Žaškov
| Žaškov | |
| obec | |
 Pohľad na obec Žaškov z juhu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Dolný Kubín |
| Región | Orava |
| Vodné toky | Žaškovský potok, Orava |
| Nadmorská výška | 482 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′43″S 19°12′44″V / 49,1785°S 19,2122°V |
| Rozloha | 24,72 km² (2 472 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 641 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 66,38 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1388[3] |
| Starosta | Anton Nemček[4] (nezávislý) |
| PSČ | 027 21 |
| ŠÚJ | 510254 |
| EČV (do r. 2022) | DK |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Žaškov 112 |
| E-mailová adresa | ocu.zaskov@dkubin.sk |
| Telefón | 582 23 30 |
| Fax | 589 22 24 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Žaškov | |
| Webová stránka: zaskov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Žaškov je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza na dolnej Orave, v doline Žaškovského potoka v Šípskej Fatre. Severozápadný okraj obce zasahuje až k rieke Orava.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Archeologické nálezy bronzových predmetov z lokality Pod Hrdošom potvrdzujú osídlenie chotára už v dobe bronzovej. Z rímskeho obdobia sa našli dôkazy osídlenia na Trninách a od 8. až 9. storočia územie osídľovali Slovania. Stopy po slovanských opevneniach sa našli v lokalite pod Hrádkom, no niekoľko ďalších bolo lokalizovaných aj v okolitých obciach. Z týchto výšinných sídlisk sa už koncom 11. storočia ľudia presúvali do údolí, kde vznikali prvé súvislé osídlenia. Od 13. storočia prichádzali do regiónu ľudia zo susedného Liptova a Turca, ktorí tiež zakladali nové obce. V tom období už existovala cesta cez Komjatnú do Poľska.
Písomne doložený je Žaškov v roku 1351, ktorý v tom čase patril Oravského hradu a kedy kastelán Michal Štegel udelil obci tzv. Žilinské právo. Potvrdzuje to následne listina kráľa Žigmunda z roku 1388. Celé územie Oravy patrilo hradu a panstvu Orava, ktorého majiteľom sa v roku 1556 stal František Thurzo, ktorý získal dedične funkciu župana. V tomto období mal Žaškov 16 port (daňových jednotiek), obec spravoval dedičný richtár a zastúpení tu boli 8 debnári, 5 želiari, 2 pastieri a 1 sluha. V roku 1560 mal Žaškov filiálny kostol, v roku 1580 sa spomína už samostatná fara, ku ktorej neskôr patrila aj filiálka Valaská Dubová. Terajší kostol bol postavený v roku 1625. Hoci mala obec koncom storočia už 37 sedliackych usadlostí, už o desaťročie neskôr bola v celom okolí bieda, spôsobená Bočkajovými hajdúchmi i požiarom. Po smrti palatína Juraja Thurzu vznikol začiatkom 17. storočia Oravský komposesorát, ktorý celé panstvo spravoval až do roku 1848. Po dočasnom rozmachu sa koncom nepokojného 17. storočia obec takmer celkom vyľudnila.
Koncom 10. rokov 18. storočia však mal Žaškov už 114 rodín a viac ako 900 obyvateľov. Tí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a chovom hospodárskych zvierat - hovädzieho dobytku, koní, oviec, hydiny a včiel, v menšom rozsahu prievozníctvom na rieke Orava. V tomto období boli v obci 2 mlyny, 10 páleníc a 6 včelínov. Remeselnícke výrobky si miestni kupovali vo Veličnej alebo v Dolnom Kubíne. V 18. storočí bola obec cirkevne pričlenená k fare v Komjatnej, neskôr k fare vo Veličnej, no v roku 1791 si evanjelici vytvorili vlastný zbor, ktorému o rok neskôr postavili kostol (veže pristavili v r. 1892) a následne aj faru. V roku 1795 sa spomína prvá evanjelická škola, ktorú nahradila murovaná budova až v roku 1913. Prvý most cez Oravu bol postavený v roku 1922, o tri roky neskôr bol v obci založený Hasičský zbor a rozvíjali sa živnosti. Prosperovali tu 3 obchody s výčapom, 6 kolári, 3 tokári, 2 kušnieri, mlynári aj kováči, 1 krajčír, stolár a korytár. V roku 1930 žilo v 217 domoch spolu 1132 obyvateľov.
Po druhej svetovej vojne vznikli v regióne nové podniky, ktoré zamestnali aj veľkú časť obyvateľov Žaškova. Do obce bola vybudovaná nová cesta, zavedená elektrická, vodovodná aj telefónna sieť a tiež bol postavený nový most cez Oravu. V roku 1953 vznikla TJ Sokol, v neskoršom období aj folklórny súbor Trnkári, doplnený o detský súbor Trnkárik. Od roku 1972 v obci fungovalo JRD so sídlom v Oravskej Porube, ktoré sa v roku 1991 osamostatnilo. Postupne bola vybudovaná Materská i Základná škola, Dom služieb, Dom smútku, Hasičská zbrojnica, pošta, knižnica, Kultúrny dom, predajne potravín, kaderníctvo, autoservis a zavedený obecný rozhlas. Medzi tradičné podujatia obce patrí od roku 1972 organizovaný Žaškovský minimaratón a veľkú popularitu má vďaka vybudovanej trati motokros, ktorým robí dobré meno obce najmä Štefan Svitko.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1792. Veža s ihlancovou helmicou bola pristavaná v roku 1890, kedy bol aj upravený v neorománskom duchu. Obnovovaný bol v roku 1942. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár s novším obrazom Krista na mori od R. Goja z roku 1934.[5] Kostol má hladké fasády, veža je členená lizénami, pod korunnou rímsou je dekoratívny vlys.
- Rímskokatolícky kostol sv. Gála opáta, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1626. Stavba má hladké fasády, veža je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou.
- Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou s podlomenicou. Najčastejšie pochádzajú z 19. a začiatku 20. storočia.
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
V obci pôsobí folklórny súbor Trnkári, doplnený o detský súbor Trnkárik. V prevádzke je tiež obecná knižnica a tradície udržuje Zbor pre občianske záležitosti, ktorý poriada uvítanie detí do života a posedenia starších občanov.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
V chotári obce leží Národná prírodná rezervácia Šíp s dominantou okolia, vrchom Šíp. Z obce vedie 
turistická značka cez Žaškovské sedlo a sedlo pod Ostrým do susednej Komjatnej. V Žaškovskom sedle sa križuje so 
značkou, vedúcou zo Stankovian na Šíp (1 169 m n. m.), v sedle pod Ostrým je križovanie s ďalšou značkou, vedúcou do údolia Váhu: hrebeňom Havrana do Ľubochne alebo východnejšou trasou údolím do Švošova. Na Ostré vedie chodník, odbočujúci zo zelenej trasy za sedlom v smere na Komjatnú.[6]
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi tradičné podujatia patria: Prechod žaškovským chotárom, Výstup na Šíp, Výstup na Rozsutec, Volejbalové turnaje, Karneval na ľade, Silvester na ľade, Deň detí, Strelecká liga a Trojkráľový stolnotenisový turnaj.
Spolky[upraviť | upraviť zdroj]
- Klub priateľov športu
- Volejbalový oddiel
- Turistický oddiel
- Oddiel bežkárov
- Detský volejbal
- Korčuľovanie
- Strelecký oddiel
- Družstevník Žaškov - futbalový oddiel
- Mototeam
- Skauting
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Štefan Svitko (* 1982), motocyklista
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Ján Bruck (* 1775 - † 1819), pedagóg a veršovník
- Leopold Bruck (* 1800 - † 1866), knihovník, veršovník a učiteľ
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ http://obce.info/index.php?make=mapa&id=5&obec=2641
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Žaškov - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Turistické trasy v okolí obce
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žaškov
