 pod názvom Villa Abakuk. Roku 1460 sa už uvádzali dve obce. V 16. - 18. stor. boli prevrstvené ukrajinskými prisťahovalcami. V 15. storočí sa odčlenili Vyšné Slovinky. aby sa v roku l943 opäť spojili s Nižnými Slovinkami v jednu obec SLOVINKY. Známe boli ťažbou medi a striebra a v l9. storočí aj ťažbou železa. V súčasnosti je rudné baníctvo v útlme a ako pamiatka na slávnu banícku minulosť ostalo len niekoľko zrekonštruovaných a verejnosti sprístupnených banských spojov a posledný vyťažený vagónik medenej rudy.

Obyvatelia poľnohospodári, uhliari a v 18. a 19.stor. aj baníci, ktorí pracovali v železorudných a medených baniach. V roku 1917 až 1920 došlo v obci k mnohým štrajkom a demonštráciám baníkov zamier, proti nedostatočnému zásobovaniu a proti prepúšťaniu z práce. Hromadná dedina. Kúria pri moste, klasicistická zo začiatku 19.stor., po roku 1945 prestavaná. Šesťokenná uličná fasáda má mierny stredný rizalit s portálom a nárožné lizény s horizontálnou rustikou. Nad portálom je malý tympanón.

Grekokatolícka cerkev sv. Juraja je klasicistický chrám, postavený v roku 1798 - 1808, reštaurovaný roku 1874.[5] Jednoloďový priestor s presbytériom a vstavanou vežou. Priestory zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Na parapete stavanej organovej empory, otvárajúcej sa do lode veľkou arkádou, je 6 malieb, zoradených na spôsob polkruhových lichých arkád, ktoré vznikli súčasne so stavbou. Pôvodná klasicistická kazateľnica s obrazmi vierozvestov. Drevená krstiteľnica z jedného kusa z roku 1710. Neoklasicistický ikonostas roku 1874. Prenosný obojstranne maľovaný obraz sv. Juraja a Misericordie z druhej polovice 18.stor. Pod nástennými maľbami zo začiatku 20.stor. sú pravdepodobne staršie maľby.

Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský. Práve z toho istého roku pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už dvoch obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa v písomnostiach stretávame s pomenovaním Vyšné Slovinky a od roku 1555 aj s Nižnými Slovinkami.

Po Zápoľských sa hlavným zemepánom richnavského panstva a teda aj Sloviniek stali Turzovci. Krátky čas okolo polovice 16. storočia patrili Ondrejovi Bátorimu. Po vymretí Turzovcov a veľkých majetkových sporoch sa dostali definitívne do majetku Čákiovcov, majiteľov Spišského hradu. Títo ich vlastnili až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou sv. Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov. V druhej polovici 19. storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila väčšinou len na železnú rudu.

Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa tu prisťahovalo veľké množstvo rusínskeho obyvateľstva, ktoré prinieslo aj zmenu náboženského charakteru oboch obcí. Ujal sa gréckokatolícky východný obrad.

Chrám a fara v Slovinkách existovali už v prvej polovici 14. storočia. Nevedno, či pôvodné patrocínium chrámu bolo totožné so sv. Jurajom, mučeníkom, ktorý je ako patrón miestneho chrámu doložený iba od konca 16. storočia. Je dosť možné, že zmena patrocínia súvisela s príchodom rusínskeho gréckokatolíckeho obyvateľstva, keďže práve u nich je tento patrón bojovníkov jazdcov veľmi obľúbený. Súčasný klasicistický chrám zasvätený sv. Jurajovi bol postavený až v rokoch 1799 - 1808.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1994 - 2002 Ladislav Fryc (NEKA)
  • 2002 - 2006 Michal Pačan (NEKA)
  • 2006 - 2010 Michal Pačan
  • 2010 - súčasnosť

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1990 - 1994 - 17 poslancov
  • 1994 - 1998 - 17 poslancov (13 NEKA, 2 KDH, 1 HZDS, 1 SDĽ)
  • 1998 - 2002 - 17 poslancov (12 NEKA, 2 KDH, 1 HZDS, 2 SDĽ)
  • 2002 - 2006 - 9 poslancov (7 NEKA, 1 KDH, 1 SMER-SD)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1869
Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 2 074 335
1890 1 456 288
1900 1 523 299
1910 2 511 336
1921 2 085 320
1930 1 834 283
1950 1 627 309
1961 2 305 377
1970 2 433 449
1980 2 246 484
1991 1 800 498
2001 1 867 468

Jazykové a etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov SR v roku 2001

Počet obyvateľov  %
Rímskokatolícka cirkev 439 23,5
Gréckokatolícka cirkev 490 26,2
Pravoslávna cirkev 807 43,2
Evanjelická cirkev a. v. 6 0,3
Bez vyznania 86 4,6
Ostatné a nezistené 39 2,1

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

O zachovanie ľudových tradícii sa stará predovšetkým folklórny súbor Slovinka a detský folklórny súbor Slovinočka, ktoré pravidelne vystupujú na augustových folklórnych slávnostiach.

Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícky: * Farár: jeromonach Pimen (* 1970)

Pravoslávny: * Duchovný správca: Peter Kačmár (* 1974)

Rímskokatolícky: * Filiálka rímskokatolíckej farnosti Krompachy

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Je ideálnym miestom na oddych i aktívny pobyt turistov, ktorým okolité lesy ponúkajú množstvo značených turistických chodníkov, ktoré sa v zime využívajú ako trasy pre bežky. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy, a v samotnej obci funguje 300 m dlhý lyžiarsky vlek. Športovcom sa núka udržiavané futbalové ihrisko i telocvičňa ZŠ, novinkou sú povoznícke služby ponúkajúce jazdy kočom, alebo relaxačné jazdy na koni pre deti i dospelých. Rybári si prídu na svoje v bystrinách miestnych potokov a ak rybárske šťastie nepraje, sú k dispozícii i dva chovné rybníky v Lacemberskej a Poráčskej doline. V doline sa nachádza turistická ubytovňa - Čierny bocian, ku ktorej okrem miestnej komunikácie vedie i náučný chodník.

Školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola - Slovinky 58 [1]
  • Základná škola - Slovinky 71 [2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-so.html
  5. História chrámu sv. veľkomučeníka Juraja v Slovinkách

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]