Šípska Fatra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°9′S 19°13′V / 49,150°S 19,217°V / 49.150; 19.217
Šípska Fatra
pohorie
Šíp (1169 m) při pohledu od Rojkova.jpg
Zadný Šíp (1143)
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Dolný Kubín, Ružomberok, Martin
Časť Veľkej Fatry
Súradnice 49°9′S 19°13′V / 49,150°S 19,217°V / 49.150; 19.217
Najvyšší bod Vtáčnik
 - výška 1 236,3 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 420 m n. m.
Geologické zloženie vápenec
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Šípska Fatra
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Šípska Fatra je geomorfologický podcelok Veľkej Fatry.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, no pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Z východu je vymedzená obcou Biely Potok, Ružomberkom, obcou Valaská Dubová a sedlom Brestová. Zo severu obcami Komjatná a Žaškov. Zo západu a severozápadu je oddelená riekou Orava a Váh od Malej Fatry.

Z juhu je od zvyšku pohoria oddelená hranicou[1], prechádzajúcou Ľubochnianskym sedlom, časťou Ľubochnianskej doliny, dolinou Kračkov, časťou záveru doliny Bystrého potoka, v sedle pod najvyšším vrchom Vtáčnik (1 236,3 m n. m.) prechádza do záveru Čutkovskej doliny, cez kótu Vtáčnik (1 090,4 m n. m.) do Trlenskej doliny a cez osadu Vlkolínec až k Bielemu Potoku.

Najvyšší vrch[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšším vrchom je Vtáčnik (1 236,3 m n. m.). Vrch Šíp (1 169,5 m n. m.), ktorý dal meno celému pohoriu, označovaný v niektorých zdrojoch ako najvyšší vrch Šípskej Fatry, je najvyšší v časti podcelku na pravej strane rieky Váh.

Významné vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

Krasové javy[upraviť | upraviť zdroj]

Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, ktoré je možné nájsť na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v sedle Na vrch (Žaškovské sedlo) nad obcou Stankovany.

Z jaskynných krasových foriem je možné pozorovať drobnejšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Popri nich, najmä na úpätí skalných stien, je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním, napr. jaskyňa na Šípe, abri v Okrúhlej skale (Jánošíkov stôl), viacero jaskýň v Hrdoši (najdlhšia 120 m, v severovýchodnom výbežku) nad obcou Komjatná, priepasť Zvonica v masíve Kečiek (hĺbka 35 m), puklinová jaskyňa na Čebrati (60 m). Medzi jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov, je možné zaradiť napr. Stankoviansku jaskyňu (25 m) v doline Váhu.

V severnom svahu Párnického Šípa je Ľadová jaskyňa v Šípe – priepastná jaskyňa (hĺbka 28 m), v ktorej sa až do letných mesiacov udržiava zaľadnenie. Ďalšie tri jaskyne sú v Majdovskom vŕšku pri obci Žaškov. Väčší počet jaskýň je juhozápadne od obce Kraľovany, na ľavom brehu rieky Váh, vo veľkom meandri, v západnom hrebeni Kopy, kde sa v dolomitických vápencových bralách nachádza 14 menších jaskýň s najväčšou presahujúcou dĺžku 70 m. Na hrebeni vrchu Meškovo, nad dolinou Hrabovo sa nachádza 72 m hlboká priepasť.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dušan Kočický, Boris Ivanič. Geomorfologické členenie Slovenska 1:500 000, podľa Mazúr E., Lukniš M., 1986 [PDF]. ŠGÚDŠ, 2011, [cit. 2016-02-17]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hochmuth Zdenko a kolektív: Chočské vrchy. Liptovská Mara. Turistický sprievodca ČSFR, č. 42, vyd. Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1990, ISBN 80-7096-091-4

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]