Rakytov (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°57′39″S 19°10′45″V / 48,96077°S 19,17913°V / 48.96077; 19.17913
Rakytov
vrch
Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg
Rakytov z juhu
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Ružomberok
Obce Liptovské Revúce, Ľubochňa
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Hôľna Fatra
Povodia Ľubochnianka (Váh), Revúca
Nadmorská výška 1 567 m n. m.
Súradnice 48°57′39″S 19°10′45″V / 48,96077°S 19,17913°V / 48.96077; 19.17913
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltá turistická značka žltej značke z Liptovských Revúc
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Rakytov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rakytov (1 567,0 m n. m.[1]) je najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry.[2] Leží v podcelku Hôľna Fatra a z vrcholu je kruhový výhľad.

Opis[upraviť | upraviť kód]

Vrchol je pokrytý umelo vysadenou kosodrevinou, nad 1 300 m n. m. prechádza bukový les do hôľnatého pásma. Na vrchole je inštalovaná výhľadová ružica a osadený kríž. Na južnom úpätí sa nachádza zaujímavý útvar - Skalná brána.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Táto (liptovská) časť hrebeňa patrí do okresu Ružomberok a stretávajú sa tu katastrálne územia obcí Ľubochňa a Liptovské Revúce.[4] Západné svahy Rakytova klesajú do Ľubochnianskej doliny, juhovýchodne sú Teplá a Veľká Rakytová dolina, čoby ramená Revúckej doliny. V rámci hrebeňa leží juhozápadným smerom Minčol (1 398 m n. m.), severovýchodným susedom je Tanečnica (1 462 m n. m.).[2]

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Rakytov patrí vďaka výhľadom k obľúbeným cieľom turistov. Vďaka značnej nadmorskej výške a polohe poskytuje výhľad na mnohé okolité pohoria. Mimo veľkofatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, časť Chočských vrchov, Vysokých i Nízkych Tatier, no tiež Poľanu, Štiavnické vrchy, Babiu horu a ponad Strečniansku úžinu výnimočne aj Moravsko-sliezske Beskydy s Lysou horou.[5]

Prístup[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 58.
  2. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]