Veličná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′17″S 19°14′47″V / 49,204722°S 19,246389°V / 49.204722; 19.246389
Veličná
obec
Veličná MF1.jpg
Kostol sv. Michala archanjela
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Nadmorská výška 462 m n. m.
Súradnice 49°12′17″S 19°14′47″V / 49,204722°S 19,246389°V / 49.204722; 19.246389
Rozloha 29,3 km² (2 930 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 326 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 45,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1272
Starosta Daniel Laura[3] (nezávislý)
PSČ 027 54
ŠÚJ 510165
EČV DK
Tel. predvoľba +421-43
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Veličná
Webová stránka: www.velicna.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Veličná je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Velikavesz, Nagyfalu, Veľká Ves. V roku 1420 sa objavuje prvýkrát pomaďarčený názov obce "Nag Flaw". Domáci názov "Welkeg Wsy" teda Veľkej Vsi z roku 1595 (pretrvával ešte v 19. storočí), hovorí že obec už vynikala svojou veľkosťou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vynikajúca poloha obce Veličná ju predurčovala na vznik osídlenia. Husté osídlenie už v praveku dokazujú rôzne archeologické nálezy nielen priamo z obce, ale aj nálezy z významnejších lokalít Istebného - Hrádku a Trnín. K osídleniu viedla výhodná poloha v najúrodnejšej časti Oravy, stará trhová cesta Oravou, spájajúca údolie Váhu a Turca s územím na poľskej strane Karpát.

Prvý písomný doklad o Veličnej je však až z roku 1272 - vtedy sa spomína ako "Magna Villa" v donačnej listine z roku 1272, ktorou panovník Ladislav IV. udelil Hocymerovi "zem zvanú Revišné". V listine z roku 1370 sa Orava spomína ako stolica ( župa ) so sídlom vo Veličnej. Veličná mala štatút mestečka už od 14. storočia. Podľa daňových súpisov z roku 1547 - 1548 patrila Veličná k Oravskému hradu a mala 55 domov. Mestečko sa postupne rozrastalo. Zábrež vznikla presídlením Veličňanov za breh rieky Orava. Oravská Poruba vznikla vyrúbaním lesa, ktorý užívali Veličňania.

Municipálny zákon z roku 1871 zrušil štatút mestečka, Veličná sa stala obcou. Rímskokatolícka farnosť vznikla v roku 1351 a slúžila všetkým obciam od Kraľovian po Oravský Podzámok. Hospodársku štruktúru v tomto čase tvorilo poľnohospodárstvo, remeslá a obchod s poľskými trhovými strediskami.Významný bol soľný obchod. Soľ sa dovážala z Poľska z bane Wieliczka. Potvrdil to v roku 1525 panovník Ľudovít II. a tiež Ferdinand I. v roku 1548. Rudolf II. v roku 1583 potvrdil predchádzajúce privilégiá a povolil mestečku soľný sklad. Ferdinand II. v roku 1635 udelil Veličnej výsadu, podľa ktorej každý týždeň v pondelok sa konal slobodný trh na poľnohospodárske produkty, dobytok a mohli konať päť jarmokov do roka. Okolo roku 1640 Veličňania postavili nemocnicu s útulkom.

17. storočie však prinieslo mnoho zmien. Okrem stavovských nepokojov , Tökölyho, Pikovho povstania (spomínajú sa v kronike sťažnosti poddaných na šikanovanie zo strany prezimujúcich žoldnierov, ničenie osnov na krosnách pri tkaní plátna šabľami vojakov) Najhoršia pohroma prišla v roku 1683, keď Veličnú vypálili litovské vojská kapitána (hajtmana) Kazimíra Sapiehu (1637-1720), najatí žoldnieri Jána III. Sobieskeho , ktoré tiahli cez Oravu na pomoc Viedni proti Turkom. Pri požiari zhorel aj kostol v ktorom bol mestský aj župný archív. Bol to koniec rozvoja obce, ktorá sa formovala ako župná obec a mala ambície stať sa neskôr okresným mestom. Po požiari sa sídlo župy natrvalo presťahovalo do Dolného Kubína, ktorý bol v tom čase maličkou obcou. Z Veličnej sa v tom čase odsťahovalo množstvo poddaných do okolitých obcí. Dosvedčujú to aj urbárske súpisy, kde sa spomínajú priezviská, ktoré pôvodne existovali len vo Veličnej. Obyvatelia znovu postavili domy, kostol. Hlavným zamestnaním naďalej ostáva poľnohospodárstvo a chov dobytka. Obilie sa mlelo v niekoľkých mlynoch, v roku 1740 vzniká v obci pivovar, v mnohých domoch sa rozšírilo pálenie pálenky.

Ako najstaršie remeslá sa spomínajú ševci, čižmári, krajčíri, garbiari, murári, tesári, hrnčiari, kováči a zámočníci. Mnohé boli organizované v miestnych cechoch a nemalou mierou prispievali k rozvoju obce. V roku 1616 mol založený krajčírsky cech, v roku 1628 ševcovský, 1678 mäsiarsky Aj v rokoch 1871 - 1945 však v obci pôsobil väčší počet remeselníkov. Okrem obilia sa pestoval ľan a konope - základ výroby plátna ktoré sa upravovalo v mangeľoch a farbilo nielen v miestnej farbiarni. V roku 1772 bol postavený mangeľ a v roku 1902 farbiareň. Široko - ďaleko bola známa modrotlač Greguškovcov a Páltikovcov. Založenie školy možno predpokladať po vzniku farnosti. v 14. storočí.Tolerančný patent umožnil aj vo Veličnej založiť evanjelickú faru a školu. Kostol postavili v roku 1785, faru v roku 1789, a školu 1793. V kaštieli po roku 1918 bola chýrna gazdinská škola, ktorá sa dodnes spomína nielen na Orave. Po roku 1948 tu bola poľnohospodárska majstrovská škola, ktorá sa zmenila na účtovnícku. Posledné lesnícke učilište zaniklo roku 1970. Obec bola oslobodená 5. apríla 1945. Vývoj po roku 1945 nepriaznivo ovplyvnila stavebná uzávera v súvislosti s predpokladanou výstavbou vodnej priehrady. Výstavba rodinných domov sa sústredila v priestore medzi Veličnou a jej časťou Revišné. Dňa 2.marca 1958 sa konala ustanovujúca schôdza socialistického poľnohospodárskeho družstva JRD.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, trojloďová pôvodne tolerančná stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1785. Prestavaný bol v rokoch 1859, 1863-1864 a 1908, kedy bola upravená veža. V interiéri sa nachádza trojramenná murovaná empora. Oltár je stĺpová architektúra s centrálnym obrazom Nanebovstúpenie Krista od P. M. Bohúňa z roku 1864. Kazateľnica, krstiteľnica sú staršie, barokové. Organ pochádza z roku 1864, z dielne Samuela Wagnera zo Slovenského Pravna.[5] Fasáda kostola je členená pilastrami, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.
  • Kompossesorátny kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L z roku 1746. Prestavaný bol klasicisicky v roku 1800. Od roku 1919 v ňom sídlila gazdinská škola.[6] Fasáda kaštieľa je hladká, vstup je riešený ako segmentový portál lemovaný pilastrami a rímsou s výrazným klenákom.
  • Stoličný dom, dvojpodlažná bloková renesančná stavba s rustikálnymi prvkami z polovice 17. storočia.[7] Dispozične ide o dvojtraktovú stavbu, fasády sú hladké, členené masívnymi pilastrami. Na poschodí boli pôvodne umiestnené priestory mestskej správy.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Kultúrne dedičstvo [online]. Oficiálne stránky obce Veličná. Dostupné online.
  5. Veličná - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]