Žaškov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′43″S 19°12′44″V / 49,1785°S 19,2122°V / 49.1785; 19.2122
Žaškov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Dolná Orava
Rieky Žaškovský potok, Orava
Nadmorská výška 482 m n. m.
Súradnice 49°10′43″S 19°12′44″V / 49,1785°S 19,2122°V / 49.1785; 19.2122
Rozloha 24,72 km² (2 472 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 599 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 64,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1388[3]
Starosta Milan Pavlovčík[4] (SIEŤ, SDKÚ-DS)
PSČ 027 21
ŠÚJ 510254
EČV DK
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Žaškov 112
E-mailová adresa ocu.zaskov@dkubin.sk
Telefón 582 23 30
Fax 589 22 24
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Žaškov
Webová stránka: www.obeczaskov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Žaškov je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na dolnej Orave, v doline Žaškovského potoka v Šípskej Fatre. Severozápadný okraj obce zasahuje až k rieke Orava.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy bronzových predmetov z lokality Pod Hrdošom potvrdzujú osídlenie chotára už v dobe bronzovej. Z rímskeho obdobia sa našli dôkazy osídlenia na Trninách a od 8.9. storočia územie osídľovali Slovania. Stopy po slovanských opevneniach sa našli v lokalite pod Hrádkom, no niekoľko ďalších bolo lokalizovaných aj v okolitých obciach. Z týchto výšinných sídlisk sa už koncom 11. storočia ľudia presúvali do údolí, kde vznikali prvé súvislé osídlenia. Od 13. storočia prichádzali do regiónu ľudia zo susedného Liptova a Turca, ktorí tiež zakladali nové obce. V tom období už existovala cesta cez Komjatnú do Poľska.

Písomne doložený je Žaškov v roku 1351, ktorý v tom čase patril Oravského hradu a kedy kastelán Michal Štegel udelil obci tzv. Žilinské právo. Potvrdzuje to následne listina kráľa Žigmunda z roku 1388. Celé územie Oravy patrilo hradu a panstvu Orava, ktorého majiteľom sa v roku 1556 stal František Thurzo, ktorý získal dedične funkciu župana. V tomto období mal Žaškov 16 port (daňových jednotiek), obec spravoval dedičný richtár a zastúpení tu boli 8 debnári, 5 želiari, 2 pastieri a 1 sluha. V roku 1560 mal Žaškov filiálny kostol, v roku 1580 sa spomína už samostatná fara, ku ktorej neskôr patrila aj filiálka Valaská Dubová. Terajší kostol bol postavený v roku 1625. Hoci mala obec koncom storočia už 37 sedliackych usadlostí, už o desaťročie neskôr bola v celom okolí bieda, spôsobená Bočkajovými hajdúchmi i požiarom. Po smrti palatína Juraja Thurzu vznikol začiatkom 17. storočia Oravský komposesorát, ktorý celé panstvo spravoval až do roku 1848. Po dočasnom rozmachu sa koncom nepokojného 17. storočia obec takmer celkom vyľudnila.

Koncom 10. rokov 18. storočia však mal Žaškov už 114 rodín a viac ako 900 obyvateľov. Tí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a chovom hospodárskych zvierat - hovädzieho dobytku, koní, oviec, hydiny a včiel, v menšom rozsahu prievozníctvom na rieke Orava. V tomto období boli v obci 2 mlyny, 10 páleníc a 6 včelínov. Remeselnícke výrobky si miestni kupovali vo Veličnej alebo v Dolnom Kubíne. V 18. storočí bola obec cirkevne pričlenená k fare v Komjatnej, neskôr k fare vo Veličnej, no v roku 1791 si evanjelici vytvorili vlastný zbor, ktorému o rok neskôr postavili kostol (veže pristavili v r. 1892) a následne aj faru. V roku 1795 sa spomína prvá evanjelická škola, ktorú nahradila murovaná budova až v roku 1913. Prvý most cez Oravu bol postavený v roku 1922, o tri roky neskôr bol v obci založený Hasičský zbor a rozvíjali sa živnosti. Prosperovali tu 3 obchody s výčapom, 6 kolári, 3 tokári, 2 kušnieri, mlynári aj kováči, 1 krajčír, stolár a korytár. V roku 1930 žilo v 217 domoch spolu 1132 obyvateľov.

Po druhej svetovej vojne vznikli v regióne nové podniky, ktoré zamestnali aj veľkú časť obyvateľov Žaškova. Do obce bola vybudovaná nová cesta, zavedená elektrická, vodovodná aj telefónna sieť a tiež bol postavený nový most cez Oravu. V roku 1953 vznikla TJ Sokol, v neskoršom období aj folklórny súbor Trnkári, doplnený o detský súbor Trnkárik. Od roku 1972 v obci fungovalo JRD so sídlom v Oravskej Porube, ktoré sa v roku 1991 osamostatnilo. Postupne bola vybudovaná Materská i Základná škola, Dom služieb, Dom smútku, Hasičská zbrojnica, pošta, knižnica, Kultúrny dom, predajne potravín, kaderníctvo, autoservis a zavedený obecný rozhlas. Medzi tradičné podujatia obce patrí od roku 1972 organizovaný Žaškovský minimaratón a veľkú popularitu má vďaka vybudovanej trati motokros, ktorým robí dobré meno obce najmä Štefan Svitko.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Gála opáta, z roku 1626 a aj evanjelický kostol (1792).

Pamätná tabuľa v obci je venovaná padlým v II. svetovej vojne (1973)

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodisko[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobisko[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Bruck (*1775 - †1819), pedagóg a veršovník
  • Leopold Bruck (*1800 - †1866), knihovník, veršovník a učiteľ

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí folklórny súbor Trnkári, doplnený o detský súbor Trnkárik. V prevádzke je tiež obecná knižnica a tradície udržuje Zbor pre občianske záležitosti, ktorý poriada uvítanie detí do života a posedenia starších občanov.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi tradičné podujatia patria: Prechod žaškovským chotárom, Výstup na Šíp, Výstup na Rozsutec, Volejbalové turnaje, Karneval na ľade, Silvester na ľade, Deň detí, Strelecká liga a Trojkráľový stolnotenisový turnaj.

Spolky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Klub priateľov športu
    • Volejbalový oddiel
    • Turistický oddiel
    • Oddiel bežkárov
    • Detský volejbal
    • Korčuľovanie
    • Strelecký oddiel
  • Družstevník Žaškov - futbalový oddiel
  • Mototeam
  • Skauting

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V chotári obce leží Národná prírodná rezervácia Šíp s dominantou okolia, vrchom Šíp. Z obce vedie zelená turistická značka turistická značka cez Žaškovské sedlo a sedlo pod Ostrým do susednej Komjatnej. V Žaškovskom sedle sa križuje so žltá turistická značka značkou, vedúcou zo Stankovian na Šíp (1 169 m n. m.), v sedle pod Ostrým je križovanie s ďalšou žltá turistická značka značkou, vedúcou do údolia Váhu: hrebeňom Havrana do Ľubochne alebo východnejšou trasou údolím do Švošova. Na Ostré vedie chodník, odbočujúci zo zelenej trasy za sedlom v smere na Komjatnú.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. http://obce.info/index.php?make=mapa&id=5&obec=2641
  4. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  5. Turistické trasy v okolí obce

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]