Vyšný Kubín
| Vyšný Kubín | ||
| obec | ||
 Kubínyiovský kaštieľ | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Dolný Kubín | |
| Región | Orava | |
| Vodný tok | Leštinský potok | |
| Nadmorská výška | 525 m n. m. | |
| Súradnice | 49°11′03″S 19°18′57″V / 49,1841667°S 19,3158333°V | |
| Rozloha | 12,74 km² (1 274 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 863 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 67,74 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1325 | |
| Starosta | Michal Balko[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 026 01 (pošta Dolný Kubín 1) | |
| ŠÚJ | 510181 | |
| EČV (do r. 2022) | DK | |
| Tel. predvoľba | +421-43 | |
| Adresa obecného úradu |
Hviezdoslavova 117/5 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Vyšný Kubín | ||
| Webová stránka: vysnykubin.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Vyšný Kubín je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza asi 5 km od okresného mesta. Leží v údolí, medzi vrchmi Veľký Choč (1 611 m n. m.) a Ostrá skala a Tupá skala.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Roľnícky ľud, ktorý sa označuje ako ľud popolnicových polí alebo lužický ľud sa zaoberal poľnohospodárstvom, chovom dobytka a poznal zopár remesiel. Staval si veľké opevnenia (Ostrá skala a Tupá skala), z čoho je možné usudzovať, že sa lužické rody spájali vo väčšie celky – kmene, ktoré pri stavbách mohutných opevnení využívali nútenú otrockú prácu (patriarchálne otroctvo).[4]
Obec sa spomína v roku 1325 ako Superior Kolbin, 1325 až 1391 Felseukolbyn, alebo Kubbyn, v roku 1920 ako Horný Kubín. Roku 1325 magister Donč daroval osadu potomkom grófa Hudku (comes Hudka – Hudkont) z Liptova. Zemianske rodiny Meškovci a Kubínyiovci sa hlásili ako jeho potomkovia. V roku 1355 kráľ Ľudovít I. pridelil vyšnokubínskym zemanom túto obec a zároveň ju oddelil od Oravského panstva. Od tej doby sa Vyšný Kubín spomína ako zemianska dedina. Za zemianske rodiny sa pokladali Kubínyiovci, Meškovci, rodina Orszáhg-Gazda a Ivanovičovci. V roku 1778 mala obec 455 obyvateľov, v roku 1828 535 obyvateľov a 78 domov.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová gotická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z konca 15. storočia.[5] Upravovaný bol v roku 1697 a po roku 1833. V interiéri sa nachádza neskorobarokový oltár s gotickou sochou Najsvätejšej Trojice z polovice 15. storočia. Súčasťou interiéru je aj epitaf miestnych zemanov Jozefa Kubínyiho a jeho manželky Amálie Kubínyi z roku 1792. Vo veži sa nachádza pôvodný gotický zvon, práca zvonolejára J. Weigla z konca 15. storočia. Na priľahlom cintoríne sa nachádza náhrobok rodičov P. O. Hviezdoslava.
- Kubínyiovský (Dolný) kaštieľ, obdĺžniková jednopodlažná štvortraktová pôvodne renesančná stavba z obdobia po roku 1653. Koncom 18. storočia bol neskorobarokovo upravený. Stavba je charakteristická nárožnými vežami ukončenými šindľovými cibuľami. Objekt má klasicistickú fasádu so stredovým rizalitom s trojuholníkovým štítom s tympanónom a manzardovú strechu. V interiéri sa nachádzajú štukové klenby a kozuby zo 17. storočia.[6]
- Kubínyiovský (Horný) kaštieľ, obdĺžniková dvojpodlažná trojtraktová pôvodne klasicistická stavba z druhej polovice 18. storočia. Kaštieľ prešiel neobarokovou úpravou v druhej polovici 19. storočia. Fasáde dominuje predsavaný trojosový arkádový rizalit s volútovým štítom. Nárožia a šambrány prízemia sú riešené ako rustika. V interiéri sa nachádza schodisko s dekoratívnym liatinový zábradlím. Kaštieľ je súčasťou rozsiahleho parku. V súčasnosti tu sídli obecný úrad.[7]
- Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou. Typický štít je riešený ako podlomenica, lomenica a zakončený kuklou. Najčastejšie pochádzajú z 19. a začiatku 20. storočia. Pamiatkovo sú chránené domy číslo 86 a 93.[8]
Kostol Najsvätejšej Trojice
Kubínyiovský kaštieľ
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavol Országh Hviezdoslav (* 1849 - † 1921), prekladateľ najväčší slovenský básnik, dramatik, advokát, poslanec parlamentu prvej ČSR
- Pavla Cebocliová, autorka memoárov
- Margita Figuli (* 1909 - † 1995), slovenská spisovateľka a prekladateľka
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 3. Obdobie patriarchálneho rodového zriadenia, s. 18.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Vyšný Kubín - Dolný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Vyšný Kubín - Horný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšný Kubín
