Kúria (sídlo šľachty)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kúria v Župčanoch (okr. Prešov), budova stálej expozície Literárne tradície východného Slovenska

Kúria (z lat. curia) bolo v Uhorsku skromnejšie vidiecke sídlo strednej a drobnej šľachty alebo mestské šľachtické sídlo.

Kúria bývala prízemná alebo jednoposchodová murovaná obytná budova so skromnou architektonickou výzdobou, ktorá sa vyvinula zo stredovekého zemianskeho dvorca. Často bývala umiestnená na vyvýšenom mieste v obci alebo pri vodnom toku. Bloková budova alebo budova s krídlami spravidla súvisela s hospodárskym dvorom, záhradou alebo s malým parkom. Ako kaštieľa, s ktorým má niektoré spoločné architektonické prvky, zrejme mohla mať aj kúria obrannú funkciu. Jej stavba vychádzala z jednoduchej, ale vysoko účelnej ľudovej architektúry, alebo bola ovplyvnená jednotlivými umeleckými smermi.

Kúrie sa zachovali v mnohých slovenských obciach. Najstaršie sú z konca 15. storočia, ktoré mali často iba jednu alebo dve obytné miestnosti. Väčšina kúrií však pochádza zo 16. – 17. storočia. Boli to prevažne malé budovy s trámovými stropmi alebo s valenými či krížovými klenbami s hrebienkami. Okná mali často renesančné kamenné ostenie s kovanou mrežou.

Barok v 18. storočí výstavbu kúrií takmer neovplyvnilo, zvýšil sa iba počet miestností a kúrie dostali obdĺžnikový pôdorys s mierne vystupujúcim rizalitom uprostred fasády. V miestnostiach boli barokové české a pruské klenby.

Klasicistické kúrie z 19. storočia mali štyri – šesť obytných miestností. Rizalit na čelnej fasáde ukončený tympanónom často sa menil na stĺpový portikus. Kúrie bývali s dvorom spojené stĺporadím.

Kúrie svojou architektúrou dodnes predstavujú dominanty mnohých obcí na Slovensku, napr. renesančné kúrie v Necpaloch, v Príbovciach, rokokovo-klasicistická v Štítniku, vo Vyšnom Kubíne, baroková v Kalinčiakove, barokovo-klasicistická v Blatnici, klasicistická v Koplotovciach, empírová v Župčanoch a iné.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]