Preskočiť na obsah

Samuel Bóniš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Samuel Bónis)
Samuel Bóniš
poslanec uhorského snemu
Samuel Bóniš
Narodenie30. september 1810
Veličná, Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie22. november 1879 (69 rokov)
Budapešť, Uhorsko (dnes Maďarsko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Samuel Bóniš
Samuel Bóniš v roku 1848

Samuel Bóniš[pozn 1] (prídomok Bónis de Tolcsva; maď. Bónis Sámuel; * 30. september 1810, Veličná[2] – † 22. november 1879, Budapešť) bol poslanec uhorského snemu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otcom bol Samuel Bóniš, podžupan Sabolčskej župy, a matka Barbora Danielová. Štúdium začal v Sárospataku, no neskôr pokračoval v štúdiách práva vo Viedni, kde sa spoznal s Františkom Kazinczym, ktorý mal naňho obzvlášť silný vplyv. V roku 1830 bol právnickým koncipientom v uhorskom sneme a v roku 1831 zložil advokátsku skúšku a následne bol zamestnaný ako referent ústredného výboru, zriadeného na kontrolu cholery. Bol vymenovaný za čestného notára Sabolčskej župy a o rok neskôr sa stal slúžnym sudcom. V rokoch 1839 - 1840 bol vyslancom Sabolčskej župy v sneme a prešiel do opozície. Aktívne sa podieľal na rokovaniach a na tvorbe zákonov z roku 1848. Zúčastnil sa prvého voleného snemu v Pešti ako zástupca volebného obvodu Tiszalök, ktorý zastupoval aj v rokoch 1861 a 1865 ako člen Rezolučnej strany. Neskôr sa stal členom Strany ľavého stredu.

V posledných dňoch decembra 1848 ho Ľudovít Košut poveril prevozom kráľovskej koruny. Priviezol ju z Budína vo vlastnom koči so sprievodom 30 granátnikov. Išlo o prvý sprievod, ktorý prešiel po vtedy dokončenom Széchyniovom reťazovom moste.[3] Počas obdobia uhorskej vlády sídliacej v Debrecíne počas uhorskej revolúcie zastával okrem funkcie štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti aj niekoľko ďalších. V Sabolčskej župe bol vládnym komisárom pre armádu. Po porážke revolúcie sa asi desať mesiacov skrýval, potom ho zajali a odviedli do Pešti. Bol odsúdený na smrť, ale dostal milosť a desať rokov strávil v zámockom väzení v Olomouci. Na slobodu sa dostal koncom roku 1856.

V roku 1869 sa stiahol z politického života. Bol vymenovaný za sudcu kasačného súdu a v roku 1870 sa stal predsedom Najvyššieho trestného súdu. V roku 1878 mu cisár František Jozef udelil Rytiersky kríž Rádu svätého Štefana.

  1. Tvar priezviska podľa[1].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BÓNIŠ, František. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 544 s. S. 290.
  2. Valószínűleg a Szabolcs vármegyei Tiszanagyfalu.
  3. https://www.hetedhetorszag.hu/magyarorszag/lanchid?print=1

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bónis Sámuel na maďarskej Wikipédii.