František Kazinczy

	František Kazinczy
	maďarský jazykovedec a literát
Narodenie	27. október 1759; Érsemjén, Uhorsko (dnes Rumunsko)
Úmrtie	23. august 1831 (71 rokov); Széphalom, Uhorsko (dnes Maďarsko)
Národnosť	maďarská
Profesia	jazykovedec, prekladateľ, dramatik, básnik a spisovateľ
Manželka	Sofia Török Kazinci
Deti	Iphigenia; Eugenia; Thalia; Márk Emil Ferenc; Antal Sophron Ferenc; Anna Iphigenia; Bálint Cecil Ferenc; Lajos
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	František Kazinczy; (plné texty diel autora)
Commons	František Kazinczy
	Biografický portál

František Kazinczy^[1] (maď. Kazinczy Ferenc; * 27. október 1759, Érsemjén – † 23. august 1831, Széphalom, dnes časť Nového Mesta pod Šiatrom) bol uhorský šľachtic a jazykovedec. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej maďarčiny.

Životopis

Pochádzal zo zemianskej rodiny s latinsko-maďarským prídomkom „Kazinczy de Kazincz et Alsóredmecz“. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na kalvínskom kolégiu v Sárospataku. Právo študoval v Košiciach, na Evanjelickom kolégiu v Prešove a v Pešti. Od roku 1784 bol členom slobodomurárskeho hnutia. V roku ho 1785 cisár Jozef II. vymenoval za inšpektora východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny. S týmto cieľom v roku 1788 založil so svojimi druhmi Davidom Barótim Sabóom a Jánom Bačánim v Košiciach Košickú maďarskú spoločnosť (Kassai Magyar Társaság). V rokoch 1788 – 1792 tu vydávali prvý maďarský literárny časopis Maďarské múzeum (Magyar Múzeum). Z Košíc je známy aj jeho preklad Hamleta. V rokoch 1790 – 1791 vydával v Košiciach vlastný slobodomurársky časopis Orpheus.

V roku 1791 ho prepustili zo štátnej správy kvôli kalvínskemu vierovyznaniu. Odcestoval do Viedne, kde sa pridal k uhorskému jakobínskemu hnutiu vedenému Ignácom Martinovičom. V roku 1794 bol preto zatknutý a v roku 1795 odsúdený na trest smrti. Cisár František I. rozsudok zmenil na väzenie na neurčitú dobu. Väznili ho na Špilberku, v Kufsteine a v Mukačeve. V roku 1801 bol prepustený a usadil sa na zemplínskom statku Széphalom pri Novom Meste pod Šiatrom. V rokoch 1814 – 1816 bol publikovaný súbor jeho diel a básní v deviatich zväzkoch a súbor jeho listov v piatich zväzkoch. V roku 1828 sa stal zakladajúcim členom Uhorskej vedeckej spoločnosti (predchodkyne Akadémie vied) a prvým korešpondentom jej historickej sekcie. V roku 1831 zomrel na choleru.

Referencie

↑ KAZINCZY, František. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 464-465.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Kazinczy

Zdroj

KAZINCZY, Ferenc. Kazinczy Ferenc : élete és szellemiségének hatása Kassa kulturális fejlődésére - Život Ferenca Kazinczyho a jeho vplyv na kultúrny vývoj Košíc. [s.l.] : Košický občiansky klub / Kassai Polgári Klub, 2009. ISBN 978-80-970022-3-7. S. 33.

[1] KAZINCZY, František. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 464-465.

[1]